Celá moja širšia rodina je generačne presýtená profesionálnou pedagogikou. Predtým to boli súdružky učiteľky na stredných školách, neskôr pán učiteľ či riaditeľ na priemyslovke, a v tridsiatich rokoch minulého storočia dokonca aj jeden školský inšpektor. V rodinnom prostredí sa preto z pedagogiky po desaťročia niečo prilepilo aj na mňa.
Za ten čas, aj napriek tomu, že učitelia sú mizerne platení už od antiky, sa na základných a stredných školách v čomsi pokročilo. U nás a v susedných štátoch, ktoré sa zbavili jarma diktatúr komunizmu, k podstatnejším zmenám napomohol najmä vznik súkromných škôl. Tie sa orientovali na viaceré alternatívne programy vyučovania. Nové vzdelávacie metodiky (Montessori, Waldorfská pedagogika, či Daltonský plán) sa v súčasnosti už osvedčili a niektoré ich prvky sa integrujú aj do klasických vyučovacích programov štátnych škôl.
Výsledky medzinárodného testovania PISA, zverejnené koncom roka 2023, vyzneli pre 15-ročných slovenských žiakov ako alarmujúce. Za najhoršie sa pokladali zistenia z matematiky a hneď na druhom mieste z čitateľskej gramotnosti.
Prikláňam sa k názorom, že s výsledkami z matematiky to možno nebude až tak tragické. Sme malý národ a možno sa u nás narodí väčší počet jednotlivcov, ktorí k abstraktným matematickým úlohám v škole signalizujú, že nemajú talentové predispozície. V podstate je to však problém, ktorým trpí školstvo všade na svete. Nevie si s ním zatiaľ poradiť.
Istý pokrok nastal na základných školách, kde sa už v súčasnosti počty vyučujú viac názornejšie a pútavejšie (v Česku napr. známa Hejnova metóda). Na Slovensku sme výnimočne o čosi ďalej v tom, že bude možné maturovať buď z ľahšej, alebo ťažšej, akademickej matematiky. To všetko však vôbec neodbúra skutočnosť, že matematiku, a nielen u nás, dlhodobo nemiluje vyše 80 percent žiakov.
Nemalú zásluhu majú na tom zrejme aj vybrané príklady z matematiky v deviatom ročníku, ktoré občas média (najmä v Česku), trocha zlomyseľne ponúkajú zahanbeným rodičom školákov. Prirodzene, pretože takéto príklady im rýchlo vyfučali z hlavy, len čo sami vyšli zo školy.
Za naozaj alarmujúcu však treba pokladať skutočnosť, že až 30 percent žiakov u nás má problémy s čitateľskou gramotnosťou. Viaceré názory odborníkov hovoria, že tento stav do značnej miery zapríčinili najmä smartfóny. Vyčíta sa im, že v digitálnom prostredí a najmä vplyvom rôznych stimulov sociálnych sietí, negatívne manipulujú pozornosť detí. Prispieva k tomu aj výrazná agresivita reklamy a nadmerné využívanie smajlíkov a emoji.
Aktuálne je používanie smartfónov u detí v súvislosti s negatívnymi vplyvmi sociálnych sietí čoraz viac obmedzované predovšetkým v školách. Je smutné, že v súčasnosti zatiaľ neexistujú iné prostriedky, ako proti týmto škodlivým javom predchádzať. Vývoj smartfónu totiž nevyhnutne smeruje k tomu, aby sa stal našim „Alter egom“, ktoré nám bude pomáhať čoraz viac. Avšak už teraz by tento komunikačný nástroj, spolu s tabletom či laptopom, práve v školách mohol veľmi účinne napomáhať aj pre podstatné zvýšenie čitateľskej gramotnosti.
Pomerne málo si uvedomujeme, že aj v súčasnej napredujúcej digitálnej dobe najrýchlejšie môžeme získať novú informáciu predovšetkým čítaním. Získavame ju tak približne dvakrát rýchlejšie než počúvaním. A tento komunikačný nástroj ani v najvzdialenejšej budúcnosti zrejme nič neprekoná .
Množstvo nových informácií, ktoré nás denne obklopujú neustále prudko narastá. Preto je potrebné učiť deti čítať nielen čo najskôr, ale postupne aj čo najrýchlejšie. Rýchlemu čítaniu pre dospelých je možné sa naučiť v špecializovaných kurzoch. Výuka čítania najmladších detí v školách zatiaľ podlieha štandardným odborných limitom. Existujú však aj niektoré ďalšie neprebádané možnosti, ktoré na rozdiel od papierovej knihy môžu ponúknuť iba softvérové produkty na obrazovkách laptopov, tabletov i smartfónov,
Je dobre, že v moderných pedagogických metódach sa už potláča tzv. dvojité čítanie: vnútorná vokalizácia a subvokalizácia (čítanie si slov najprv v duchu a potom opäť nahlas).
Čitateľská gramotnosť je schopnosť žiaka čítať text s porozumením. Je už dostatočne preukázané, že táto schopnosť sa nadobúda a zväčšuje nielen so schopnosťou čítať čo najviac, ale aj s rýchlosťou, ako ho treba monitorovať. Práve tu niekde sa nachádza jadro problému čitateľskej negramotnosti a následnej nechuti viac čítať.
V súčasnosti sa čitateľská gramotnosť žiaka neraz overuje iba na myšlienkovom pochopení vybraného odstavca textu. Aj napriek tomu, že žiak tento odstavec neraz plynulo dočíta iba pomaly a s problémami.
Rýchle čítanie pritom vôbec nesmeruje iba k povrchnému osvojeniu textu. Je prirodzené, že viaceré textové záznamy, ako je napr. umelecká literatúra, potrebujú pre účinné vnímanie dlhší čas. Avšak aj tu býva rýchla orientácia v texte často užitočná. Osvedčené stupne tejto metodiky možno totiž v rôznych formách textu voľne obmieňať či opakovať:
a/ Chunking - rozšírenie zrakového rozpätia na stránke, či v stĺpci textu a namiesto čítania jednotlivých slov vnímanie /exponovanie/ celej skupiny, bloky textov či kratšie odstavce naraz.
b/ Skimming - predbežné rýchle prebehnutie cez text pre úvodnú orientáciu a zistenie jeho akýchkoľvek markantov, či už v typografii, alebo v zreteľnejších obsahových doménach.
c/ Scanning - Skúmanie a vyhľadanie konkrétnej informácie (napr. meno, letopočet) bez čítania ostatného textu.
Niektorí odporcovia rýchločítania sa obávajú, že je kontraproduktívne, pretože vo svojich extrémoch bráni pochopeniu obsahu. Lenže práve oboznámenie sa s väčším množstvom textu neraz pomáha, aj pomocou rôznych ďalších kontextov, skôr objaviť jeho myšlienkový odkaz. Rýchle čítanie nie je v poznávacích procesoch žiadnym nebezpečenstvom. Každý má možnosť voľne si ho kedykoľvek prispôsobiť svojim vnemovým, záujmovým či talentovým schopnostiam.
Treba pripomenúť, že čím skôr si žiak rýchločítanie osvojí, tým produktívnejšie sa to prejaví aj vo výsledkoch jednotlivých učebných predmetov. Táto schopnosť môže významne pomôcť najmä deťom zo sociálne slabších rodín. Ale pomáha aj všade tam, kde rodičia vlastným príkladom, už v útlom veku, neumožnili svojim deťom vytvoriť si dobrý vzťah k čítaniu.
Osvojenie rýchleho čítania by sa pre mladého človeka malo stať najmä trvalým nástrojom neustáleho dovzdelávania a kultúrneho rastu. Výuka by rozhodne nemala žiakov znechucovať či traumatizovať. Viaceré skúsenosti v zahraničí dokazujú, že nadobudnutie tejto schopnosti už v škole, možno prirovnať k ovládnutiu plávania. Rovnako ho už nikdy nemožno zabudnúť.
Najznámejší a rozsiahly pilotný projekt rýchleho čítania „Faster Read“ vznikol na univerzite v Sussexe (Veľká Británia). Zapojilo sa doň vyše 200 škôl v Anglicku a Škótsku. Počiatočné výsledky ukázali, že žiaci, ktorí sa podrobili tomuto programu, dosiahli už za 12 týždňov rovnaký pokrok v porozumení textu, ako ostatní za 16 mesiacov klasickej výuky. Je zaujímavé, že pri viacerých skúsenostiach vo svete sa rýchločítanie mimoriadne osvedčilo najmä u detí, ktoré istý čas nechodili do školy.
Takmer pred polstoročím som hodiny diskutoval s prof. Jozefom Mistríkom, ktorý vtedy Slovákom ponúkol vôbec prvú knižku: Rýchle čítanie. Môj príspevok k tejto problematike u detí v školách sa mu síce celkom pozdával, ale v tom čase ešte nebol v širšom rámci realizovateľný. Zatiaľ som ho mohol s potrebným náučným obsahom do istej miery vizualizovať len pomocou striedania predkladaných lepeniek. Svoje vtedajšie prognózy a predstavy o budúcich školských tabletoch a laptopoch, som pred polstoročím predvádzal pomocou lepenkových makiet aj v televízii.
V súčasnosti sa už obrazovky komunikačných prístrojov ponúkajú aj na využitie pre modernejšie formy výuky rýchleho čítania v školách. Na svojich pôvodných víziách výuky nepotrebujem príliš veľa meniť. Bola by zrejme škoda vziať si to niekam do nenávratna. Pre ich experimentálne uskutočnenie mi však chýbajú viaceré digitálne zručnosti. Preto je tu ponuka k spolupráci.
Metodika výuky dospelých má svoje formy osvedčené v rôznych kurzoch. Začiatok výuky najmladších školákov by však mal byť výrazne odlišný. Teda jednoznačne hravý, zábavný. Je mimoriadne dôležité, že už na samom začiatku môže v pozadí postupne prinášať nielen rýchle osvojenie si slov. Vzápätí, po ich skladbe či kombinácii, ešte v nerušivom prostredí iného textu, je možné v detskom mozgu ihneď evokovať aj myšlienkový obsah.
V načrtnutom pilotnom programe by sa malo rátať so štartom v treťom ročníku základnej školy. Ešte komplexnejšou, predprípravnou metodikou, by bolo dokonca možné osloviť už aj deti v prvom ročníku pri hravom i kinetickom spoznávaní elementárnych tvarov typografie. V ďalších ročníkoch, pre vyšší stupeň tejto metodiky, sa výrazne ponúka smartfón. Deti od 10 rokov vyššie ho už dôverne a kreatívne ovládajú a začínajú ho používať aj pre svoju socializáciu. Ak naša metodika vstúpi vtipne vypracovaným programom do jeho prostredia, deti ho prijmú podstatne ústretovejšie, než bežné školské učivo.
Pripomeňme, že to všetko môže v experimentálnych fázach projektu paralelne prebiehať bez toho, aby sa akokoľvek zasahovalo do doteraz zaužívaných metód výuky čítania u detí. Je to najmä výzva pre ambiciózne súkromné školy, ale možno vyvolá záujem aj na niektorom pedagogickom výskumnom pracovisku.
Vzrušené debaty a kritiky k nášmu školstvu často poukazujú aj na niektoré ťažko riešiteľné problémy. Pre nápravu čítania s nepochopením sa tu núka šanca pre projekt, ktorého výsledky s minimom nákladov môžu žiakom priniesť aj množstvo ďalších spoločenských benefitov v dospelosti.
