Reptilián

Musím povedať, že príbeh je vymyslený. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná. Nik sa oň so mnou nepodelil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Strávil som v práci celý deň. A ešte za mnou prišiel šéf. Vraj musím dokončiť prácu, inak nemôžem ísť domov.Opýtal som sa, čo za to. Zajtra nemusím ísť do práce, dostanem platené voľno. Samozrejme som to prijal. Chyba…

Odsedel som si v kancelárii ďalšie dve hodiny, než som dokončil papiere. Úplne zničený som vošiel do výťahu a zatlačil nulu. Vybral som si túto prácu, aby som nemusel nič robiť. Ktovie, či by mi nebolo lepšie v bani. Sledujem displej, ako na ňom klesajú čísla. 3… .2… 1… 0… -1? Moment… Čo? -2? Táto budova má podzemie? -3… Toto prestáva byť sranda. Zúrivo stláčam nulu. Výťah sa však o to vôbec nezaujíma. Tomuto novodobému symbolu modernej éry je úplne ukradnuté, že niekto už mal byť dávno v posteli a spať. Výťah hodný tejto firmy… -9… To vážne?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Konečne! -15, dvere sa otvárajú. Ak to budem musieť dať po schodoch, napíšem skutočne negatívnu recenziu na túto spoločnosť aj na výrobcu výťahov. Nech každý vie! Ovládanie výťahu zhaslo. S malou dušičkou stláčam nulu. Stláčam jednotku. Skúšam všetky tlačidlá. Neveriacky sa pozerám na ovládanie. Neviem sa rozhodnúť, či si sem proste ľahnúť a spať, alebo si sem ľahnúť a poplakať si. Samozrejme, mobil bez signálu. Prečo nie. Nešťastne som si vzdychol a pozrel sa do chodby z výťahu. Na stenách horia fakle. Vitaj, 21. storočie. Táto spoločnosť sa evidentne rozhodla šetriť aj na osvetlení, nie len platoch. Skúsim sa tam pozrieť? Možno nájdem niekoho, kto mi pomôže vyriešiť môj malý problém. Sotva som vykročil do chodby, dvere sa za mnou zavreli. Zrúkol som ako ranený tur a začal bezmocne mlátiť na zatvorené dvere výťahu. Stláčam tlačidlo na privolanie výťahu. Samozrejme, neúspešne. Znechutene si odväzujem kravatu a hádžem ju na zem. Otáčam sa, vydesene vykríknem a uskočím do zadu. Hlavou narážam do dverí. Svet sa so mnou zatočil, ale ustál som to. Oproti mne stojí skupina podivných humanoidov v čiernych plášťoch. Ich kože majú rôzne odtiene zelenej a sivej. Veľké oči, ktoré si vlhčili jazykom. Snažím sa čo najprirodzenejšie otočiť späť k tlačidlu a privolávam výťah. Určite som len prepracovaný a nič sa nedeje. I keď teraz, keď ma to nič ťahá do chodby, si tým až taký istý nie som.

SkryťVypnúť reklamu

Nachádzam sa v klietke s ďalšími ľuďmi. Od nich som sa dozvedel, že unášajú tých z nás, ktorí hore nikoho nemajú a nikomu nebudú chýbať. Proste ak nás po nejakú dobu nenahlásia ako nezvestných, jednoducho sa stratíme zo systému. Tu na nás budú robiť experimenty. Myslím, že mi je zle…

Nadišiel môj čas. Dvaja reptiliáni si ma vzali medzi seba a odprevadili ma do akéhosi laboratória. Neviem sa rozhodnúť, či pôsobí futuristicky alebo stredoveko. Ťažko mi je to popísať. Pripútali ma k lôžku. Po stranách môžem vidieť ďalších ľudí. Rovnako prichytených, ako som i ja. Muži, ženy, deti, čierni, bieli,… Všetci bez rozdielu. Všetky lôžka sa po pár minút naklopili tak, akoby sme stáli na zemi. Oproti nám stojí reptilián, ktorý pôsobí celkom priateľsky. Podľa tváre je to ťažko určiť, ide o postoj.

SkryťVypnúť reklamu

„Vážení, v tomto nie je nič osobné. Len robím, čo sa mi povie. Väčšina z vás je tu z toho istého dôvodu – len ste robili, čo sa vám povedalo. Aby som bol k vám čestný, poviem vám, že na vás prebehnú experimenty virologické a následne vakcinačné. Táto skupina sa nemusí obávať úmrtí, ide len o overenie výsledkov.“

Nebudem klamať – toto ma rozhodne zaujalo. Veda ma vždy tak trochu fascinovala. I keď na ňu nemám bunky.

