Cítte sa ako doma

Poznate ten pocit, keď prechádzate po meste ( teda ja osobne po bratislavskom korze) a s vyvalenými očami sledujete výklady mestských podnikov? Ktrorých dobré meno závisí od toho, či majú za názvom zdomácnené anglické slovíčko Pub.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nedávno som prechádzal popri takýchto puboch, ktoré mi vždy tak nezištne pripomenú, že som len človek, ktorý pri pohľade do svojej peňaženky cíti prázdnotu. Viete som altruista a nerád vidím keď je niekto sám, ako aj tá moja päťkoruna. Niekedy si ju doberám, že umrie ako stará dievka. Ale nie o tomto som premýšľal, keď som prechádzal hlavným námestím k ventúrskej ulici. Na okne, jedného z nóbl pubov, som videl vyvesený inzerát na ktorom približne stálo: " Príjmeme nových čašníkov! Potrebou je stredoškolské vzdelanie a min. 2 ročná prax. Ovládanie cudzích jazykov výhodou." Zabudol som spomenúť, že som tento inzerát čítal v piatok okolo 9. hodiny. Pomyslel som si, že musí byť ten podnik v celku "vychytený", keď potrebuje toľko čašníkov. Pričom som vychádzal z toho, že behom môjho literárneho vyžitia prešlo pri okne asi zo šesť čašníkov. Nieže by som bol zvedavý, bože chráň, veď aj keď sa u nás minule sprchovala spolužiačka, vôbec som ju nešpehoval, takže neviem prečo ma potom vyfackala. Ale len z čisto profesionálneho hľadiska, nakoľko študujem na vysokej škole. Od čoho, ako určite uznáte, už nemám ďaleko k vysokej spoločnosti, ktorá, som sa teda aspoň domnieval, sedáva v takýchto "puboch". No zistenie, že v podniku, (povedal by som v "pube" ale chcem ukazať že mám širokú slovnú zásobu( inak poznám ešte aj výrazy: krčma, šenk, lokál, knaipa a mnohé ďaľšie, ktoré pre nedostatok času a príliž lenivú mozgovú kôru nebudem radšej spomínať). Takže pozriem do podniku a zrazu vidím, teda až potom ako taký zlatý pán v stredných rokoch ustúpil zo dverí, že v podniku je skôr ľudoprázdno, ako ľudoplno. Personál v jasnej prevahe nad klientelou. Celú spoločnosť tvoril bohémsky vyzerajúci pán ošľahaný vetrom a vôňou tabaku, sediaci pri bare a môj vyjavený výraz vo dverách.Chvíľu som nehybne stál. Keď som sa prebral z polosna, okamžite som sa zvrtol na nohe pri pohľade na čašníka s odstrašujúcim výrazom v tvári. Keď som vyšiel na ulicu, zamyslel som sa nad tým, či by nebolo lepšie, keby si majiteľ "pubu" podal inzerát typu " príjmeme hostí, profesionálov! Potrbné stredoškolské vzdelanie, výhodou ovládanie cudzých jazykov, a vycvičené chuťové poháriky". No nebol by to krásny život, byť hosťom?.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Využitie tohto zamestnania vidím veľmi ružovo. Už od útleho veku, by sme mohli na základných školách zaviesť povinnú hosťovskú výchovu. Kde by sa mladí ľudia učili ako sa majú chovať pri stolovaní a pri jedle, samozrejme v rozličných okolnostiach. Tí šikovnejší by neskôr mohli navštevovať SŠH, čiže strednú školu hosťovsku, samozrejme s výučnym listom a maturitou. A Myslím si že by sa nestratila ani taká hosťovská fakulta na niektorej z univerzít. Hlavne pre Vysokú školu múzických umení, by tento smer mohol byť dobrou šancou pre výchovu nových umelcov. Príjmacie skúšky by prebiehali trojkolovo. Najprv by museli uchádzači predviesť povinný text, potom zaspievať nejakú krčmovú pieseň a na koniec by si každy musel pripraviť krátku improvizáciu.

Skryť Vypnúť reklamu

No nebol by krásny rozhovor dvoch študentov:

"a čo ty vlastne študuješ?",

na čo povie druhý: " ja? hosťovskú fakultu!".

A prvý na to: " neblázni aj ja! Som na deinskej krčme a aký odbor študuješ ty?",

druhý na to: " vieš čo ja študujem banketníctvo, vieš ja som chcel niečo voľnejšieho, ale mama ma vidí stále v nejakej tej vysokej spoločnosti."

Prvý: " aha, to máš blbé, to tám máte aj tie tance čo? Menuety a podobne",

druhý: " no to máme, ale ani ten váš ľudový tanec zase nie je výhra". A tak ďalej a tak ďalej.

Normálne ľutujem, že ma tento nápad nenapadol už skôr, myslím si že by bol zo mňa dobrý hosť, žiť si tak na účet podniku, sem tam zakričať nejaký ten slogan, alebo reklamu. Pri jedení mlaskať a krochkať od blaženosti, skrátka oblbovať ľudí ako všade inde a ešte byť za to aj platený. Myslím si, že by naši ústavný činiteľia a spoločnosť ako taká mala tento môj projekt, ktorý ešte dopracujem, poriadne zvážiť. Ja už sa vidím ako dostávam nobelovú cenu za gastronómiu.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže Vás prosím! Keď pôjdete nabudúce okolo "pubu" a uvidíte tam človeka, ktorý robí zo seba šaša a vyzerá ako opica (teda herec), tvárte sa že vás zabáva a že zrazu máte chuť niečoho si zajesť a vypiť. Aj Vám by sa určite nepáčilo ( že pani úradníčka v štátnej správe, ktorá práve teraz čítate tento článok, tváriac sa pri tom že pracujete. (Dúfam, že si to aspoň niekto prečíta, nech nevyzerám ako blbec.)), keby ste videli ako vaše formuláre a vyhlášky, ktoré krvopotne vymýšľate a komplikujete, ľudia nečítali, nevypisovali a len tak, ako ja, ich hádzali do koša.

To som sa, ale teraz rozčertil, ale čo niekto musí chrániť tých bezbranných hostí, ktorí nemajú príliž veľké uplatnenie. No dúfam, že sa táto situácia čoskoro zmení a ja Vás budem môcť čoskoro poinformovať o úspešnom nástupe novej jedáčskej generácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ dovidenia. Čoskoro sa uvidíme v ďaľšom mojom liste, takže do skorého listenia. Dobrú chuť.

Michal Jánoš

Michal Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent - Michal Jánoš Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu