reklama

Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zníženie zodpovednosti štátu 1-3/9) - 3. časť

Aby som bol konštruktívny a neprinášal len kritiku, spomeniem aj návrhy zlepšujúce udržateľnosť dôchodkového systému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Doteraz som hovoril o problémoch nášho dôchodkového systému, no aby som bol konštruktívny, spomeniem aj možné riešenia zlepšujúce dnešný stav z pohľadu udržateľnosti. Aby bol dôchodkový systém udržateľnejší, je dôležité znížiť zodpovednosť štátu za budúce dôchodky a zvýšiť zodpovednosť jednotlivca. Konkrétne spomeniem 9 návrhov riešení, ktoré znižujú zodpovednosť štátu a 12 návrhov, zvyšujúcich zodpovednosť jednotlivca, keďže pôjde o pomerne rozsiahle návrhy, každý deň publikujem 3, teda najbližšie 3 dni si rozoberieme 9 návrhov pre štát a nasledujúce 4 dni, 12 návrhov pre jednotlivca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrhy na zlepšenie udržateľnosti - znížená zodpovednosť štátu (1-3/9)

Zavedenie automatických zmien dôchodkového veku

Vek odchodu do dôchodku by sa mal opäť naviazať na strednú dĺžku dožitia. Je správne, ak sa predlžuje dôchodkový vek v prípade, že sa stredná dĺžka dožitia predlžuje. Rovnako by bolo spravodlivé dôchodkový vek znižovať, v prípade, že by sa stredná dĺžka dožitia skracovala. Dokonca generálny tajomník OECD osobne 5.2.2019, ešte pred zavedením ústavnej zmeny povedal vtedajšiemu premiérovi Petrovi Pellegrinimu: ,,Slovensko má v súčasnosti najlepší dôchodkový systém z pohľadu dôchodkového veku, ktorý je naviazaný na strednú dĺžku života.“ (Gurría, 2019) Následne hovoril o tom, že Slovensko dáva za príklad iným krajinám OECD, ktoré by tiež mohli prijať takto definovaný dôchodkový vek. Zmena ústavného zákona, ktorou bol dôchodkový vek pevne stanovený na 64 rokov (od roku 2030), nebola výhodná pre nikoho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto opatrenie v čase ,,najväčšieho starnutia“ znížilo počet ľudí na trhu práce, čo sa prejaví v spomalení ekonomického rastu a životnej úrovne. Výkonnosť ekonomiky by v roku 2067 mohla byť o viac ako 9 % nižšia (percentuálny rozdiel k HDP v roku 2067), čo by negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa výška priznaných dôchodkov v roku 2067 zníži o takmer 10 % v porovnaní s legislatívou platnou pred platnosťou ústavného zákona a to vplyvom menšieho počtu odpracovaných rokov, a súčasne väčšieho počtu rokov strávených na dôchodku. Nominálna hodnota dôchodkov samozrejme bude väčšia, no nebude rásť tak, ako v prípade ponechania stavu legislatívy pred platnosťou ústavného zákona. (Porubský, 2018, s. 8)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záujem o takýto skorý odchod do dôchodku nie je predpokladaný u veľkého množstva populácie aj vzhľadom na zvyšujúcu sa zadlženosť obyvateľstva. Už dnes na Slovensku pracuje historicky najviac dôchodcov, keďže Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, v ktorej majú dôchodcovia možnosť pracovať na plný úväzok a súčasne poberať dôchodok v celej výške. Už dnes vieme povedať, že významná časť dlžníkov prekročí v čase splatenia hypotéky vek 70 rokov. Pri jednom dlžníkovi tento podiel narástol za tri roky z 6,8 % na 10,1 % a pri oboch dlžníkoch z 3,4 na 5,8 %. Pre zaujímavosť v roku 1924, šesť rokov po vzniku Československej republiky bol dôchodkový vek stanovený na 65 rokov. (Havran, 2019), (Árendáš et al., 2017, s. 36)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rovnako negatívny vplyv bude mať tento ústavný zákon na Sociálnu poisťovňu, ktorá bude enormne zaťažená nielen nižšími príjmami, ale aj vyššími výdavkami, keďže dôchodky bude musieť vyplácať dlhšie časové obdobie. Už dnes napriek dobrým demografickým časom môžeme povedať, že dôchodkový systém je systematicky v deficite bez ohľadu na to, či sú ekonomicky dobré alebo zlé časy. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude mať tento zákon dopad na Sociálnu poisťovňu do roku 2067 až 1,6 % HDP, do roku 2080 dokonca až 2,3 % HDP. (Porubský, 2018, s. 8)

Na vykrytie tejto straty by bolo potrebné okamžité zvýšenie celkových odvodov do Sociálnej poisťovne o tri percentuálne body z 34,6 % na 37,6 %. Toto opatrenie je opäť negatívnym opatrením pre zamestnávateľov aj samotných zamestnancov. (Porubský, 2018, s. 9)

Ďalším argumentom, prečo je nastavenie tohto veku nelogické, je porovnanie sa s okolitými krajinami. Zo zdrojov Európskej komisie vyplýva, že väčšina krajín EÚ mala v roku 2018 dôchodkový vek 64 rokov a viac. Z EÚ-28 len v siedmich krajinách (vrátane SR) bol dôchodkový vek nižší ako 64 rokov a podľa predikcie na rok 2070 bude Slovensko jedinou krajinou s takto nízkym dôchodkovým vekom. Podľa rovnakej štúdie Európska komisia navrhuje na rok 2070 dôchodkový vek pre SR na 69 rokov. (The 2018 Ageing Report, 2018)

Ak z úst politikov zaznieva, že v prípade zvyšovania dôchodkového veku sa mnoho ľudí ani nemusí dožiť tohto veku, ide o klamstvo. Naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života sa pravdepodobnosť dožitia dôchodku negatívne neovplyvní, práve naopak, v budúcnosti sa podľa aktuálnych predikcií dožije dôchodku väčší podiel ľudí ako dnes. Do roku 2067 vzrastie podiel mužov, ktorí sa dožijú dôchodkového veku z dnešných 79 % na 86 %. Pri ženách sa podiel tých, ktoré sa dožijú dôchodku, postupne zvýši z 91,5 % na 93 %. (Porubský, 2018, s. 19)

Na základe týchto argumentov by sa mal vek opäť naviazať na strednú dĺžku dožitia, no spravodlivejším spôsobom ako bola stanovená dodnes. Nemyslím si, že je spravodlivé, aby sa predlžoval vek odchodu do dôchodku o celú zvýšenú hodnotu strednej dĺžky dožitia. Doterajší automat teda garantoval budúcim dôchodcom rovnako dlhý pobyt na dôchodku, no neustále predlžoval počet odpracovaných rokov. Mal by sa preto stanoviť spravodlivý pomer medzi dobou v práci a na dôchodku a týmto pomerom rozdeľovať predlžujúcu sa strednú dĺžku dožitia medzi roky v práci a roky na dôchodku, nielen na roky v práci ako je to dnes.

Ako funguje dnešný model? Zjednodušene povedané, ak dnes človek pracoval od 20 do 60 rokov a na dôchodku bol 15 rokov (do 75 rokov), teda 40 rokov pracoval a 15 rokov poberal dôchodok, nie je spravodlivé, aby sa pri predĺžení strednej dĺžky života o 3,5 roka predĺžil pracovný vek na 63,5 roka (od 20 do 63,5 roka) a doba na dôchodku ostala 15 ročná (do 78,5 roka). Spravodlivé by bolo určiť pomer napr. ak by bol pomer medzi pracovným životom a časom stráveným na dôchodku určený na 2,5:1, znamenalo by to, že ak sa časom stredná dĺžka dožitia predĺži o 3,5 roka, odchod do dôchodku sa neposunie o celých 3,5 roka, ale iba o 2,5 roka a tento človek okrem toho, že odpracuje o 2,5 roka viac, si predĺži čas strávený na dôchodku o jeden rok.

Politická stálosť prostredia

Veľmi dôležité pre dôchodkový systém je minimalizovanie štátnych zásahov. Systém by mal byť definitívne nastavený tak, aby bol zásluhový, dlhodobo udržateľný a následne by sa doň nemalo viac zasahovať. Štátny vplyv často negatívne ovplyvňuje úspory jednotlivcov, čím zvyšuje ich demotiváciu k sporeniu.

II. pilier je na Slovensku v porovnaní s inými krajinami veľmi dobre nastavený. Môžeme ho porovnávať so švédskym II. pilierom, ktorý je najvýkonnejší (v spomínanej štúdii PSI bolo Švédsko na 3. mieste, SR na 36. mieste), v II. pilieri sú možné relatívne vysoké výnosy (podľa zostavenia investičnej stratégie), nízke poplatky, rovnako dobrá je aj možná flexibilita pri prerozdelení prostriedkov medzi fondy alebo pri prestupe medzi DSS.

Boli to práve štátne zásahy, ktoré neraz poškodili sporiteľov. Medzi takéto zásahy patril napr. vynútený odchod starších sporiteľov, zavedenie 6 mesačných garancií v roku 2009, ktoré donútili DSS rozpredať akciové podiely v najhoršom možnom čase, zníženie odvodu do II. piliera, presunutie sporiteľov v roku 2013 do dlhopisových (konzervatívnych) fondov.

Toto sú dôvody, prečo by mal štát znížiť svoju zodpovednosť hlavne v oblasti II. piliera a zabezpečiť tak stálosť prostredia. Zvýši sa tým zodpovednosť a motivácia jednotlivca, jednotlivci, ktorí si budú sporiť v II. pilieri, nebudú v budúcnosti v takom množstve zaťažovať Sociálnu poisťovňu a spravia dôchodkový systém udržateľnejším.

Sprísnenie nároku na dôchodok

Na získanie nároku na starobný dôchodok musí poistenec splniť dve podmienky. Dovŕšiť dôchodkový vek a získať minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. Rovnako 15 rokov poistenia poistencovi stačí v prípade, že má záujem o predčasný dôchodok. Myslím si, že potrebné obdobie dôchodkového poistenia je nízke, vzhľadom na predlžujúci sa priemerný vek a vek strávený na dôchodku. Nárok by sa mal sprísniť, poprípade by sa mohol naviazať na zmysluplnú veličinu (napr. priemerný vek/priemerný vek strávený na dôchodku) a pravidelne sa tak upravovať.

Toto opatrenie by znížilo počet ľudí, ktorí majú nárok na dôchodok resp. motivovalo by ich platiť poistenie dlhšie, čím by sa znížili výdavky Sociálnej poisťovne, znížila zodpovednosť štátu a zlepšila dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému.

Michal Šustek

Michal Šustek

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Narodil som sa v Žiline, po VŠ sa presťahoval do Bratislavy, kde žijem dodnes. Vyštudoval som ekonomiku a manažment na Žilinskej univerzite v Žiline, kde som sa venoval téme dôchodkového systému a jeho udržateľnosti v SR, na túto tému som písal aj diplomovú prácu, konkrétne: Dôchodkový systém Slovenskej republiky z hľadiska zodpovednosti štátu a jednotlivca. Dnes pracujem ako Senior Consultant. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu