<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Michal Herman</title>
    <link>https://blog.sme.sk/michalherman</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Komenský by vás poriadne vyfliaskal</title>
      <description>Prečítal som si taký trochu smiešny, takpovediac, fanatický článoček, od jedného pána učiteľa z SKU (Slovenská komora učiteľov). Predpokladám, že od fakt echtovného humanistu. Nezaprie sa tu silný propagandistický duch a zanietenie. Článok som našiel na stránke sku.sk, vlastne link naň, ktorý vyúsťuje až tuná na blogy. Ten článok sa menuje Čaroslovíčko. (nájdi cez Google) Pán autor má iste rád na večeru Hviezdoslava. Z jedného prisľúbeného slovíčka v jeho článku, sa však vykľulo hneď niekoľko pomätených slov. A poriadne zahraničných. Voľáko sa mu to ujcovi, jednému zanietenému, vymklo z rúk. Ale nič to. Prelúskal som to, bol tam aj zasvätený, hodne rozohnený, výklad. A tak som sa nestratil. A ani som nijako zásadne pri čítaní nestrádal. Len si myslím, že ten ujček sa minul svojmu učiteľskom povolaniu. Mohol by písať, napríklad pánovi, tiež učiteľovi, Kotlebovi, jeho prejavy.</description>
      <guid isPermaLink="false">89c894c5-547f-4c15-a427-35d1ba0e0bbc</guid>
      <pubDate>Sat, 01 Dec 2012 01:48:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/spolocnost/komensky-by-vas-poriadne-vyfliaskal</link>
    </item>
    <item>
      <title>Žena nemôže byť nikdy dobrou učiteľkou</title>
      <description>Pred nejakým časom som sem dal článok o učiteľoch. Ešte by som chcel doložiť niečo. Ženy nikdy neboli a nikdy ani nebudú dobrými učiteľmi. Ja viem, že je to čudný názor na dnešnú modernú dobu. Ako keby som sa zrazu prepadol o niekoľko storočí dozadu. Pokúsim sa vysvetliť, prečo si to myslím. A keď ma nepochopíte, tak to pripíšte na vrub mojej nerozumnosti. Alebo, teraz ma napadá, všeobecnej slobode prejavu. Prečo nemôžu byť ženy dobrými vychovávateľkami a učiteľkami? Pretože nedokážu milovať (edit: akceptovať, brať) iné, cudzie deti. To je v jednoduchosti moja odpoveď. Pretože sú zaťažené a majú svoje vlastné deti. Žena stále porovnáva a "závidí". Bojuje s každým jedným dieťaťom, ktoré na svojej ceste stretne. Pretože stále vidí len svoje vlastné deti. Veď sa pozrite, ako jednajú s inými deťmi, keď sa im prihovárajú dakde na ulici, keď stretli kamošku so svojimi ratolesťami. Ten prístup nie je prirodzený. Je afektovaný a umelý. Závidiaci. Ani sa to nesnažia nejako skrývať. Uvoľnené vedia byť len pri svojich vlastných deťoch, alebo deťoch náležiacich k širšej rodine. Ale ani to asi úplne neplatí.</description>
      <guid isPermaLink="false">2b8efe1b-7313-44f4-8712-a32ddee86718</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Nov 2012 07:53:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/spolocnost/zena-nemoze-byt-nikdy-dobrou-ucitelkou</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jsem gay, jsem gay, jsem tepléj</title>
      <description>Nie nebojte sa nejdem spraviť žiadny verejný comming out. Napriek tomu, majte prosím so mnou trpezlivosť. Pesnička o ktorej je reč, v názve môjho článku, sa oficiálne menuje, "Globálne otepľovanie" (dole pod článkom je link na ňu.) Nahrala ju česká kapela Nightwork a naspieval vynikajúci Vojta Dyk. Je to v súčasnosti hymna snáď všetkých mladých gayov v Česku, ale aj u nás. Spievajú si ju aj heteši. Mám dve partie, takpovediac pracovnú, chalani, ktorí sa zaoberajú podobným druhom roboty ako ja a potom takú tu oddychovú partičku, z našej štvrti, kde diskutujeme o babách, sexe, ale hlavne o gameskách. V pondelok po celom šírom svete vyšla super gameska, počítačová hra, Black Ops 2. Aj v Trenčíne je spoločnosť, ktorá je napojená na celosieťovu distribučnú sieť a tak aj ja s oneskorením len dvanástich hodín, svoju kópiu tejto hry už mám. Sedeli sme s chalanmi v jednom podniku a preberali sme najnovšie vecičky z tejto hry. Oni boli samozrejme najinformovanejší, i keď sami novú hru nemajú. Každý z chalanov je múdry, aj keď o veci nemajú ani šajnu. Tak aspoň načúvam, čo hovoria. Sem tam si upijem z pohára, sem tam dačo poviem.</description>
      <guid isPermaLink="false">c3d5d7c7-fe19-4dff-8817-5502af11c26d</guid>
      <pubDate>Wed, 14 Nov 2012 13:43:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/jsem-gay-jsem-gay-jsem-teplej</link>
    </item>
    <item>
      <title>VÚB, a.s.</title>
      <description>Táto vec je stará asi 2 týždne. Pomáham otcovi z firmou. Musel som nechať pomerne slušnú brigádu a začať sa venovať niečomu, čomu až tak moc nerozumiem. Ale som v pohode a keď neviem, nebojím sa spýtať, ako vraví istý bloger. Pred asi 2 týždňami som rozhorčene napísal e-mail Všeobecnej úverovej banke a poriadne som im tam vynadal za to, že nám účtujú poplatok za hotovostný vklad. Vediem, za silného metodického tútorstva svojho otca, jednu treťo-sektorovú organizáciu. V rámci iných činnosti zodpovedám aj za verejnú zbierku, ktorú organizujeme. Za každý hotovostný vklad, ktorý priamo súvisí z výkonom verejnej zbierky, nám VÚB banka účtuje 1,30 €. A to aj keď sme na účet vložili trebárs len 6 €. Zameranie našej organizácie je dosť špecifické a tak i príjmy zo zbierky sú dosť malé. V e-maily ktorý som písal VÚB som im riadne vynadal. Zazneli slová, zlodeji, zdieranie, ba dokonca tuším aj svine.</description>
      <guid isPermaLink="false">7d0fd993-96a9-4201-8f52-d98384ebabc9</guid>
      <pubDate>Tue, 13 Nov 2012 12:16:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/vub-a-s</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ponúknem samovraždu alebo báseň</title>
      <description>Výber hudby počas písania je mimoriadne dôležitá vec. Venujte jej výberu hodne úsilia a času. Stane sa tak matkou, patrónkou, priateľkou, toho čo nakoniec splodíte. A vašou milenkou. Existuje hudba k praniu, vareniu, k televízii, k onánii. Existuje aj hudba k počúvaniu hudby. A sú aj smútky, žiale, splíny a depresie, ako hrom. Koľko pesničiek toľko odtieňov smútku. Láska je len jedna. Tieňov strašne veľa. To všetko môže byť cenným podkladom pre vaše autorské výlevy. Každý jeden pocit môže byť fakt cenným podmazom pre našu literárnu tvorbu. Niektorí potrebujú pre svoje písanie radostné a hodne odhodlané rozpoloženie. Tak a teraz im všetkým ukážem. Radostne poúčajú mnohých, aký by mohol byť svet, alebo dokonca, aký už je. Sú krátkozrakí, zato plní života. Nepriestrelní a predsa ranení. Iní zase pristupujú ku svojmu písaciemu stolu, skôr sa k nemu opatrne zakrádajú. Plazia sa k nemu. V ruke držia nôž a milostné listy, od nej, od neho, alebo inej kombinácie, troj-kombinácie, či vše objímajúcim citom univerzálnosti. Niektorí narábajú so slovom, ako s dýkou, alebo zradným cyankálim. Alebo s obojím dokopy. Kopú okolo seba, najviac do seba.</description>
      <guid isPermaLink="false">424489cf-4bfd-4693-b9bc-4e43544d08cb</guid>
      <pubDate>Mon, 12 Nov 2012 13:24:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/ponuknem-samovrazdu-alebo-basen</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nech si ujček redaktor trhne nohou</title>
      <description>Publikácie o tvorivom písaní, prisáhambohu, tak som počul, sa často zmieňujú aj o autorskom pravopise. Na môj vkus až príliš často. Však to poznáte, aké "i" a kde, a potom "s" a "z", a také tie špéci vecičky. Čo má pravopis spoločné s odkazom, cenou odkazu, ktorý celému svetu, ako autor, poskytujem? Ktorý raz poskytnem? To už nikomu na ničom nezáleží? Prebije forma cennú náplň? Čo sme v dákom Azerbajdžáne? Autori takýchto metodických publikácii často poukazujú na to, že posudzujúci redaktori vo vydavateľstvách, ktorých signálna sústava býva často vydráždená litrami kávy, tonami cigariet a iných povzbudzujúcich látok, nedokážu prejsť cez takú formálnu vec, akým je, no bóže, pravopis. Je to svojim spôsobom nemiestne presadzovanie ich sfetovanej dôležitosti, nafúkanosti. A ešte arogancii, ma teraz narýchlo napadá.</description>
      <guid isPermaLink="false">1f0e6041-1d9e-4584-9422-8b2fd923a38a</guid>
      <pubDate>Fri, 09 Nov 2012 14:25:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/nech-si-ujcek-redaktor-trhne-nohou</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ďalšia lekcia o tvorivom písaní, na tvrdo</title>
      <description>Pretože už píšem nejakú jedenástu časť svojho opovážlivého poučovania o tvorivom písaní, patrilo by sa aj nejaký fakt kvalitný úvod. Koreň slovného spojenia "tvorivé písanie" je možno slovko "tvoriť". Niečo vytvárať, kreovať, utvárať, potiť, smoliť, stvárňovať, zobrazovať, ako mi múdro napovedá Worďácky synonymický slovník. V slove tvoriť je ešte obsiahnuté slovo "tvor", ktoré zrejme určuje koho sa tvorivé písanie týka. Kto samotný text vytvára. Reč sa týka kreatívneho tvora. Niekedy vravím, že "patvora". No a zostalo ešte kus slova ...riť. To môže čo-to naznačovať o kvalite nášho textu.</description>
      <guid isPermaLink="false">0a27c2aa-2a0a-4cd8-9616-1ce5bb58c908</guid>
      <pubDate>Fri, 09 Nov 2012 12:47:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/dalsia-lekcia-o-tvorivom-pisani-na-tvrdo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vianoce, Vianoce prichádzajú (039)</title>
      <description>No a čo, že sa vtedy nenarodil Ježiš Kristus. Je mi to úplne jedno. Ja predsa viem, že Vianoce nemajú s decembrom nič spoločné. Mám rád ľudí a vážim si dobro. Domov a lásku. Som produktom živočíšnej, obyčajnej prirodzenosti. A milujem rodinu. Ľudia, hlavne ti mudrlanti, furt hovoria, že by sme mali byť dobrí počas celého roku. Preboha, len to nie. To by Vianoce totálne zničilo. Zadusilo. Nebolo by už načo sa tešiť. Ani pre Jehovistov to nie je vôbec jednoduché. Vianoce sú fakt magické a každému z nich sa zachytili poriadne za nechtami. Vrástli každému jednému pod kožu, ešte za skorej mladosti. Spájali si s nimi milujúcich rodičov, rodinu a celý základ svojho života. Potlačované Vianoce sú o usmrtení seba samého. Každý Jehovov svedok s nimi bojuje po svojom. Jehovovi svedkovia sa nenavštevujú počas Sviatkov nejako zvlášť. Je to rovnaké, ako po celý rok. Neplánované, skôr náhodne stretnutia.</description>
      <guid isPermaLink="false">eca20b3f-53b1-48ca-87cb-5d27a28e2efb</guid>
      <pubDate>Tue, 06 Nov 2012 14:23:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/vianoce-vianoce-prichadzaju-039</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nakoniec nás smrtka aj tak dostane (038)</title>
      <description>Viem už, čo je sila času. Zomrelo mi už niekoľko kamarátov a aj nejakí ľudia z rodiny, i z môjho okolia. Umreli na choroby i na život. Umreli na život. Na lásku i na smútok. A ešte na krásu. Od všetkého umreli. Odobrali sa od vecí, ktoré mali tak strašne radi. Juraj môj kamoš, trochu som ho tu už spomínal si siahol sám na život, pretože ho mal rád. Stále hovoril "všetko je v pohode" a furt sa usmieval. Veci ktoré milujeme, chválime a velebíme, alebo ich strhneme a rovno zničíme. Veci na ktorých nám záleží, hladkáme, maznáme sa s nimi, alebo ich drásame a riadne dokopeme. Pretože sme silní a niekedy strašne smutní.</description>
      <guid isPermaLink="false">e1e76977-8b4f-40b4-bcf2-6fe395f49b35</guid>
      <pubDate>Sat, 27 Oct 2012 20:47:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/nakoniec-nas-smrtka-aj-tak-dostane-038</link>
    </item>
    <item>
      <title>Takých je, sú na smiech, lebo sú vykleštení (037)</title>
      <description>Kristus bol jednoduchý a priamy. Žiadna zložitá teológia. Žiadna nafúkanosť, či sofistikovanosť v učenosti a akademických potýčkach. Skôr ustúpil, než by sa s niekým prel. "Ty sám si to povedal" môže znamenať, "láskavo mi vlez na hrb". Alebo aj "už mi daj prosím ťa pokoj". Jednoduchí, z nášho dnešného pohľadu boli, pred dva tisíc rokmi, asi úplne všetci. Nie každý bol však láskavý a pokorný. Ale aj tak si myslím, že tie obyčajne ľudské veci sú stále rovnaké. Aj po tej dlhej dobe. Nepomôže inteligencia ani žiadne vzdelanie. Smútok, radosť a lásku prežívame všetci rovnako. Dodnes. A nech sme študovaní, rovno ako mudrci, detský smiech nás vždycky dostane. Alebo smútok blízkych. Roztopíme sa a zľavíme zo všetkých bigotných zásad, pretože sme ľudia. A potom sa objavia ti mudrlanti. Stále hovoria o biblii, toť včera jeden... a v celom článku z nej nedal ani slovko. A furt druhým vravel, aby si prečítal bibliu a až potom s ním hovorili. A nedal ani jediný verš, za celý ten čas, pajác jeden. A zdá sa, že k nej sám nikdy nepričuchol. Len sa predvádza a poúča druhých.</description>
      <guid isPermaLink="false">502589d3-b8fc-4e27-a37f-7d9b936b6d8a</guid>
      <pubDate>Fri, 26 Oct 2012 14:50:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/takych-je-su-na-smiech-lebo-su-vyklesteni-037</link>
    </item>
    <item>
      <title>Detskou láskou mi bola katolícka mníška (036)</title>
      <description>Pracovala v Prievoze v Bratislave. A bola mníškou. V nemocnici v Prievoze sa starala o ťažko chorých ľudí. Stále sa usmievala a mala v sebe úžasný pokoj, ako sa píše v biblii, ktorý prevyšuje, každé ľudské chápanie. Bola ku mne strašne milá a priam vyhľadávala situácie, aby s nami, s mojou rodinou, mohla byť. Otec sa pri tom všelijako krútil, ale nahlas nikdy neprotestoval. Bol k nej milý a láskavý. Stále nám nosila dobré veci. Pochutinky, obrázky so svätcami a tak. Otec to trpel. Spôsoby mu nikdy nechýbali. Proste by sa to nehodilo, ak by ju vyhadzoval. Bolo by to neslušné. Riskovali sme právny výbor v našom zbore. Možno aj iné následky. Prijímať vo svojom príbytku katolícku mníšku, je pre Svedka absolútne neprípustné. Teta mníška mala vysokoškolské vzdelanie a bola lekárkou. Pôvodne detskou. Starala sa o chorých v prievozskej nemocnici. Rozprával som jej o svojom bohu. O bohu, ktorému som slúžil a ktorému som sa, ako dieťa koril. Hovoril som jej príbehy zo zvestovateľskej služby. Pozorne a trpezlivo ma počúvala. Vždy sa usmievala. Nikdy mi neprotirečila. Odpoveďou na moje zvestovateľské snahy bol vždy jej chápajúci, láskavý kukuč. Bol som do nej zamilovaný. Aj som jej to povedal</description>
      <guid isPermaLink="false">5220260e-2ecc-40d9-a031-df3b51afcbcc</guid>
      <pubDate>Wed, 24 Oct 2012 17:31:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/detskou-laskou-mi-bola-katolicka-mniska-036</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fanatici medzi nami (035)</title>
      <description>Mám kamoša. Nedávno mu zomrel brat. Zabil sa. Ešte ráno sa spolu, ako rodina naraňajkovali a o chvíľu už chalanisko nebol. Nevidel som Peťa od leta. Keď sme sa stretli bol prepadnutý v tvári a mal čierne kruhy pod očami. Zjavne stále trpí. Keď sme sa stretli, povedal som nahlas, aby sa netrápil a po obligátnom, podaní ruky som ho silno objal. Chvíľu sa mykal. Aj sa ma snažil odstrčiť, ale po chvíli sa uvoľnil a už sa viacej nevzpieral. Rozplakal sa. Sadli sme si a dali sme si pivo. Mlčal, nič nehovoril. Len sa okolo seba stále obzeral. Je skutočný záujem o potreby druhých fanatizmom?</description>
      <guid isPermaLink="false">72ea412a-90db-475e-ab64-7e3df7a571ca</guid>
      <pubDate>Wed, 24 Oct 2012 15:37:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/fanatici-medzi-nami-035</link>
    </item>
    <item>
      <title>Večný nikdy nekončiaci život (034)</title>
      <description>Pokračovanie: Jediné čo ma naozaj mrzí je, že neviem tancovať. Nikdy som nechodil na žiadne tanečné hodiny, ako to kedysi bývalo. Hovoril mi otec. Naučiť sa tancovať, vedieť kontrolovať svoje telo a pohyb. Naplno ho zvládnuť, ako jednu zo super estetických kategórii. To môže byť naozaj fajn. Chytiť babu a vedieť ju vytočiť, až bude šťastná, a celá rozosmiata. Vedieť ju v tej chvíli naplno ovládať, to môže byť naozaj fajn. Tanec je ako sex. Niekedy nežný a jemný a niekedy zas hurónsky a dynamický, vtedy keď je vonku búrka a temno. Číre, prirodzené emócie vyplávajú až na povrch. A ešte sa vedieť naučiť hrať na klavír a kresliť a možno aj spievať. A hrať futbal, floorball a ping-pong. Od malička som naučený rozmýšľať v iných časových kategóriách, ako to robia bežní smrteľní ľudia. Som odmala vychovaný z pohľadom upretým niekam do večnosti. Tak ma to Svedkovia a môj ocino naučili. Môžu sa ľudia dožiť viac, ako je bežných sedemdesiat, či osemdesiat rokov?</description>
      <guid isPermaLink="false">9c7ccda5-46fc-4587-b637-7ac439edb1e6</guid>
      <pubDate>Mon, 22 Oct 2012 21:34:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/vecny-nikdy-nekonciaci-zivot-034</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kto je verný a rozvážny otrok (033)</title>
      <description>Všeobecne sa vie, že Jehovoví svedkovia majú nad sebou hodne pevnú ruku. V podobe organizácie Watchtower. Veľa sa popísalo o metodike vedenia zverených ovečiek. Niektoré názory na Spoločnosť triafajú celkom presne, iné sa poriadne mýlia. Niektoré sú naozaj tendenčné, iné o niečo menej. Odkiaľ berú z vedenia Organizácie svoje sväté poverenia? A majú vôbec nejaké poverenia? Sú to len samozvanci, ktorí sa kŕmia mocou a zneužívaním svojho presväté postavenia? Najdôležitejší príkaz v tomto smere, je zapísaný, akože ináč, v božom slove. Pravdu povediac, toto poverenie je hodne zvláštne. Poveril ich Kristus. Najskôr Pán hovorí o takých tých bežných a neláskavých veciach, ako sú napríklad, príznaky konca sveta. Varuje tu a určuje podľa čoho majú, jeho verní, Koniec systému ľudského, rozpoznať. (24 kapitola, Evanjelium podľa Matúša) Potom, Syn boha, prejde k akejsi hospodársko-kriminálnej záležitosti, trochu to pripomína Kriminoviny na TV Prima.</description>
      <guid isPermaLink="false">5fcb91cc-aefc-4f7c-8ec8-e59df7dabe48</guid>
      <pubDate>Tue, 16 Oct 2012 13:17:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/kto-je-verny-a-rozvazny-otrok-033</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odpustite mu, aby ho nakoniec zármutok nepohltil (032)</title>
      <description>Je zopár biblických myšlienok, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité. Je to moje osobné dedičstvo a môj majetok. Naše rodinné striebro, keď už nám absolútne nič nezostalo. Majetok, na ktorom si s mojimi blízkymi hodne zakladáme. Sú to slová s ktorými stále počítame. Na ktoré sa spoliehame, že im budú aj ľudia, okolo nás, rozumieť. A budú ich zdieľať spoločne s nami. Najradšej by som túto tézu pribil na každé kostolné vráta. Na vráta, každého domu, každého príbytku. Aby ľudia vedeli. Jedinečná téza, ktorá si zaslúži zdieľanie všetkými ľuďmi na svete, je o odpúšťaní. Ja viem, je to hodne otrepané a klišoidné. Odpustenie? Nuda. Ale ja v súčasnosti ľuďom okolo seba, neodpúšťam kvôli bohu! Kto už by dnes kvôli bohu niečo spravil? Odpúšťam kvôli vinníkovi samému. Viac mi dnes záleží na ľuďoch, ako na milovanom bohu. Toto odpustenie sa týka akejkoľvek životnej situácie, nielen exkomunikácie brata, ktorý sa, podľa opisu v biblii, odvrátil od boha a kvôli ktorému apoštol Pavol, svätý z Tarzu, napísal apelujúci list do jedného zboru v Korinte. Nabáda tu miestnych kresťanských starších (biskupov, vravia niektoré preklady),</description>
      <guid isPermaLink="false">c3ca51e9-7b82-468d-a8b8-ebe49b33364d</guid>
      <pubDate>Mon, 15 Oct 2012 11:45:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/odpustite-mu-aby-ho-nakoniec-zarmutok-nepohltil-032</link>
    </item>
    <item>
      <title>Po dni "D" budeme všetky tie telá pochovávať (031)</title>
      <description>Žiadny oheň síra a kamene. Ani žiadni apokalyptickí jazdci, rútiaci sa do ľudských obydlí. Všetko by razom zarástlo kvetmi. Celá zem by sa v jednej chvíli, ponorila do opojného náručia mámivo voňajúcich kvetov. A všetko by obrástlo divíznou a vlčími i ne-vlčími makmi. Ľudstvo by za svoju skazu a hriešnosť nakoniec predsa len zaplatilo. Všetci by začali zívať a jeden po druhom by odpadávali do trávy, ako kuželky v herni. A pospali by. A ti milenci od rieky, čo ležali v hustej tráve a nežne sa spolu objímali a navzájom si chytali cikule, by nakoniec tiež odkväcli a usnuli. A než by jeden anjel druhému anjelovi, toto vyrozprával, ubehli by celé stáročia. A ti milenci by tam stále ležali, ako keby iba teraz zaspali. A rumence života im stále horia v tvári. To je Armagedon, ktorý som si vypestoval vo svojej vystrašenej detskej mysli. Armagedon bez náboja a iskry. Zato plný lásky, nežného surealizmu a romantiky.</description>
      <guid isPermaLink="false">a88a7a72-37be-4b2e-adbc-26fbbbba2856</guid>
      <pubDate>Mon, 15 Oct 2012 08:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/po-dni-d-budeme-vsetky-tie-tela-pochovavat-031</link>
    </item>
    <item>
      <title>O puberťákovi Ježišovi (030)</title>
      <description>Dvanásťročný Ježiš na rodičov úkosom zagánil a odvrkol, "To ste nevedeli, že môžem byť len v dome svojho Otca". Bol už v puberte a tak to, ani on, ani jeho starostliví rodičia asi nemali ľahké. Len ťažko si dokážem predstaviť, rodinné, takpovediac, subordinačné vzťahy, medzi božským Kristom a jeho rodičmi. "Kde si bol?" kričali na neho so strachom v srdci, obavami, ale aj s obrovskou úľavou, keď ho konečne, galgana jedného, našli. Tri dni ho hľadali. Prežili tri dni obrovských úzkosti a strachu, kde len môže byť. Totálne sme zlyhali, vraveli si. Viem si predstaviť matku, ako sa k nemu plačúca vrhla, keď ho konečne objavili. Plač krik a objatia. A uvážlivý Jozef, dobrý Jozef, tam niekde stojí opodiaľ, ako blbec, a vníma ten silný a oslobodzujúci okamih. Možno zato malý Ježiš vyfasoval trojtýždňového zaracha. Mne by otec v takomto prípade, zakázal všetko. Celá rodina, raz do roka navštevovala Veľký chrám v Jeruzaleme. Na výročnú slávnosť Pesach. Bola to výlučná povinnosť dospelých mužov. Starostlivá matka Mária však chcela sprevádzať svojho muža Jozefa a tak sa celá rodina vždy vybrala spolu. Trepali sa až hen, z Nazaretu. Podľa súčasnej gugláckej mapy je to nejakých 160 kilometrov.</description>
      <guid isPermaLink="false">795d3009-8c0f-4e6e-8825-96eb331faad0</guid>
      <pubDate>Fri, 12 Oct 2012 08:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/o-pubertakovi-jezisovi-030</link>
    </item>
    <item>
      <title>Umyla ma a vymyla mi mozog, Jehovistka jedna (029)</title>
      <description>Vymývanie mozgov. Strašne často toto slovné spojenie počuť v súvislosti s Jehovistami. Čo je vymývanie mozgov? Je to ten antiteroristický brainwashing, čo sa používa pri výsluchoch teroristov? Taký sa otrasie, utrie do uteráka, a na tretí deň je v absolútnom poriadku. Neprejavuje žiadne známky zmanipuľovateľnosti a zabednenosti. Nevstáva každé ráno s cudzou implantovanou myšlienkou vo svojej úbohej hlave. Nabitý do prasknutia, aby automaticky plnil príkazy iného, čo ho takto, chudáka jedného zdegenerovaného, zmanipuloval. To by bolo, ak by niekto niečo takéhoto vymyslel. Tajne služby by si pošmákli. Čo je to vymytie mozgu? Žiadny mi to dodneska poriadne nevysvetlil. Ako to ti sakramentskí Jehovisti robia? Lusknú prstami a si preonačený? A navždy. Ani ti pseudopsychologovia z Integry a iných spoločnostiach, čo vo svojich pokútnych združeniach skúmajú sekty, ani ti nám na toto neodpovedali. Naťahujú si vážnu psychológiu na hlavu, akoby to bola nejaká kukla. Aby dodali váhu svojim pochabým slovám. Vysvetľujú nevysvetliteľné. Súdia a ničomu nerozumejú. Chýba im odborný i ľudský odstup.</description>
      <guid isPermaLink="false">798114a5-15c9-4977-baec-293bfeafc2bd</guid>
      <pubDate>Thu, 11 Oct 2012 09:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/umyla-ma-a-vymyla-mi-mozog-jehovistka-jedna-029</link>
    </item>
    <item>
      <title>Karol a Dana Sudorovi píšu o Jehovových svedkoch</title>
      <description>Našiel som článok. Napísal ho Karol Sudor. Asi nejaký kuchynský novinár. Prečo si niektorí novinári myslia, že sme zvedaví na ich osobné názory vo veci. Nezaujíma ma to, mňa istotne nie. Zaujímajú ma informácie o samotnom predmete článku. Nič viac. Časť článku je však prekvapivo a nečakane vecná a dobrá. Pod touto časťou je podpísaná pani Dana Sudorová, asi jeho manželka. Sudorov novinársky prístup je jednoduchý a značne predpojatý. Ani nevie o čom hovorí. Na oponentúru, asi akési pochybné vyváženie danej látky, si vzal odpadlíkov zo združenia Integra. Čo, pán Sudor čakal od odpadlíkov a vyobcovancov, že na adresu Jehovistov, povedia? Ich informácie nemajú žiadnu cenu. No a pán Sudor veselo vyvažuje ďalej. Tento krát názormi vylúčenej exkomunikovanej ex-sestry Mišovičovej. Pamätám si dobre na ňu. Chodila do jedného bratislavského zboru. Tento zbor viedol veľmi láskavý brat, Vladko Grega. Viem o prípade Mišovičovej dosť. Bola vtedy o dosť mladšia, nemala starosti a bola asi viac spokojná. Dokonca sme sa pár krát u nej zišli. Tuším, že šlo o schôdzku pred zvestovateľskou službou, aby sme sa tu posilnili, pred službou. Samozrejme spoločnou modlitbou, nie kalíškom cz-vodky.</description>
      <guid isPermaLink="false">7fcc0606-72be-484a-8d40-a23c20248908</guid>
      <pubDate>Thu, 11 Oct 2012 07:41:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/karol-a-dana-sudorovi-pisu-o-jehovovych-svedkoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď Jehova pobije nevinné deti (028)</title>
      <description>Ku podivu, nemal som strach, ako malé dieťa, z prípadnej traumy, či nejakého úrazu, pri ktorom by som stratil mnoho krvi, a môj otec, ako veriaci, by nedovolil, aby mi v nemocnici podali transfúziu krvi. Nie, žeby som nad tým nerozmýšľal. To áno, ale nemal som s týmto žiadny problém. Chápal som vždy krv ako svätú a spôsob záchrany zdravia, či života, som v tomto zmysle mal vo svojom vnútri, vyjasnený. Proste som pochopil, že sú spôsoby, či zažité postupy, medzi bežnými ľuďmi, ktoré nasledovník Jehovu nepodporuje. Skôr som sa hodne bál samotného príchodu Armagedonu. Hodne som sa v tomto smere bratov v zbore vypytoval. Z biblie nie je úplne jasné, ako by mal vlastne Armagedon prebehnúť. Môžeme sa chytiť nejakých opisov udalostí zo Starého zákona, kedy boh v minulosti zasahoval. Boh má záľubu v síre a ohni a v padajúcom kamení. A v tonách vody, padajúcej z nebies. To ma vždy dosť desilo. Azda boh prispôsobí v budúcne svoj bojový arzenál. Prispôsobí ho súčasnej vyspelosti ľudského spoločenstva a použije iné, menej barbarské postupy.</description>
      <guid isPermaLink="false">6cd20fe6-ca3a-4638-818e-bad43f9c695f</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Oct 2012 13:47:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/ked-jehova-pobije-nevinne-deti-028</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odpadlíci, bývalí Jehovisti (027)</title>
      <description>Mal som jedenásť, keď sme sa presťahovali do iného mesta. Už nikdy som sa nezačlenil do žiadneho zboru Jehovových svedkov. Aj otec bol už mimo kresťanského zboru. Chvíľu som sa skúšal dostať do zboru v našom novom pôsobisku. Ale to naozaj len chvíľu, kým som to úplne nevzdal. Taký nikdy nevidel Jehovistu, kto tvrdí, že potom, čo niektorí opustili Svedkov, ti ich začali prenasledovať a otravovať. Nikdy som sa od kritikov nedozvedel, čo sa stane, keď nakoniec zradcov dohnali. To som sa nedozvedel. Keď niekoho prenasledujem, asi niečo po ňom chcem. Nie? Naopak, keď sme s ocinom prestali kontaktovať s Jehovovými svedkami, kontaktovali nás istí ľudia. Boli to bývalí Jehovisti. Vyobcovaní a vyhodení. Ani nevieme odkiaľ na nás prišli. Presťahovali sme sa predsa inam. Odkiaľ mohli o nás vedieť? Asi nás chceli zachraňovať. Chceli nám hneď v prvé dni, čo sme sa z Bratislavy odsťahovali, predstaviť svojho nového Krista, ktoré ho nanovo objavili, pod svojou posteľou. Tam ho zahodili, než sa začali stýkať so Svedkami. Vymenili ho zas, ako keď sa vymení ľahký zvrchník za ťažký zimný kabát. "Vitajte bratia," privítali nás a potľapkávali nás po pleciach. Otec ich usmernil, "nie sme vaši bratia!"</description>
      <guid isPermaLink="false">f5a09997-32cd-4a6d-9b03-f37031258b1e</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Oct 2012 09:08:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/odpadlici-byvali-jehovisti-027</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jehovisti sú nanič zamestnanci (026)</title>
      <description>Život nikoho z nás nie je stojaca voda. Ani ten môj, aj keď väčšinu času presedím za svojim počítačom. Pracovne i oddychovo. Hýbe sa i život Jehovistov. Je činorodý a akčný, ako ktoréhokoľvek z nás. Odlišuje sa možno v podstatnej veci. Odovzdávajú sa v ňom aj iným. Neskúmam, či má ich obeta nejaký vyšší význam. Proste hovorím, že žijú aj pre iných. Vo svojom súkromí. Vo svojom voľnom čase, nie pracovnom. Bez nároku na odmenu. Vravím o zvestovaní. Tie nezmysli, že Jehovisti sú za zvestovanie dobre platení, už asi neverí nikto. Mnohí z nich aj dennodenne vyrážajú k dverám neveriacich, aby ich varovali pred zánikom tohto bezbožného sveta a s nadšením im porozprávali o kráse nastávajúcej éry božieho Nového sveta. A že vraj rozprávky neexistujú. Majú zase viacej času. nechodia do krčmy, nevyhľadávajú reštaurácie a nechodia do divadla, ba skoro ani do kina. Kultúra je predsa skazená a potencionálne nebezpečná záležitosť. Svetská kultúra odzrkadľuje hriešnosť a nemravnosť tohto sveta. Len ťažko sa v nej dá vybrať a tak ani, pre istotu radšej, nevyberajú. Ide o posledné dni, ktoré žijeme. A tak treba všetko vznešené a povznášajúce vynechať a pracovať a žiť v absolútne krízovom režime.</description>
      <guid isPermaLink="false">45dfc674-cb66-48ce-bfa8-017052c22262</guid>
      <pubDate>Tue, 09 Oct 2012 07:17:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/jehovisti-su-nanic-zamestnanci-026</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bezdomovec a opilec sa stal Jehovistom (025)</title>
      <description>Od niektorých vecí treba odstúpiť, aby ste ich poriadne videli. Aj tie čudné impresionistické čmáranice, čo často visia v galériách, nedávajú vôbec žiadny zmysel, keď sa na ne pozeráte. Môžete krútiť hlavou, zo strany na stranu, koľko len chcete, striedať uhly pohľadu, aj tak nič nevidíte. Iba samé farebné bodky. Nič nedáva zmysel. Treba nejaký čas, ktorým od niektorých veci odstúpime, aby sa zrazu objavilo to pravdivé. Nech už máme, každý z nás na Jehovistov ten svoj zaručene oprávnený názor, jednu vec im nemôžem uprieť. Niečo s nimi nie je, ako sa zvykne hovoriť, s kostolným poriadkom. Dejú sa tam čudné veci. Narkomani sa tu socializujú, homosexuáli úspešne abstinujú, pijani tiež. A najpočetnejšia skupina, všední životní nespokojenci, či bežní rodinní, či spoločenskí agresori sa po čase začnú správať, ako mierni baránkovia.</description>
      <guid isPermaLink="false">9246e400-c754-4366-9772-d32f428b0ddd</guid>
      <pubDate>Sun, 07 Oct 2012 10:46:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/bezdomovec-a-opilec-sa-stal-jehovistom-025</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tak doparoma, príde ten koniec sveta, alebo nie? (024)</title>
      <description>Existuje istá polemika. Týka sa zaručených predpovedí konca sveta. Niekedy si myslím, že tak, ako sú Katolíci odborníkmi na plánované rodičovstvo, v rovnakej miere sú Jehovisti odborníkmi na proroctvá o konci sveta. Toto im už navždy prischne. Až do konca sveta @_@ Bolo vyslovených už mnoho takýchto proroctiev. Mnohými. Počnúc majstrom Russelom, zakladateľom a prvým prezidentom Biblickej a traktátnej spoločnosti, až po tvrdenia bezmenných. "To už nemôže dlho trvať. Do roka a do dňa", vravia niektorí. A skôr sa v tom odzrkadľuje ich osobné intenzívne prianie, než seriózny rozklad Svätých písiem. Dátum konca sveta je asi ta najdiskutovanejšia záležitosť medzi Jehovovými svedkami. Asi sa to dá pochopiť. Nový svet je ich odmenou za vernosť. Zmluvným vyústením dohody, medzi bohom a ľudom. Dnes si Jehovisti sypú popol na hlavu. To rozhodne kvitujem. Vydali hrubočiznú dvojzväzkovú publikáciu, "Jehovovi svedkovia - ohlasovatelia božieho kráľovstva" ktorá v niektorých kapitolách popisuje, myslím si, že až smiešne "prešľapy", ktorých sa Jehovisti vo svojich predpovediach v minulosti, opakovane, dopúšťali.</description>
      <guid isPermaLink="false">20b0634c-5e39-4226-8593-47a368e63fed</guid>
      <pubDate>Sat, 06 Oct 2012 23:39:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/tak-doparoma-pride-ten-koniec-sveta-alebo-nie-024</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fakty Jehovistov sedia dokonale, ale... (023)</title>
      <description>Ak je naozaj múdrosť v utrpení, tak potom tu máme božie kráľovstvo. A Jehovisti konajú zbytočnú prácu. A predsa nám mnohí také dačo tvrdia. Cele náboženské systémy sú na tejto chorej téze postavené. Utrpenie je vlastne požehnaním. Keď som, ako malé decko zvestoval, spolu s bratmi a sestrami, posolstvo o božom kráľovstve, ktoré zmaže každú slzu z ľudskej tváre, najviac si pamätám, že sa ľudia sťažovali na ťažký, krutý život, nespravodlivosť a útlak. Niekedy sme celé hodiny počúvali, ako sa ľudia majú. Veril som im. A svoje bolesti spájali samozrejme s bohom. A pýtali sa ma, bol som sotva osemročné dieťa, prečo boh pripúšťa toľko zla. Jednej tete, ktorú sme navštívili, zomrel manžel. Stalo sa to deň pred tým, ako sme ju navštívili. Verili sme, že nás k nej doviedol sám boží anjel, ktorý má zodpovednosť viesť kroky zvestujúcich ku tým, čo najviac trpia. "No povedz, keď si taký múdry, prečo práve on musel tak skoro odísť?", pýtala sa ma nešťastná mladá vdova. Najradšej by som zutekal. Plakala a pýtala sa, "prečo boh dovolí, aby ľudia toľko trpeli?" Odpovedal som jej, pretože deti vedia úplne všetko.</description>
      <guid isPermaLink="false">59bd51e2-e0e0-4ac3-9154-4e8a38c250bd</guid>
      <pubDate>Sat, 06 Oct 2012 11:49:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/fakty-jehovistov-sedia-dokonale-ale-023</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ak nebudeš počúvať o Jehovovi, zastrelím ťa (022)</title>
      <description>Je naozaj všetko také jednoduché? Ty zomrieš a ty budeš žiť. A rozhodcom a hlasom odporúčajúcim, bude zvestujúci Jehovista. Keď ho niekto vyženie od svojich dverí, umrie. A ten kto Jehovistu vypočuje, určite prežije. Je všetko okolo božieho súdu také jednoduché? Je naozaj boh taký príkry a vo všetkom okolo ľudských vecí si spraví tak rýchlo jasno? Dúfam, že nie. Pretože ja osobne, by som si dal načas. A nejednal by som povrchne a prchko. Veci by som riadne posúdil a prísne by som o celej veci popremýšľal. To nie je žiadna sranda. Sú čistí a nepoškvrnení. Sú teda naozaj spôsobilí vykonávať "boží súd"? Bol som ich súčasťou a poznal som ich názory i spôsob, akým uvažovali a spôsob akým žili. Viem o tom, že ak hlásajú čistotu, sami čistí sú. V tomto sa nepretvarujú, ako mnohí iní. Ale čistá a spravodlivá je i zostarnutá babička. Ta tiež nesmilní a nekradne.</description>
      <guid isPermaLink="false">840f9da6-28b6-4f84-bde0-b666e0a83bd8</guid>
      <pubDate>Sat, 06 Oct 2012 07:55:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/ak-nebudes-pocuvat-o-jehovovi-zastrelim-ta-022</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niečo mi predsa len chýba (021)</title>
      <description>Ktosi kedysi napísal, že ak by nebolo boha, musel by sa vymyslieť. A predsa si ho ľudia vymysleli. Aj keď, podľa všetkého, predsa len hore "niečo je". Denne si ho veriaci maľujú a prispôsobujú sebe, aby sa im nakoniec zapáčil. Keď už si máme boha vymyslieť, tak naozaj poriadne. Nebudeme sa koriť nejakému lúzerovi. A potom sa pred ním hádžeme o zem. O sto šesť. A všetci sa tešíme, akí sme prevelice veriaci. Je vždy lepšie si boha povymýšľať. A hneď so všetkými tými prepotrebnými pravidlami a dogmami. Pretože potom sa lepšie a ľahšie, takýto pánbožko, nasleduje. S vierou je to ako s jedlom, či s inými vecami. Spotrebovať a ostatné nepotrebné, zahodiť. Bez záruky.</description>
      <guid isPermaLink="false">388d7185-4068-42a1-ae37-66eacebc8c62</guid>
      <pubDate>Sat, 06 Oct 2012 06:15:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/nieco-mi-predsa-len-chyba-021</link>
    </item>
    <item>
      <title>Biblické vzdelávanie u Jehovistov (020)</title>
      <description>Podstatnú časť svojho detstva som, ako som už písal, trávil vo zvestovateľskej službe, oznamovaním záchrany ľuďom, pred zničujúcim Armagedonom. Súčasťou tohto programu boli aj domáce biblické štúdia. Ak v rodine záujemcu o biblické štúdium bolo aj nejaké dieťa, bol som k takýmto štúdiám pozývaný. Je potrebné podchytiť celú rodinu. S deťmi sa však rozprávalo vždy len v prítomnosti jeho rodičov. Preberali sme pomocou, verejnosťou toľko nenávidených manuálov organizácie Watchtower, jednotlivé biblické témy. Záujem o biblické štúdium prejavovali hlavne jednoduchí ľudia. Nemyslím jednoduchí rozumovo, ale, ani to neviem poriadne vysvetliť. Jednoduchí v zmysle, na nič sa nehrajúci, priami a pravdiví. Biblické myšlienky prijímajú skôr ľudia v pohode. Schopní sa zastaviť a popremýšľať. Otec aj spoločne so mnou "odchoval" mnoho zvestovateľov. Mnohí sú dodnes Svedkovia. Navštevovali sme mnoho ľudí v ich domácnostiach. Väčšina takýchto domácich biblických štúdii skončí po nejakom čase. Niektorí záujemcovia po nejakom čase uznajú, že ani študovať bibliu nechcú. Verejnosť často tvrdí, že Jehovistami sa stávajú takzvaní emocionálni skrachovanci.</description>
      <guid isPermaLink="false">c49ec854-b7ef-4be1-81f5-36a921e79fad</guid>
      <pubDate>Thu, 27 Sep 2012 16:25:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/spolocnost/biblicke-vzdelavanie-u-jehovistov-020</link>
    </item>
    <item>
      <title>Transfúzia krvi u Jehovistov (019)</title>
      <description>Rozumnosť je brzdou fanatizmu. Často pokladáme zvláštne biblické výklady Jehovistov za bizarne. Čo mi však na Jehovistoch, nielen nich, vadí je intenzita s ktorou so do veci ponárajú. Niekedy chýba rozumnosť a triezvy odstup. U niektorých bratov som sa s touto rozumnosťou stretol. Boli múdri a v pohode. Forma je dôležitá, tak ako obsah. Krv. To je jediná vec, ktorá mnohých neveriacich vytáča. Osobne, ak by som, z medicínskeho hľadiska, potreboval transfúziu krvi, nedovolil by som, aby mi ju podali. Ak by som bol v bezvedomí, asi by som nič nenarobil. Nebolo by čo riešiť. Nedokážem si predstaviť, žeby vo mne kolovala niekoho cudzia krv.</description>
      <guid isPermaLink="false">69f4a83b-6b15-44ef-a793-20dcd386e825</guid>
      <pubDate>Wed, 26 Sep 2012 17:01:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/transfuzia-krvi-u-jehovistov-019</link>
    </item>
    <item>
      <title>Homosexualita a boh</title>
      <description>Biblia jednoznačne homosexualitu prísne odsudzuje. Na tom nikto nič nezmení, je to jednoducho tak. Aj môj kamarát ju strašne odsudzuje. "Pozabíjal by som ich," povedal raz. Potom sa poriadne opil a bozkával sa s Mirom. Trochu ma skrútilo, keď som ich videl. Boh jednoznačne nechce homosexualitu. Je trochu schizofrenické, keď niektorí povedia, že boh miluje ľudí, neznáša však hriešnosť. Všetci sme nejako zhrešili. Vraj boh odsudzuje zlo, ale ľudí miluje. Toto mi moc nejde do hlavy. Alebo mám ľudí rád, alebo ich nemám rád. Láska je fajn, ale rešpekt je omnoho, omnoho viacej.</description>
      <guid isPermaLink="false">24182700-d625-4393-932d-d19a19075919</guid>
      <pubDate>Wed, 26 Sep 2012 14:39:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/homosexualita-a-boh</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na vodku mi doparoma nesiahaj</title>
      <description>Nesledujem moc túto kauzu. Je to medializované, ako šľak. Či chceš, alebo nechceš, nájde si ťa sama. V Česku je prohibícia. Nie je to tá americká, kedy puritáni začiatkom 20. storočia predkladali svoje fanatické tézy o tom, že alkoholom sa možno poškvrniť v omnoho väčšej miere, ako sexom. Ako to v Amerike zavedením prohibície dopadlo? Účinok bol úplne opačný. Alkohol sa začal konzumovať ešte viac, narástla zločinnosť. Po ulici sa premávali gangy a zločinecké skupiny. Denne v mestách bojovali o kontrolu nad jednotlivými mestskými ulicami. Prestrelky, únosy, podplácanie policajtov a politikov. Začal bujnieť čierny predaj alkoholu a šedá zóna americkej ekonomiky doslova prekvitala. No a zrejme, šedá kôra mozgová, degenerovala. Dramaticky vzrástla nezamestnanosť. Počet vrážd sa zdvojnásobil. (10/100 tisíc) Po skončení prohibície sa počet zavraždených opäť vrátil na pôvodnú hranicu (4/100 tisíc). Ľudia začali obchodovať s pokútnymi obchodníkmi.</description>
      <guid isPermaLink="false">1e78a583-3ef5-4f0d-a4df-4a9b1c4a6741</guid>
      <pubDate>Wed, 26 Sep 2012 13:38:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/na-vodku-mi-doparoma-nesiahaj</link>
    </item>
    <item>
      <title>Klopú k vám Jehovisti (018)</title>
      <description>Nech už nám Jehovisti ležia v žalúdku, je pravdou, že oni všetko, čo činia, robia z presvedčenia a úprimne. Je to asi nejaká choroba, ktorá ich k tomu vedie. Choroba, ktorá sa, tu a tam, objaví medzi nami. Rešpektovaná nutnosť. Ako zlé počasie. Chválapanubohu, nie je to príliš prenosná choroba, ale rozhodne je tu. Mňa, napriek tomu, že nie som Jehovov svedok, dosť udivuje, časté nepriateľstvo, ktoré niektorí jedinci proti ním, prejavujú. Ani na bláznivých ľudí, či nerozumné decká, hneď nereveme. Automaticky ich berieme na milosť a rešpektujeme ich. Je to, ako keby som sa rozbehol proti otvoreným dverám a potom, tesne pred tým, ako do nich s rachotom vrazím, ich niekto s milotou a úsmevom na tvári, otvorí.</description>
      <guid isPermaLink="false">44d0f1ed-21c3-460f-88c8-435e3581e358</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Sep 2012 17:09:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/klopu-k-vam-jehovisti-018</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nepoškvrnení Jehovisti (017)</title>
      <description>Možno ani netušíme s čím všetkým Svedkovia bojujú. Popierajú v sebe diabolské, hriešne a prirodzené. Nebojujú s okolitým svetom. Zvádzajú boj so sebou samými. Taký boj je nielen márny, je asi aj nezmyselný. To všetko robia preto, aby sa páčili božskému Jehovovi. Spravili by čokoľvek, aby v sebe potlačili človečenstvo a osobné, mocné telesné túžby. Nestalo sa to u nás, ale viem o prípade mladého chalana zo Spojených štátov, ktorý sa zoznamoval s učením Svedkov. Odrezal si penis, lebo trpel hriešnymi, nesprávnymi myšlienkami. Šmik a zrazu bol bez neho. Ako zdravotník, k tomu skromne dokladám, že mal viesť rez pod vajíčkami, lebo ich odrezaním, by svoje túžby podstatným spôsobom obmedzil. Nie je to však isté. Sex je silný, ako osud. Všetko sa predsa odohráva v hlave. Chlapec bol tesne pred pokrstením za Svedka Jehovu. Mal problémy so svojou homosexualitou. Potreboval čisté, životodarné myšlienky z presvätej biblie, rovnako, ako potreboval chalana, ktorý by ho miloval. To je obrovský problém! Našiel si partnera. Vraj iba na lásku. Čistú a bez sexu.</description>
      <guid isPermaLink="false">b8d4eaa3-9804-4311-ac86-baa8ea225683</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Sep 2012 15:58:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/neposkvrneni-jehovisti-017</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ak chceš do neba, tak poslúchaj (016)</title>
      <description>Kristus povedal, že ti "najbožejší" majú medzi sebou lásku. Inde je zapísané, že ich poznáte podľa ovocia. Ovocia lásky. Nie podľa ekvilibristického používania biblie. Viac by potešili, ak by s bibliami pred dverami domácich, ktorých navštevujú, žonglovali. Aspoň by sa pobavili deti. Múdrosť a učenosť. To by znamenalo, že vyvolení budú len múdri. Prežijú ti z Menzy.</description>
      <guid isPermaLink="false">9d6d7b2d-80b5-4462-93d1-8209b7105dff</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Sep 2012 17:01:29 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/spolocnost/ak-chces-do-neba-tak-posluchaj-016</link>
    </item>
    <item>
      <title>Učitelia sa totálne radikalizujú</title>
      <description>Rovno sa priznám, nejde mi o deti, decká jednoducho nemusím. A ďalšie exhibícia o sebe, neznášam učiteľov, nemám ich proste rád. Sú čudní a ti angažovaní, ani nehovorím. Pohodička, nech sa upokoja a nech si robia svoju robotu. Alebo nech s vládou pokojne vyjednávajú. Hovorí sa o akomsi vyššom poslaní v súvislosti s učiteľmi. Žiadne poslanie, veď to sami vidíte. Dnes štrajkujú a protestujú. Čo tým vravia deťom, ktoré učia? Aký signál týmto deckám dávajú?</description>
      <guid isPermaLink="false">214f0860-bb4e-4115-b98a-bb0a1c06755b</guid>
      <pubDate>Fri, 14 Sep 2012 14:23:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/spolocnost/ucitelia-sa-totalne-radikalizuju</link>
    </item>
    <item>
      <title>Katolícka mníška Jehovistkou (015)</title>
      <description>Musím uznať, že verejnosť v podstate pri hodnotení Jehovistov, triafa dobre. Sú naozaj stuhnutí, často príliš horliví a nerozumní. Sú ako snažiaci sa zúrivec, ktorí sa chce dostať zo svojej tesnej kazajky. Verejnosť, ale nie vždy pozná dôvody ich stavu. Jehovisti sa rovnako správajú pri prejavovaní lásky a láskavosti, ku druhým. Chýba tomu prirodzenosť. Veci sa učia omnoho ťažšie, keď ich musíte. Biblia ale na prejavovaní láskavosti trvá. Aj láske sa asi treba učiť. Mali sme v kresťanskom zbore jednu bývalú katolícku mníšku. Bola ako socha vytesaná do kameňa. Aj tak sa pohybovala, ako keby ju sunuli na dákom podvozku. Keď som ju pozdravil, tvárila sa, ako umrlec. Cez zuby niečo precedila a šla ďalej. Dianie v zbore nikdy nekomentovala a s nikým sa nebavila. Boli sme v jednu sobotu viacerí zvestovatelia na opekačke. Spravili sme si oheň a otec, spoločne s bratmi a sestrami, zabalili do alobalu mäso i klobásku, cibuľku a olej. Nakorenili. Pridali malú vetvičku ihličia, kvôli vôni. Narobili také balíčky, podľa počtu bratov a sestier. Balíčky položili na okraj pahreby. Pomodlili sme sa a spoločne sme sa najedli.</description>
      <guid isPermaLink="false">87cfa76c-4dc6-4cd2-af84-89369bfb6200</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Sep 2012 11:36:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/katolicka-mniska-jehovistkou-015</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prístup učiteľov k Jehovistom (014)</title>
      <description>Páčia sa mi múdri ľudia. Vzdelávanie je iste fajn. Sám sa čudujem, že počas mojej základo-školskej minulosti vo mne učitelia nezabili môj prirodzený smäd po poznatkoch. Ako Jehovov svedok som veľmi ťažko niesol postoj mojich učiteľov na základnej škole. Boli dve nárazníkové zóny, na ktoré sme často narážali. Bola to moja osobná viera a moja dyslexia. Sexuálna výchova, biológia, dejepis, história. Mali sme úplne odlišné názory. Moja neúčasť na uvedomelých školských akciách, sviatočných besiedkach, akékoľvek pripomínanie výročí a podobne. Jedna učiteľka ma v druhej triede základnej školy vyzauškovala, len preto, že som mal vo svojej školskej aktovke, náboženské časopisy. Keď som jej povedal, že ma nesmie biť, nakričala na mňa, že takého neposlušného Jehovistu, vybiť môže. Opravil som ju. Povedal som jej, že som Jehovov svedok a nie Jehovista. Viac som si porozumel s jedným katolíckym farárom, s ktorým som občas pokecal, než s mojimi učiteľmi v škole. S učiteľmi, bola ich menšina, to ešte šlo, ale len preto, že muži sú salámisti. Bolo im jedno v čo verím.</description>
      <guid isPermaLink="false">8c0b6720-9972-4522-b30b-b71a82a665ad</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Sep 2012 13:50:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/pristup-ucitelov-k-jehovistom-014</link>
    </item>
    <item>
      <title>Feťák Jehovista (013)</title>
      <description>Je to už taká otrepaná záležitosť. Niektoré spoločenstvá sa hrdia tým, že práve na ich mikro-societu prýšti božia zázračná sila, ktorá ich formuje "na Jeho obraz". Zázračne vyliečených homosexuálov, vyliečených od rakoviny a vyliečených závislákov, je na mraky. Podobné skúsenosti predkladajú aj Jehovovi svedkovia. Okrem vyliečených od chorôb! Pretože oni veria, že boh dnes nelieči chorobné neduhy ľudí. Domnievajú sa, že takáto prednosť u oddaných veriacich, by ich zvýhodňovala, oproti chorým neveriacim. Boh je predsa nestranný! Aspoň teda preháňajú svoju údajnú, špinavú niekdajšiu minulosť, spred obdobia krstu, ešte pred umúdrením, než sa úplne oddali bohu. "A potom, keď už som sa váľal v tých najšpinavších hriechoch a životných kanáloch, ma navštívili Svedkovia. Jednoducho u mňa zaklopali. Blesk z neba. A ja som sa zázračné zmenil."</description>
      <guid isPermaLink="false">e3e835f8-1912-45b2-b40b-9be61b658a57</guid>
      <pubDate>Sun, 09 Sep 2012 17:06:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/fetak-jehovista-013</link>
    </item>
    <item>
      <title>Medzi Jehovistami sú slávni Slováci (011)</title>
      <description>Kňazom a predstaveným, ktorí pôsobia v tradičných cirkvách musíme prispievať. Všetci. Prostredníctvom dane sa skladáme na ich fungovanie. Sú finančnou ťarchou pre spoločnosť. Slovo ťarcha, vnímajte prosím neutrálne. Proste hovorím len to, že sú s nimi výdavky. Nie vždy je to tak s niektorými menšími náboženskými spoločnosťami. V náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia sú bohatí, ale aj hodne chudobní zvestovatelia. Poznal som tu bratov, ktorí boli mimoriadne bohatí. Podnikatelia z najvyšších kruhov. Pamätám si aj na slávnych ľudí, ktorí boli súčasťou kresťanského zboru. Akademickí maliari, spisovatelia, ale aj herci. Pamätám si na milú tetu Soňu Valentovú. Bolo to v období, keď sa iba zoznamovala s učením myšlienok biblie. Bola veľmi milá. Ona sa naozaj stále usmieva, tak ako v telke. Chytila ma za škrane a silno mi lícami potriasla. A vždy si pamätala moje meno.</description>
      <guid isPermaLink="false">02f40992-b4bb-4cfd-b360-b85097813c4f</guid>
      <pubDate>Sat, 08 Sep 2012 15:48:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/medzi-jehovistami-su-slavni-slovaci-011</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jehovisti, vlastníci univerzálnej pravdy (010)</title>
      <description>Ako zvestovateľ, aj keď som bol iba malé dieťa, bol som súčasťou celosvetového zvestovateľského diela. Plne akceptovaný a prijímaný. Jehovovi svedkovia veria, že každý jednotlivec je povinný oznamovať Záchranu. Ušami pre Spravodlivosť, ústami pre Záchranu. Teda, kto počúva je spravodlivý, kto aj počuté zvestuje iným, je navyše zachránený. A nielen to. Sám ste vzdelávaný dospelými bratmi, ktorí dbajú o to, aby ste boli pravidelne poučovaný. Je to priamejšie, ako udržiavanie ovečiek v nepreniknuteľnej tme, kedy ovečky ani len netušia, kde je sever. Udržiavanie tmy má asi mnoho výhod. To, čo mi robilo obrovské problémy, pri oboznamovaní sa s biblickým poznaním, bola osudová otázka prijímania/neprijímania krvi. Do dnešného dňa sú pre mňa medicínske dôvody odmietnutia transfúzie krvi omnoho presvedčivejšie, ako dôvody náboženské. Rovnako niektoré aspekty týkajúce sa Armagedomu, mi vždy naháňali strach. Myslím si, že je to tým, že už dlho, nie som súčasťou biblického vzdelávania.</description>
      <guid isPermaLink="false">f241d428-28e3-47ab-944f-4c7b61ace8ae</guid>
      <pubDate>Sat, 08 Sep 2012 12:02:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/jehovisti-vlastnici-univerzalnej-pravdy-010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dnes je to presne rok</title>
      <description>Dnes ubehol presne rok, od tragédie, kedy sa zrútilo lietadlo JAK-42 s celým hokejovým týmom, Lokomotiv Jaroslavl. Lietadlo sa zrútilo na ceste do bieloruského Minska. Na druhý deň sa tu mala začať sezóna KHL. Medzi tými, čo zahynuli bol aj Slovák, Pavol Demitra.</description>
      <guid isPermaLink="false">7d0c5864-4e64-4019-9be8-4f6ae6cb66f3</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Sep 2012 18:17:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sport/dnes-je-to-presne-rok</link>
    </item>
    <item>
      <title>A tento o Rómovi poznáte?</title>
      <description>Nedávno Jan Bendig, mladý český spevák, uskutočnil svoj intímny verejný comming out. Pred celým svetom priznal svoju homosexualitu. Nemusel. Vedel som o tom. Jeho pohyby pri tanci ho prezrádzali. Nech spí aj s hrochmi, mne to nevadí. Jeho pesničky ma bavia a nič to nedokáže zmeniť. Na mladého chalana, je perfektný. Ktorý zo stereotypov je nebezpečnejší. Ten, že je Jan Bendig Róm, alebo ten, že je homosexuálom? Ktorým z týchto osobných stereotypov nám nakope našu bohorovnú, snehobielu riť?</description>
      <guid isPermaLink="false">ab0e2ecc-7137-4f5e-a942-d0a94cac4365</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Sep 2012 13:06:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/kultura/a-tento-o-romovi-poznate</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jehovistická Pamätná slávnosť (009)</title>
      <description>Pokračovanie: Snáď snaha, neznepáčiť sa Jehovovi. Úzkosť zo svätosti. Možno to ich tak zásadne poznačuje. Vykoľajuje z ľudskej, obyčajnej dráhy všednosti. Normálnosti. Sú božími zajatcami a otrokmi. Sú rozhodnutí dobehnúť, vraj už len kratučký beh. Šprintujú v plynových maskách, aby sa nekontaminovali, nečistým okolím. Bez pokoja a bez kyslíka. Sú rozhodnutí dobehnúť, aj keď sa možno vysilení a vyčerpaní nakoniec zrútia na zem. Vídavam šťastných bežcov, šprintérov v televíznych prenosoch, ako sa nakoniec zvalia v cieľovej rovinke na zem. Šťastní, že dobehli a nakoniec obdržali svoj vytúžený vavrínový veniec.</description>
      <guid isPermaLink="false">c189028f-bd4a-466d-9e7f-38c4594f106c</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Aug 2012 13:41:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/jehovisticka-pamatna-slavnost-009</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fanatickí Jehovisti (008)</title>
      <description>Pokračovanie: V našom kresťanskom zbore som sa cítil celkom dobre. Na dieťa sa nikto nemračí, naopak. Všetci vás berú priateľsky. Dá sa asi hovoriť, že dieťa je v každom spoločenstve dospelých, privilegované. Vždy sú najskôr deti, potom ženy, starci a tak.,.. Aj z týchto dôvodov nemám žiadnu osobnú výčitku, ktorá by nejako zásadne poznačovala môj osobný, zážitkový svet v kresťanskom zbore Jehovových svedkov. Vždy boli ku mne láskaví a prístupní. Nehovoriac o tom, že som si z každého zhromaždenia odnášal kopec sladkosti. Od sestier, hlavne starších ročníkov. Nedokážete si predstaviť, koľko sladkosti, staršie dámy, nosia po vačkoch, či po kabelkách. Každý si do kresťanského zboru niečo donesie. Nejakú osobnosť, vlastnosti a charakter. Veriaci veria, že boh postupne mení ich osobnosť, vzhľadom k ich oddanosti, viere a sile modlitby s ktorou o takúto zmenu, boha prosia. Predsedajúcim starším, teda šéfom, v našom zbore bol Milan Šefčík. Práve s ním som často chodil do zvestovateľskej služby. Vravel som mu, Šéfe. S deckom sú problémy. Rýchlo sa namotá na silné vzory. Milan bol silný vzor. Bol dušou horal. Pochádzal z Tatier. Mal rozhodnú, ale prívetivú, tatranskú dušu.</description>
      <guid isPermaLink="false">cff717be-06de-49fd-ba11-a0ad5100a27e</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Aug 2012 11:41:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/fanaticki-jehovisti-008</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moja vzbura proti Jehovovi (007)</title>
      <description>Pokračovanie: Iné deti si plánujú, do ktorej herne pôjdu dnes. Akú hru si zahrajú na počítači, spoločne prepojení v sieti s inými. Ja som si plánoval so svojim otcom, či inými zvestovateľmi z nášho kresťanského zboru, do ktorého zvestovateľského obvodu, (rozumej, časti mesta) dnes pôjdeme. Či odmietnutie našich život zachraňujúcich myšlienok, tými milými manželmi, zo včerajška, bolo dostatočne razantné, na to, aby sme ich už viac nenavštívili. Nikdy nie je odmietnutie neveriacich dosť silné, aby sme sa o to zase nepokúsili. Až na jedno odmietnutie, ktoré sa zvykne medzi Jehovovými svedkami tradovať. Hovorí sa o jednom pánovi, ktorý dvojicu Jehovových svedkov začal naháňať s vidlami. Práve kydal hnoj, kdesi na akomsi hospodárstve, keď za ním prišli bratia a začali mu hovoriť o nádhernom, nikdy nekončiacom sa večnom živote, v božom kráľovstve. Pán si obzrel obrovskú kopu hnoja, ktorú mal ešte naložiť na vlečku, potom sa pozrel na dvojicu bratov a rozbehol sa za nimi s vidlami. Hrozne pritom kričal. Dopadlo to, chvalabohu, dobre. Jehova pri nich asi stál. Vidly sa zapichli tesne pri nohe, jedného z utekajúcich bratov.</description>
      <guid isPermaLink="false">51650657-ff23-44e8-aaa4-37ebb3c8047a</guid>
      <pubDate>Mon, 27 Aug 2012 17:05:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/moja-vzbura-proti-jehovovi-007</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jehova a Vianoce (006)</title>
      <description>Pokračovanie: Vianoce sú TradeMark kresťanstva. A nielen kresťanstva. Jehovovi svedkovia často argumentujú, že v biblii sú po dva krát spomínané narodeniny a vždy sa takáto oslava skončila krvavo. Raz to bolo v prípade Faraóna, Genezis 40:20-22, a po druhý krát na oslave narodením Herodesa, keď si Salomé, na naliehanie svojej matky vypýtala hlavu Jána Krstiteľa. Marek 6:21, 22, 24–27. Toto je hlavné teologické pozadie neslávenia narodenín, mením, Veľkej noci, ale aj Vianoc. Ak samozrejme ešte nepočítame, pomerne oprávnenú skutočnosť, že Kristus sa nemohol narodiť 24., ba ani 25. decembra. Je to, ako keby sme sa rozhodli zrušiť svadobné hostiny, pretože na jednej sa svadobčania ožrali a pobili medzi sebou.</description>
      <guid isPermaLink="false">04fd04e6-c72d-4958-8b2d-b251408518ae</guid>
      <pubDate>Mon, 27 Aug 2012 15:02:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/jehova-a-vianoce-006</link>
    </item>
    <item>
      <title>Modlitby k Jehovovi (005)</title>
      <description>Pokračovanie: Niečo vás stále ženie dopredu. Ste súčasťou komunity. Nemáte potrebu zamýšľať sa hlbšie. Navyše, ak je váš rodič Jehovov svedok, cítite sa v bezpečí. Decko prijíma veci, aké sú. Nehodnotí, konzumuje. Ešte jedno slovo ma napadá v súvislosti s účinkovaním v Organizácii. Je ním slovo, samota. Moji svetskí detskí kamaráti zo školy, či zo dvora, ma pomaly po jednom opúšťali. Chcel som ich len zachrániť. Ak im samotným nedochádzalo, aký nebezpečný pre nich som, tak ich celkom isto, v tomto zmysle, inštruovali starostliví rodičia. S deťmi Svedkov to bolo podobné, len z iného dôvodu. Bol som príliš iniciatívny Svedok. Angažovaný. Taký malý mudrlant. To ich dosť ľakalo. Ako partnera do služby zvestovania ma ako-tak akceptovali, ale na ihrisko, či k počítaču, so mnou, ani za boha, nechceli. Keď som prišiel na kresťanské zhromaždenie, sadol som si na stoličku a smútil som. Iné deti sa bezstarostne naháňali po Sále kráľovstva. Aj tak vás stále niečo poháňa dopredu, pretože cesta dozadu neexistuje. Aspoň závislé dieťa ju nevidí.</description>
      <guid isPermaLink="false">b3e78fca-b6c7-4f08-8771-979ab1d2da8f</guid>
      <pubDate>Fri, 24 Aug 2012 17:03:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/modlitby-k-jehovovi-005</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rečnil som na zhromaždeniach Jehovistov (004)</title>
      <description>Pokračovanie: Najdôležitejšou činnosťou Svedkov Jehovu je zvestovanie. Podriaďujú tejto činnosti všetko. Svoje vzťahy, prácu, proste všetko. Bol som súčasťou tohto programu. Ako sedem a pol ročný som bol vyhlásený za nepokrsteného zvestovateľa. To je terminus technicus. Je to zaradenie s možnosťou zvestovať, ako plnohodnotný člen organizácie s jedinou výnimkou, nebol som ešte pokrstený. Nepokrstený zvestovateľ v systéme Svedkov má všetky práva a povinnosti, ako pokrstený. Môže byť vyobcovaný, môže byť karhaný, proste všetko. Jediné, čo chýba je oficiálny krst, ponorením do vody.</description>
      <guid isPermaLink="false">ac579f7e-60a3-4c33-9f4e-5b670ad2e6da</guid>
      <pubDate>Fri, 24 Aug 2012 15:26:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/recnil-som-na-zhromazdeniach-jehovistov-004</link>
    </item>
    <item>
      <title>Teta, ak neuveríte v boha Jehovu, zomriete (003)</title>
      <description>Pokračovanie. Jehovovi svedkovia na mňa pôsobia priateľsky. Tu a tam sa im prihovorím. Stoja aj v našom meste s literatúrou a spokojným úsmevom na tvári. V momente im úsmev zmrzne, keď im poviem, že som bol vychovávaný v rodine Svedka, ale že nie som jedným z nich. Tetušky si ma prísne premerajú od hlavy až k pätám. Snažím sa rýchlo zachraňovať situáciu. Vravím, trochu zmätene, že som nebol nikdy pokrstený a teda, že som až tak moc nesklamal. Že sa to teda nepočíta. Cítim ich pohľady. Nepomôže žiadna výhovorka. Zrazu sa hanbím, ani poriadne neviem za čo.</description>
      <guid isPermaLink="false">cfe9e8b5-2eb0-4dc0-90f6-6a1a8ca1a122</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Aug 2012 11:34:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/teta-ak-neuverite-v-boha-jehovu-zomriete-003</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zhromaždenia Svedkov Jehovu (002)</title>
      <description>Pokračovanie. Môj otec nedávno povedal, že v lete roku osemdesiatdeväť sa zhúlil a vraj ho to ešte dodnes nepustilo. Nepovedal to ako vtip. Povedal to ticho, vyrovnane a zdalo sa mi, že dosť odhodlane. Na začiatku tohto obdobia sa oženil, kúpil si byt a niekoľko krát sa stretol s Jehovovými svedkami. V marci nasledujúceho roku ma s matkou splodili. Cítil, kedy sa to presne stalo. Keď už bolo po tom, vyskočil z postele a začal kričať, že teraz sa to udialo. Vraj pocítil niečo zvláštne, tam dole. Ťažko sa mi to píše, veď viete, že rodičia pohlavné orgány nemajú. Skákal po posteli a kričal, že bude mať syna. Na druhý deň sa mal stretnúť s Jehovovými svedkami. Privítal ich nadratý ako Dán. Svedkovia stáli vo dverách a svojim poker face a svojim smútkom, smečovali veselú a bezprostrednú atmosféru, ktorú otec nastolil. Otec nemal žiadnu náboženskú skúsenosť. Mal rád tieto rozhovory s nimi. Trvali celé hodiny. Navyše bol hodne pohostinný. Vítal každú možnosť uctiť si a pohostiť človeka.</description>
      <guid isPermaLink="false">b043385f-97ee-415e-ad76-cea8d3d4719b</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Aug 2012 09:50:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/michalherman/sukromne/zhromazdenia-svedkov-jehovu-002</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