„Môžem sa opýtať? Čo je účelom tohto experimentu, ak nejde o našu likvidáciu?“

Reptilián sa usmial. Pristúpil ku mne a odopol mi popruhy.

„Ty si iný. Zaujímaš sa. Ak chceš, môžem mi robiť asistenta.“

SkryťVypnúť reklamu

Možno to vyznie čudne, ale som nadšený a takmer okamžite som prikývol. Sledoval som svojho čerstvo nadobudnutého mentora, ako dáva väzňom vdýchnuť akýsi plyn.

„Planéta je preľudnená. A my máme problém, pretože prílišná populácia sa ťažšie ovláda. Spútali sme vás technológiami. Myslíte si, že ste slobodní, ale ste naši. Avšak teraz sme nútení vaše počty zredukovať.“

„A k tomu má slúžiť vírus, ktorý tu testujete?“

„Áno aj nie. Je to trochu komplikovanejšie. Potrebujeme sa zbaviť určitej skupiny ľudí. Tej problémovej. Dlho som uvažoval nad tým, ako to urobiť čo najjednoduchšie.“

„Naprogramovali ste vírus, aby zabíjal ľudí s konkrétnymi vlastnosťami?“

„Opäť zopakujem – je to zložitejšie. Vytvorili sme vírus, ktorý sa bude rýchlo šíriť. Podstatné je, aby ho ľudia nevnímali ako príliš veľkú hrozbu. Avšak, je nutné, aby mu niektorí podľahli. Hlavne staršie a slabšie subjekty. Takže až cez farmaceutické spoločnosti nasadíme vakcíny, odporcovia v nemalom množstve ich odmietnú. Zatiaľčo tí poslušní sa zaočkovať dajú. Ibaže – a tuto to bude zaujímavé – vakcína nie je primárne na už vypustený vírus. Táto vakcína má pravidelnými dávkami zabezpečiť silnú schopnosť obrany pred vírusom, ktorý vypustíme naraz po celom svete. Ten bude skutočne smrteľný. A nikto z nezaočkovaných neprežije. Nie je to jednoduché, ale je to geniálne.“

Fascinovane som ho počúval a neveril vlastným ušiam. Vlastne sa jedná o vyradenie problémových jedincov bez vojny a krviprelievania. A vlády celého sveta budú môcť povedať – vidíte, boli sme tu pre vás. Úžasné, ako si dokázať upevniť moc za pomoci vedy.

„No a samozrejme, vakcíny budú obsahovať látky na sledovanie ľudí.“

„Nie je to už príliš?“

Reptilián sa zháčil.

„Príliš? Potrebujeme monitorovať váš pohyb, aby sme vedeli predpovedať, kam povedú vaše ďalšie kroky.“

„Nedalo by sa to riešiť menej invazívne? Napríklad… veľké obchodné strediská ti ponúkajú zákaznícke karty. Vďaka nim vedia presne, kedy, kde, koľko a za čo platíme. Banky majú presný prehľad o tom, kde nakupujeme, koľko zarábame, koľko za čo platíme. Telekomunikačné spoločnosti vedia presne, kde sa nachádzame, s kým sme v kontakte, o čom sa rozprávame. Nestačilo by pracovať s týmito databázami? Takisto lekári majú naše kompletné lekárske správy. Vlastne ľudia už vymysleli, ako čo najlepšie sledovať ľudí.“

Vedec sa očividne zamyslel.

„Niečo na tom bude. Sledovacie zariadenie v žilách by už mohlo byť príliš. Pritom stačí natiahnuť ruku a všetky potrebné dáta si zobrať už dnes. V konečnom dôsledku, aj automobilové spoločnosti vedia, kedy, kto jazdí a kam. Vedel by si vymyslieť aj spôsob, ako zredukovať množstvo ľudí? Bez komplikovaného spôsobu?“

Musel som sa zamyslieť, ale len na pár sekúnd.

„Buď vyvolať vojnu alebo otráviť alkohol. Ľudia pijú vo veľkom.“

„Vojnu vyvolávať netreba, na to ste experti aj bez našej pomoci. A otráviť alkohol? Chceme ľudí zredukovať, nie vyhladiť.“

„Prirodzene, v tom by som problém nevidel. Chcem sa zbaviť robotníkov? Otrávim poldecové poháriky borovičky a slivovice. Chcem sa zbaviť bezdomovcov? Otrávim víno v kartóne. Čo tak ľudia na vysokej nohe? Drahý rum, škótska, značkové vína…“

„Niečo v tebe je. Myslím, že ak budeš mať záujem, mohol by som sa dohodnúť s nadriadenými a presvedčiť ich, aby sme ťa zamestnali.“

„Môžem otázku?“

„Prirodzene.“

„Plochá zem.“

Tu sa môj mentor začal hrozne smiať. Doslova hrozne. Jeho smiech bol plný syčania a vysokých, škrekľavých tónov.

