Samé výbuchy, teroristické útoky, nepokoje, hladomory, prírodné katastrofy, a to si nemusíme ani kúpiť Nový Čas. Senzáciami sú preplnené aj seriózne denníky a nespočetne veľa ich je aj vo večerných správach, bez ohľadu na to, ktorý televízny kanál máte práve naladený. No ako je možné, že ľudia tie noviny stále kupujú a pozerajú v televízii ? Veď každý deň sa opakujú v podstate tie isté viac- menej negatívne správy. Prečo nie sú ľudia už z tých negatív a z toho strašného pesimizmu znudení, prečo nie sú demotivovaní vo vzťahu k ich životu ? Veď načo žiť ďalej, keď vo svete sa udeje každý deň toľko zla, že sa nedá ani vyrovnať dobrom, nie ho ešte dobrom aj nahradiť.
Ale nie každý sa stavia k životu takto. Ešte stále je našťastie veľa ľudí, ktorí aj napriek množstvu zla stále konajú dobro a nezastavia sa pred žiadnou prekážkou. Preto si myslím, že každý má svojho anjela, aj keď ho možno nepozná a možno ho ani nikdy nebude poznať. Ale aj tak mu jeho anjel v skrytosti pomáha, utešuje ho, možno sa za neho aj modlí a hlavne, denno-denne na neho myslí.
Naši anjeli sú nám väčšinou neznámi, radšej zostávajú v anonymite, lebo keby sme ich poznali, už by táto činnosť nemala pre nich to čaro. Áno, pre niekoho môže byť neuveriteľným dobrodružstvom byť niekomu anjelom. Je to naozaj úžasné, keď si ten človek- niekoho anjel pomyslí, že pomáha niekomu, kto ho možno vôbec nepozná, ale určite tú jeho pomoc cíti a raz mu bude určite vďačný. Veď jedným z hlavných motívov, prečo to ľudia robia je práve anonymita. Vedomie, že pomáhajú ľuďom, ktorí sa možno za to ani nikdy nepoďakujú, ale určite by sa im bez ich pomoci žilo ťažšie.
Možno si teraz položíme otázku, kto tí anjeli vlastne sú. Akí sú to ľudia ? Jedno je isté. Sú určite bezvýhradne nezištní, empatickí, dobroprajní, štedrí, ... . Ale majú aj veľmi veľa negatívnych vlastností. Len ich na rozdiel od ostatných dokážu skrývať, potláčať. A keď sa nejaká vlastnosť potláča, postupom času sa stratí. Tak je to s dobrými, ale aj so zlými vlastnosťami. Títo ľudia nie sú na začiatku, pred tím ako sa rozhodnnú pomáhať iným, nijakí svätí. A nestanú sa nimi ani dlho po tom rozhodnutí. Ale priblíži ich to k svätosti, aj keď možno o Bohu ani nikdy nepočuli. To nie dôležité, dôležitejšie je, či žijú podľa svojho svedomia najlepšie ako vedia.Títo anjeli sú úplne obyčajní ľudia a môžu mať všetky možné povolania od predavača v zelovoci cez profesora/ ku, študenta/ ku a bankového manažéra až po lekára/ lekárku.
A je tu teda šanca aj pre každého z nás: Staňte sa aj vy niekomu anjelom, lebo môžete si byť istí, že aj vy už nejakého máte. A snáď sa nenecháte zahanbiť tým vašim anjelom. Pomáhať je ľudské a nezáleží na tom komu ani ako a, dokonca, nezáleží ani na tom prečo. Aj keď ten motív je dosť dôležitý, ale nie rozhodujúci. Rozhodujúce je to, vôbec niekomu pomáhame. Veď stačí tak málo. Niekedy je oveľa hodnotnejší a milší jednoduchý úsmev ako oveľa väčšie a namáhavejšie služby. Služba. To je to, čo by mal každý z nás robiť druhým ľuďom. Slúžiť im. Nechcieť od nich, aby mi oni niečo dali, ale začať od seba a celý sa im rozdať.
Veď čo chceme, aby robili druhí nám, robme aj my im.
A keď sa nebudeme chcieť podeliť s druhými o svoju radosť, pamätajme, že radosť rozdávaním rastie. Teraz sa ešte chcem veľmi poďakovať svojim anjelom za všetko, čo robia. Raz sa vám to určite odplatí.
Ďakujem.
