Tréner Kozák a jeho budúcnosť pri futbalovej reprezentácii (časť 1)

Neúčasť Slovenska v baráži na záverečný turnaj v Rusku vyvolala medzi fanúšikmi vášnivé diskusie o zotrvaní Jána Kozáka vo funkcii reprezentačného trénera.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Slovensko si pred kvalifikáciou stanovilo za cieľ skončiť do 2 miesta, čo sa podarilo splniť, postup do baráže nám však o bod unikol. Či sa dá spomínaný výsledok považovať za úspech alebo neúspech už nechám na samotného čitateľa. Za výsledky mužstva je zodpovedný najmä tréner, často však vstupuje do hry množstvo faktorov, ktoré nevie ovplyvniť, a ktoré by sme mali brať do úvahy pri celkovom hodnotení jeho práce. Tréner Kozák ešte v júni predĺžil so zväzom novú zmluvu aj na kvalifikačný cyklus pre ME 2020 a nič nenasvedčuje tomu, že by ju obe strany nechceli dodržať. Poďme si preto zhodnotiť prínosy Kozákovej práce ako aj možnosti zväzu pri prípadnom angažovaní nového trénera.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nebudem sa tajiť tým, že patrím k „fanúšikom“ trénera Kozáka. Okrem spolu rozhodnutia uprednostniť záujmy 21-ky tréner Kozák nevedel príliš ovplyvniť ďalšie faktory, ktoré sa na našej neúčasti v baráži podieľali. O hlavných príčinách, ktoré nás stáli účasť v baráži, som písal v predchádzajúcom blogu:

https://michalhajcik.blog.sme.sk/c/466206/slovensko-nakoniec-nepostupilo-na-ms-2018-v-rusku-ake-boli-hlavne-priciny-neuspechu.html

Pred príchodom Kozáka bolo reprezentačné mužstvo pod vedením Grigu s Hippom v dezolátnom stave. Futbaloví džentlmeni nedokázali mužstvo dirigovať, hráčom chýbala disciplína. V mužstve bola zlá atmosféra, ktorá sa zákonite prejavila aj na kvalite hry a výsledkoch v kvalifikácii. Treba však povedať, že podobné problémy mali aj ďalší tréneri. Weiss st. dosiahol s reprezentáciou prvé veľké úspechy v ére samostatnosti, z mužstva sa však postupne vytratila pohoda. Hráči síce v kvalifikačných zápasoch hrali naplno, v prípravných však išli len na pol plynu. Tréner Kocian chcel až príliš rýchlo omladiť mužstvo, odstavil skúsených hráčov, čo nám však úspech neprinieslo. Jurkemikove metódy boli príliš zastarané, s mnohými hráčmi nedokázal komunikovať, čo vyústilo až k neúčasti niektorých z nich v reprezentácii.

SkryťVypnúť reklamu

Až Kozák priniesol do mužstva disciplínu, s hráčmi dokázal komunikovať a prebudil v nich záujem reprezentovať. Nasadenie hráčov bolo vysoké nielen v kvalifikácii, ale aj v prípravných zápasoch, čo bolo nové príjemné zistenie. Poctivý prístup skĺbený s talentovanou generáciou hráčov sa zákonite preniesol do dobrých výsledkov a postupne sa vrátil na štadióny aj divák.

Čo sa nepodarilo ani trénerovi Kozákovi, je prebudiť u hráčov väčší hlad po víťazstvách. Stále mám pocit, že mnohí hráči si zápasy síce poctivo odpracujú, ale netúžia po nejakom výnimočnom výsledku a skôr to berú pragmaticky. Hlad po úspechu je však často ten posledný faktor, ktorý rozhoduje o dosiahnutí niečoho výnimočného, hoci mužstvo na to nemusí mať tie najvyššie kvalitatívne predpoklady. Toto bohužiaľ súvisí so slovenskou mentalitou. Zväčša sa uspokojíme už s malými víťazstvami a netúžime dosiahnuť viac. Myslím si ale, že nová generácia hráčov je už nastavená inak a aj trénerovi sa preto bude ľahšie pracovať.

SkryťVypnúť reklamu

Prínos Kozáka vidím aj v práci s mladými hráčmi, ktorých dokáže do mužstva citlivo zabudovať. V predchádzajúcom období sme prakticky zabudli na postupné zapracovanie mladíkov do kádra, čo zapríčinilo, že dnes nemáme vhodnú skladbu mužstva a chýba nám najmä stredná generácia hráčov. O Kozákovej práci s mladými hráčmi čoskoro uverejním blog, preto len na okraj spomeniem, že počas jeho pôsobenia sa do národného mužstva dostali Duda, Gyömbér, Hrošovský, Greguš, Škriniar, Lobotka, Rusnák. Sú tam ešte aj ďalší mladí hráči, ktorí sa v reprezentácii objavili a v blízkej dobe dostanú šancu ukázať svoju kvalitu. Vyššie spomínaní hráči však už tvoria pevnú súčasť reprezentácie. Nie všetci hrajú v základe. Sú tam aj objektívne príčiny – dlhodobé zranenia, pokles formy, konkurencia v podobe starších hráčov. Postupne však títo hráči budú dostávať čoraz viac príležitostí a už v blízkej budúcnosti budú tvoriť základ tímu.

SkryťVypnúť reklamu

Kritici Kozákovej práce hovoria, že mal jednoduchú úlohu, keďže prebral prakticky celú úspešnú generáciu hráčov. Zabúdajú však na to, že do mužstva zapracoval postupne 7 mladých hráčov, z ktorých niektorí sú už dnes lídrami. Je pravda, že zdedil veľmi talentovaných hráčov okolo Škrteľa a Hamšíka, podarilo sa mu však urobiť niekoľko výborných ťahov, ktoré zvýšili kvalitu mužstva. Konečne našiel správne miesto pre Hamšíka, ktorý sa chytil strelecky a začal podávať výborné výkony aj v reprezentácii. Predchádzajúci tréneri stavali Mareka často na podhrotovú pozíciu alebo ako štítového záložníka, čo mu príliš nesedelo a nemohol naplno rozvinúť svoj potenciál. Tréner Kozák mu určil na ihrisku podobnú pozíciu akú má v Neapole, kde zo stredu zálohy podporuje z druhej vlny krídla a hrotového útočníka a Hamšík sa prakticky okamžite odvďačil výbornými výkonmi.

Ďalším dobrým ťahom Kozáka bolo zaradenie Adama Nemca do reprezentácie, ktorý vtedy pôsobil v 2. nemeckej lige. Aj keď Nemec má stále veľa kritikov, je to za posledné roky jediný útočník, ktorý do mužstva herne zapadol a pri ktorom naša hra netrpela. Tento Kozákov ťah zostáva stále nedocenený.

Ďalším dôležitým momentom bolo skoré odhalenie obrovského potenciálu Škriniara a jeho zaradenie na netradičný post defenzívneho záložníka, čo nám pomohlo zachrániť už takmer stratenú kvalifikáciu po 2 úvodných prehrách. Nasadením Škriniara sa naša hra výrazne zlepšila. Som presvedčený, že ak by sa neuprednostnili záujmy 21-ky a Milan by nastúpil už proti Anglicku a Slovinsku, minimálne potrebný bod by sme v týchto zápasoch získali.

Kozákovi často vyčítajú aj príliš defenzívne poňatie hry. Táto kritika je však do značnej miery neopodstatnená. V niektorých zápasoch vyznela naša hra až príliš defenzívne, čo však bolo spôsobené najmä úzkym kádrom. Kozák nemal k dispozícii konštruktívne typy hráčov, mužstvá začali na nás hrať pressing, s čím sme si nevedeli poradiť, ihneď sme strácali už pri rozohrávke vzadu loptu a dostávali sme sa pod enormný tlak. Toto sa podarilo vyriešiť až s príchodom nových hráčov Škriniara a neskôr Lobotku.

Niektorí fanúšikovia tiež kritizovali, že hráme len s 1 útočníkom. Pri mizérii na tomto poste však ani iná možnosť nebola. Ono v súčasnom futbale nie je ani dôležité, koľko má mužstvo útočníkov, ale koľko hráčov sa zapája do ofenzívy. Nemecko hrá tiež len s 1 útočníkom, ale do každého útoku sa zapája minimálne 4 – 5 hráčov. Takýto spôsob hry je však veľmi fyzicky náročný. Hráči ako Weiss a Stoch hrali v exotických ligách alebo nehrávali, čo sa odrazilo na ich kondícii a celkovej útočnej hre mužstva. Našu reprezentáciu tak súperi v niektorých zápasoch dostali pod veľký tlak a hrali sme až príliš defenzívne, čo však nebol Kozákov zámer, ale skôr dôsledok menšej ofenzívnej kvality mužstva.

Najväčšími zástancami Kozákovho odvolania sú fanúšikovia zo Stochovho tábora, ktorí mu nemôžu zabudnúť jeho vylúčenie z reprezentácie. Stále sa odvolávajú na to, že Kozák bol takisto búrlivák a preto by mal Stoch dostať ešte šancu, resp. mal by odísť Kozák. V prvom rade treba povedať, že o Stochovom konci nerozhodol len Kozák, ale aj Kováčik. Je pravda, že Kozák mal v minulosti svoje prešľapy, ale s Kováčikom si určili pravidlá, ktoré dodržiava. Stoch svojim správaním prekročil únosnú mieru. Akokoľvek sa cíti hráč ukrivdený, nemôže trénerovi vulgárne vynadať. Ak by tréner nereagoval, stratil by rešpekt hráčov a tým by sa opäť narušila disciplína a celková pohoda v mužstve. Celá táto kauza je aj kvôli nedostatku informácií neprehľadná a vrátim sa k nej podrobnejšie v ďalšom blogu. Vzhľadom na vášne, ktoré aj po viac ako roku stále vyvoláva, bolo potrebné o celej situácii podrobnejšie informovať.

Aj napriek neúčasti v baráži sa dá hodnotiť Kozákove celkové pôsobenie pri reprezentácii pozitívne. Okrem úspešnej kvalifikácie na ME 2016 považujem za jeho najväčší prínos zlepšenie prístupu hráčov k reprezentácii, postupné zapracovanie mladých hráčov do tímu a návrat fanúšikov na štadióny. O možných kandidátoch, ktorí by prichádzali do úvahy v súvislosti s postom reprezentačného trénera, budem písať v 2 časti tohto blogu.

Michal Hajcik

Michal Hajcik

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rad pisem a debatujem o futbale z pohodlia mojho gauca. Ak chces,pridaj sa, ale bez zbytocnych emocii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu