K problematikám AI neustále píše mnoho ľudí. Od odborníkov, až po obyčajných užívateľov, ako som ja. Zatiaľ patrím k tej časti názorov o AI, ktorá ju vidí viac optimisticky než nebezpečne. Aj keď názory tej druhej skupiny pozorne sledujem a viaceré ich argumenty akceptujem.
Podstatnú časť svojho života som spoluvytváral knihy. Napísal som ich doteraz v rôznych žánroch trinásť, veľké množstvo som graficky upravil, ilustroval, vytvoril knižné obálky i koncepčne uplatnil originálnu ručnú technológiu pre výrobu kníh vo vlastnom vydavateľstve.
Napriek tomu však už roky čítam väčšinou e-knihy. Kupujem si ich často aj po polnoci, čo je jedinečná vymoženosť modernej techniky. E-knihy si možno po zaplatení stiahnuť pomocou nástrojov PDF, EPUB, MOBI. V mojom, už trocha pokročilom seniorskom veku, mávam však občas s modernými komunikačnými nástrojmi problémy.
Už dávnejšie som si knihy začal sťahovať radšej do tabletu, než do klasickej čítačky. Tablet je pre e-čítanie vynikajúci a rýchlo tam dostanete e-knihu prostredníctvom PDF. Niektoré e-knihy však možno stiahnuť len cez EPUB. Ten je síce pokladaný ako nástroj pre stiahnutie kníh za univerzálny, ale pre mňa to neplatilo.
Skúšal som to u jedného knižného titulu rôznymi cestami, ale neúspešne. Obrátil som sa teda o pomoc na AI, s ktorou komunikujem už dosť dlho, najmä pri získavaní a overovaní si rôznych faktov.
Umelá inteligencia ma vysoko prekvapila nielen svojim spektrom znalosti v mojom špecifickom probléme, ale najmä svojou podivuhodnou trpezlivosťou. AI mi neustále ponúkala nové a nové možnosti ako prekonať komunikačné prekážky medzi počítačom a tabletom, ale stále sa nám to spoločne nedarilo.
Trvalo to možno dve hodiny a ja som medzitým pocítil, že tá tajuplná informačná báza medzitým začala konať aj prácu navyše. Neraz mi totiž odporúčala aj také alternatívne kroky, ktorým som či už v počítači, alebo v tablete, celkom nerozumel. AI si moje schopnosti pri tom postupne vyhodnocovala a pre istotu potom detailnejšie popisovala aj také kroky, ktoré boli pre mňa už dávno známe.
Nevytýkal som jej, že ma už možno pokladá za úplného počítačového hlupáka a naďalej som jej kládol stále nové a nové otázky, ktoré by živého človeka už dávno priviedli do zúfalstva. Až napokon AI zistila, že môj tablet je staršieho typu a práve preto nie je schopný akceptovať ani jednu z množstva navrhovaných komunikačných alternatív.
Navrhla mi napokon predsa len taký postup, ktorý bol úspešný a e-knihu som si do tabletu stiahol.
Pre mladšie ročníky môže tento malý príbeh vyvolať zhovievavý úsmev. Pre nás, postarších, to však znamená, že aj keď už dnes mnohému celkom nerozumieme, výsledky modernej vedy sú predsa len sčasti tiež našim dielom. Dokonca sme dnes, najmä pre umelú inteligenciu, užitoční aj svojimi obmedzenými schopnosťami.
