Úplne na začiatku musím otvorene prehlásiť, že nechodím pomáhať na hranice, ani na nočné výjazdy, alebo prenášať materiál, či skladať nábytok. Možno som na to pohodlný a možno je to racionálne zhodnotenie toho ako viem pridať hodnotu. Poučený z prvej vlny covidu, sa snažím hľadať druhú a tretiu vrstvu riešení , ktoré budú aspoň čiastočne realizovateľné, zmysluplné a zhomotnené do konkrétnich činov.
Okrem toho táto strašná udalosť podnecuje premýšlanie nad tým, nad čím bežne nepremýšlam. Malé divné pozitívum v tragédii, ktoré som sa rozhodol s vami zdieľať.
Extrémne si vážim každého kto obetoval svoj čas, peniaze, zdravie aby nezištne pomohol. Máte veľké srdce a odvahu. V dobe, v ktorej sme sme zvyknutí na komfort a uzatváranie sa do bublín, je to o to viac výnimočné.
Tí čo ste sa ešte nezapojili budete mať možnosť. Čaká nás maratón, nie šprint. Len si ten prísľub sami sebe musíte dať už teraz. Skutočne teraz. Vaša senzitivita a solidarita bude Časom klesať. Ľudský mozog sa nedokáže pernamentne trápiť a cítiť súcit. Je to zdravý ochranný mechanizmus, ktorý nás však zároveň vie vzdialiť od solidarity. Čim viac budete záväzok odkladať, tým väčšia šanca je, že nepomôžete, aj keby ste to na seba predtým netipovali. Definujte kto ste svojim záväzkom čo najskôr.
Mnohí voľajú po aktívnejšom štáte.Štát musí pomôcť najviac ako sa dá, avšak bez dobrovoľníkov a neziskových organizácii by to nešlo a ani nepôjde. Štát sme my. To čo robí štát platíme my. Len to je férovejšie vyzbierané v podobe daní. Pri dobrovoľníctve vzniká tá "krivda", že sa zapojí len menšina, ktorá znáša náklady (v rôznej forme) zo svojho vrecka.
Štát nemôže byť plnohodnotne pripravený na takéto udalosti aj keď by to bola pekná predstava. Možných teoretických katastorfických scenárov je totiž príliš mnoho.Od covidu, cez vojnu, až po pád medeoritu a dejú sa raz za čas. Keby sa štát na všetky scenáre každý rok poctivo pripravoval, stálo by to veľa penazí a i tak by táto príprava zásadne nezlepšila reakciu štátu.
Nemôžeme chcieť od státu všetko. Nemáme neobmedzené zdroje. Musíme si vybrať, kde je rola štátu a mať primerané očakávania kde mu musím výrazne vypomôcť samotná spoločnosť. Či už sú to momenty keď sa demonstráciou, alebo ideálne prostredníctvom volieb postavíme na stranu demokracie a slobody, alebo z našich peňazí, odtrhnutím od vlastných úst, v kritických chvíľach pomôžeme iným.
Nepáči sa nám to, nie je to fér, bolí nás to, ale je to správne a definuje to našu budúcnosť. Definuje to nás ako spoločnosť, ktorá je dnes tam kde je, vďaka neustálej vzájomnej pomoci a spolupráci.
Vy všetci ktorí tak robíte, inšpirujete druhých viac ako si možn myslíte a efekt vašej pomoci poznačí našu spoločnosť navždy. Skutočne navždy. Či už pomáhate ako firma, alebo ako jednotlivec - ďakujem.
