Pekáreň
Stará Ubľanská pekáreň bola vo veľkej budove pri hlavnej ceste hneď pri moste nad riečkou Ublianka. Bola to budova nedokončenej maďarskej školy stavaná z hlinených vaľkov. V jej prednej časti bola malá pošta a MNV (miestny národný výbor) , pekáreň v zadnej polovičke tej veľkej dlhej budovy. Vľavo od vstupných dverí pri stene boli naskladané vrecia s múkou a v tom rohu boli aj 2-3 dieže na prípravu, kysnutie a miesenie cesta. Vykysnuté cesto sa dávkovalo a vážilo na váhach, miesilo a dávalo do ošatiek na dlhom pracovnom pulte, ktorý bol pod oknami vpravo od dverí.
Veľká pec bola v zadnej časti budovy, bol to ešte ten starší typ s "dierou" s pár schodmi, so zníženou zahĺbenou časťou podlahy pred dvierkami do pece. Z nej sa chlieb pohodlne sádzal do pece na dlhom drevenom lopári. V peci sa kúrilo uhlím, cez dvierka vľavo, v pravej časti vzadu bol komín, bola trojdielna, v najhorúcejšej spodnej peci sa piekol chlieb pár minút aby chytil kôrku a dopekal sa v horných dvoch častiach pece. Upečené chleby sa dávali do vozíkov - kovových regálov na kolieskach aké sa používajú v pekárňach aj teraz aby vychladol. Tie boli v pristavenej zadnej bočnej skladovej časti budovy. Tam zvykli aj pristavovať autá, ktoré nakladali chleby na rozvoz. V zadnej časti vľavo zboku za pecou bola malá obytná miestnosť, kde býval pekár. Mal tam posteľ a aj sprchu s vodou, ohrievanou z pece. Zo sprchy tiekla takmer vždy teplá voda, keďže pec takmer nestíhala vychladnúť.
Za pekárňou bola budova detskej škôlky s dlhou miestnosťou. A za čias dúbravského grófa v tej časti za budovou pekárne mal gróf svoje maštale a obytnú budovu pre ich zamestnancov.
Timko a ďalší pekári a pekárky. Rozvoz a predaj chleba.
V pekárni sa od jej začiatkov vystriedalo viacero pekárskych majstrov. Pred Timkom to bol Juraj Popeláš, po ňom Ján Kočan, najdlhšie tam bol Juraj Timko a potom Janko Čop a zo 2-3 roky aj Petrunčík a kratšie odobia aj Vasiľ Ďak a Vasiľ Pida. Pri miesení cesta a pečení chleba vypomáhalo aj viacero žien, pani Helena Fejsaková, pani Kresilová a Skalková. Timko bol výborný pekár, no Popeláš bol lepší, ale Popeláš rád popíjal, a každé ráno trebalo piecť chlieb. Za Timka pečenie chleba fungovalo takto: večer o 21-ej sa pripravil kvas a ešte v noci od 4-ej sa piekol chlieb aby sa stihlo, lebo o 7-ej už prichádzali autá rozvážať napečený chlieb.
Pieklo sa veľa chleba, rozvážal sa do všetkých okolitých dedín, na Dúbravu do Strihovca, Šmigovca, do Ruskej Volovej, Michajlova, Berezovca, Ladomirovej aj Klenovej a Kalnej Roztoky a dokonca aj do Sniny. Do blízkeho ublianského bufetu na križovatke pani Füzerovej vozil čerstvé ešte horúce chleby na 2-kolesovej káre jej syn Miťo, do káry sa ich vošlo naskladaných 25-30 kusov chleba. Na rozvoz sa zastavovali aj autobusy a chlieb si zvykli naskladať do úložných sieťok/priečok nad hlavami cestujúcich. Zaujímavý spôsob nosenia chleba domov mal najmladší chlapec od Fedorkovcov z Dúbravy. Keď si chlieb kúpil nosil ho do vedľajšej dediny na brehu na africko-indický spôsob na hlave. Sedel mu tam dobre, lebo ešte teplý, čerstvý takmer horúci sa vytvaroval podľa hlavy, spravil si zospodu takú menšiu priehlbeninu :).
Sortiment chleba a pečiva. Chlieb pre prezidenta.
Skôr sa piekol širší sortiment chleba a pečiva, aj rožky a Timko vedel piecť aj vianočky, no pečivo sa nestíhalo robiť tak sa neskôr piekol iba chlieb. Okrúhle a podlhovasté chleby, 2 a 3 kilogramové. 2 kg biely chlieb z kvalitnej pšeničnej múky stál 7,20 Kč. a 3 kg tmavý z pšenično-žitnej múky stál 7 korún a 80 halierov. Na veľkú noc piekol aj veľkonočné koláče pasky, ktoré si doma ženy umiesili a doniesli k nemu na upečenie.
Keď bol prezident Ludvík Svoboda v r. 1970 na oficiálnej návšteve v Snine a Humennom čerstvý chlieb pre celú delegáciu bol z Uble od pekára Timka. Pri pečení Timkovi asistovala prezidentova ochranka, nedozerali na dodržanie receptúr ale boli tam z bezpečnostných dôvodov.
Zdroje :
Text je zo spomienok otca, Michala Fizera a pár údajov je z knihy Ubľa v zrkadle stáročí 1343 - 2010, 2010, Obecný úrad Ubľa.
Grafická úprava erbu obce Ubľa - autor blogu.