„Plochá zem bol žart. Išlo o stávku, ktorú som prehral. Samozrejme, spočiatku ľudia verili, že zem je plochá. I bez nás. Sami zistili, že sa jedná o omyl a teda zem je guľatá. My sme sa s kolegom v rámci stávky rozhodli túto starú predstavu oživiť. Nasadili sme pár mienkotvorných osobností vášho sveta, aby túto informáciu pustili do éteru. Naozaj som nečakal, že v čase, keď i malé dieťa si vie jednoduchými matematickými výpočtami overiť realitu, niekto tejto informácii uverí. Precenil som vás.“

„Austrália?“

„Čo s ňou?“

„Je pravda, že Austrália neexistuje a teda ľudia na nej sú platení herci?“

„Platení? Rozhodne nie. Austrália je skutočná. Ibaže tam ukrývame veci, s ktorých vypustením počítame až neskôr. Alebo si myslíš, že tak odlišné a jedinečné druhy zvierat vynikli len tak?“

„Mesiac rozhodne nemôže byť hologram.“

„Pred tisíckami rokov sme mali elektrinu a boli sme schopní technológií, o akých sa vám nemôže ani v dnešnej dobe snívať. Nemali sme však vymyslený spôsob, ako vás sledovať. Preto, vytvorili sme obrovskú záznamovú jednotku, ktorá sa nachádza na orbite Zeme. Je maskovaná projekciou syru, ktorý si niekto zabudol v šatni po dobu pár desaťročí. Vtedy nikoho netrápilo, že na Zemi je vidieť len jednu stranu mesiaca. Prečo aj? Neskôr niekoho napadlo, že je to čudné. Ale opäť ľudia našli riešenie za nás, bez nás. Vraj sa mesiac otáča takou rýchlosťou, že pri obiehaní Zeme je k nám vždy otočený len tou jednou stranou. No nie je to vtipné?“

Neviem sa rozhodnúť, či si zo mňa uťahuje alebo to hovorí vážne… predsa len, obrovská kamera vo vesmíre snímajúca ľudí? No z druhej strany… predstava, že čírou náhodou je k nám mesiac otočený vždy len tou jednou stranou pôsobí smiešne.

„Možno by som mal pre vás ďalší nápad. Mozgové čipy.“

„Nerozumiem. Sledovacie vakcíny považuješ za príliš invazívny spôsob sledovania ale mozgové čipy sú v poriadku?“

„Mozgové čipy budú ľudia sami chcieť a budú sa na ne tešiť. Len si to predstavte! Nepočujúci získa sluch. Farboslepý rozlíši farby. Ľudia s degeneratívnymi poruchami mozgu sa budú môcť tešiť zdraviu dlhšiu dobu. Zo začiatku to bude len pre vyvolených. Boháčov, predstaviteľov vlád. A postupom času sa táto technológia bude sprístupňovať čoraz nižším vrstvám.“

„A ľudia budú stáť v radoch, len aby sa s nami podelili o to, čo nám bolo vždy odopreté – ich myšlienky. Pocity. Ich najtajnejšie túžby. Samotná podstata každého jedinca.“

Reptilián si vzrušene prešiel jazykom po očiach.

„Ty… ty máš u nás budúcnosť. Musím sa porozprávať s nadriadenými. Rozhodne ťa však nehodlám nechať len ako experimentálny subjekt. Ty… máš na to, aby si sa priamo podieľal na riadení sveta. Dostaneš všetko, po čom zatúžiš. Svet bude tvoj. Teda aspoň jeho časť.“

Môj mecenáš svoje slovo dodržal. Dostal som veľkú firmu, v ktorej vystupujem ako dobrodinec, vizionár a ľudomil. Dávam vám technológie a ozaj stojíte v radoch, aby ste sa mohli nechať ošklbať. O peniaze, o dáta, o súkromie. Nepreháňal, keď vravel, že svet bude môj. Dokonca mi dovolili kúpiť sociálnu sieť. A teraz nielenže viem, po akých technológiách túžite. Viem vám podsunúť a vsugerovať tie, ktoré proste musíte mať. A viem umlčať tých, ktorí poznajú pravdu. Je to len jedno kliknutie. Vitajte v novom vývojom stupni, homo servus.

Michal Múčka

Michal Múčka

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Píšem len pre zábavu, nič extra nečakaj. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu