Vo veľkom meste v našej krajine sa otvorilo súkromné zdravotnícke zariadenie. Predchádzal tomu nábor nových pracovníkov.
Niekedy v tom období sa objavil somárik. Bol uchvátený prednáškou o najlepšom zdravotníckom zariadení a reči veľkého profesora sa mu páčili. Nebolo to ani tak o dukátoch ale skôr o možnosti samostatne pracovať a rozvíjať svoju zručnosť v práci, ktorú má naozaj rád.
Tak somárik pretavil svoje nadšenie do podpisu pracovnej zmluvy a začal na sebe pracovať.
Vo firme ho privítal červený náčelník ( v minulom období verne slúžil ) a dal najavo radosť z jeho rozhodnutia.
Práca somárika bavila. Bola pestrá a náročná ale somárik sa nebál. Pomáhal mu Csaba. Rovnako nadšený a zvedavý, lačný po nových možnostiach kvalitnej diagnostiky.
Spolu pracovali a spolu objavovali taje prístroja aký v našej krajine nemá obdobu.
Niekedy v tej dobe to celé začalo. Uši somárika hrdo vztýčené utrpeli prvé šrámy. Obsluha čarostroja nebola jednoduchá a tak chceli privolat na pomoc Sovu aby im pomohla nastaviť prístroj tak aby základ fungoval a oni mohli potom jednotlivé postupy vylepšovať.
Veľký profesor bol však megaloman a mierne paranoidný. Mal svoje predstavy a o Sove povedal, že by všade roztáral aký je on blbec. Csaba sa somárika zastal ale nepomohlo.
Na každý problém reagoval veľý profesor povýšene a každý úspech komentoval zo slovami, No konečne.. Postupne sa kopili problémy zo stravnými lístkami, výplatami a organizáciou práce. Všetko sa skončilo a prišli zástupcovia lesnej banky. Náčeník neplatil za čarostroj a tak ho vypli a zapečatili. Veĺký profesor zmizol zo scény a objavoval sa vždy na chvíľu pripomínajúc obrovskú saň. Nezabudol vysvetliť svojim zamestnancom že sú blbí a odišiel.
Červený náčelník sa vážnym témam vyhýbal a vyprával hrdinské eposy z čias naštastie bývalých.
Csaba sa vzdal a odišiel. Svoju plácu tak videl až najposlednejší deň aký dovoľuje zákon.
Somárik sa rozhodol vydržať a veril. Až kým sa nespýtal červeného náčelníka na 30 dukátov chýbajúcich v jeho pláci. Ten využil všetky svoje znalosti z maľovania krajšej budúcnosti a vyhrážal sa, že by najradšej somárikovi nohy dolámal. Somárik sa preto obrátil na veľkého profesora ale ten mu uši bez milosti odstrihol.
Sen skončil a somárik dal výpoveď. Pritom zistil, že mu skrátili aj dovolenku a leto si neužije.
Na konci príbehu však nebol zvonec ale slučka a somárik si ju nevšimol. Pomsta sa vydarila. Celú jeho prácu za pol roka hodili do koša a kázali mu vypracovať kompletný manuál pre obsluhu čarostroja. Asi pochopili, že do ich firmy by už neprišiel somárik ale iba riadny Somár.
