Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?

Inflácia je fenomén dnešnej doby. Doba lacných peňazí končí a my sa musíme pripraviť na nový ekonomický cyklus.

Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?

Inflácia je fenomén dnešnej doby. Všetkým nám bolo jasné, že po dlhom cykle nízkych úrokových sadzieb a nízkej inflácie príde čas, keď sa inflácia zvýši a ekonomický cyklus sa zmení. Je to bežný stav, ktorý poznáme z histórie a učebníc. Nemôžeme predsa žiť v dobe „lacných peňazí“ naveky. Pandémia koronavírusu sa dá považovať za ekonomickú rozbušku, ktorá zmenila svet. Žijeme v časoch vojnovej ekonomiky a všetko, čo sme poznali po desiatky rokov sa odrazu zmenilo. Niektoré rodinné firmy a segmenty prišli takmer zo dňa na deň o všetko, na nové auto čakáme aj rok. Liberálna demokracia dostala bezprecedentnú ranu a polarizácia spoločnosti nikdy nebola taká ako dnes. Na jar roku 2022 bolo vidieť svetielko na konci tunela, črtal sa koniec pandémie a začali sme veriť, že sa snáď vrátime k normálnemu životu. Verili sme, že sa  ekonomika opäť roztočí a my si budeme môcť vydýchnuť. Opak sa však stal pravdou. Prišlo to, čo nečakal nikto. Vojna. Už tak rozbehnutý vlak s pomaly rastúcimi cenami dostal jadrové palivo a rozbehol sa ešte viac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boj vlád a centrálnych bankárov s rastúcimi cenami

Je tomu už pár mesiacov, čo vlády jednotlivých krajín začali prijímať opatrenia. Musíme začať pomáhať určitej časti obyvateľstva, firmám, ktoré rast cien môže priviesť k bankrotu, prípadne vyhnať obyvateľov do ulíc. Za posledné roky sme si zvykli na lacné a najmä ľahko dostupné peniaze. Bývame v bytoch, ktoré sme si mohli dovoliť kvôli nízkych úrokových sadzbám, dlhým splatnostiam hypoték a fenoménu medzigeneračných hypoték. Nebol problém získať firemné úvery, ktoré začínali niekde na úrovni úrokovej sadzby 3 %, čo sme kedysi poznali ako dobrý úrok pre hypotéku na bývanie.

SkryťVypnúť reklamu

Každý štát sa k opatreniam postavil individuálne. Niektoré krajiny, ako napríklad Maďarsko, sa vydali populistickým, ale zato účelným štýlom, a to zastropovaním cien PHM a energií, na ktorých sa zdražovanie prejavilo azda v najväčšej miere. Sú krajiny, ktoré sa vydali cestou znižovania DPH, či zvyšovania kľúčových sociálnych dávok a životného minima o infláciu, aby tým najzraniteľnejším občanom prispeli aspoň k stabilizácii životnej úrovne.

Hlavným nástrojom menovej politiky ako zastaviť, alebo aspoň schladiť vysokú infláciu je zvyšovanie úrokových sadzieb. V Európskej únii a eurozóne túto úlohu strážcu zastáva Európska centrálna banka. Jej úlohou je sledovať a vyhodnocovať mieru inflácie a v prípade prekročenia inflačného cieľa, ktorý je nastavený na hodnotu 2%, musí prijať opatrenia. Pri dnešných číslach je však zjavné, že cieľ Európskej centrálnej banky bol výrazne prekročený. Podľa Eurostatu dosiahla miera inflácie v apríli tohto roku v EÚ 7,4% a na Slovensku astronomických 11,8%. Zvyšovanie úrokových sadzieb je teda nevyhnutné. Americký FED, Britská BOE, Kanada, Austrália, či Nový Zéland už začali. Teraz je rad na Európskej centrálnej banke. Dvojrýchlostná Európska únia spôsobuje, že opäť raz reagujeme nejasne, pomaly a hlavne nie jednotne. Západné krajiny na čele s Nemeckom, nazývané tiež Jastraby, volajú po zvyšovaní úrokov už dlhšiu dobu, zatiaľ čo Španielsko, Taliansko a ostatné južanské krajiny by najradšej čakali do posledného momentu.

SkryťVypnúť reklamu

Ako to teda ovplyvní náš život?

Podľa prieskumov až 47 percent ľudí žijúcich na Slovensku má nejakú formu pôžičky. Zväčša ide o hypotekárne úvery na bývanie či rekonštrukciu, finančné leasingy pre fyzické či právnické osoby, ale aj bezúčelové úvery. Podľa slov bankárov je pri úvere prioritou prevažnej väčšiny klientov nízka úroveň splátky. Klienti riešia to, čo je tu a teraz a nehľadia až tak do budúcnosti. O tom svedčí aj fakt, že až tretina Slovákov nemá vytvorenú finančnú rezervu pre prípad nečakaných udalostí. Najvyužívanejšou dobou fixácie hypotekárneho úveru sú 3 roky, v prípade leasingu rok, alebo vôbec. Keďže 3M Euribor, na ktorý sú často krát tieto finančné produkty naviazané je dlhodobo záporný, mnohí si už zvykli a moc sa neverilo, že by sa sadzby mali radikálne posúvať smerom nahor. Túto myšlienku sa žiaľ často krát snažia navodiť aj samotní zamestnanci bánk, či leasingoviek.

SkryťVypnúť reklamu

Ako odpoveď na samotnú otázku, ako to teda ovplyvní naše životy, uvediem jednoduchý príklad.

Pri hypotéke s istinou 100 000 euro pri splatnosti 20 rokov a úrokovej sadzbe 1% je splátka úveru - 459,89 EUR.

Pri rovnakej hypotéke a úrokovej sadzbe 4% je splátka - 605,98 EUR.

Ak fixujeme na 3 roky, alebo menej, môže sa nám stať, že v podstate zo dňa na deň nám splátka stúpne, ako napríklad pri tomto modelovom rade o viac ako 150 Eur. Banka Vám v tejto veci len zašle oznámenie, že od ďalšieho mesiaca po skončení fixácie dostávate zvýšenú úrokovú sadzbu.

Sú to nožnice, ktoré sa jedného dňa začnú zatvárať. Fixovanie úrokov na obdobie 5-10 rokov by sa preto malo stať povinnosťou u pre každú, aspoň trochu ekonomicky zmýšľajúcu rodinu. Samozrejme, táto hospodárnosť platí aj pre firmy, tam však stále ostáva výhoda manipulovať s konečnou cenou produktov a služieb. U rodín a fyzických osôb to však také jednoduché nie je.

Sme teda na takýto scenár pripravení? Môžu si naši zamestnávatelia dovoliť zdvihnúť nám platy o úroveň inflácie? Pri tomto modelovom príklade bol nárast splátky hypotekárneho úveru o 25%. Kde zoberieme v tom našom rodinnom koláči finančné prostriedky na takto zvýšenú splátku?

Moja rada preto znie – berme dlhé fixácie úverov, kým sú úrokové sadzby ešte ako tak znesiteľné. 7 ročná fixácia by mohla byť kompromisom. Pri 2%-nej sadzbe je to stále dobrá voľba. Spomeňme si na rok 2008, kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola na úrovni 4,25%. Úroková sadzba aj s maržou banky by dosahovala úroveň 4,75- 5 %. Náš príklad bol teda ešte konzervatívny. Každý by si mal preto zvážiť, kde je strop jeho mesačných nákladov.

Len pre ilustráciu prikladám graf výšky úrokových sadzieb ECB za posledných 20 rokov. Môžeme si tam všimnúť, kde sme žili posledných 10 rokov. 

Obrázok blogu
Michal Pavlík

Michal Pavlík

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Otec dvoch detí, občiansky aktivista, podnikateľ. Mojim cieľom je písať blogy o témach, ktorým sa venujem a ktoré ma v tejto krajine trápia. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu