Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zníženie zodpovednosti štátu 4-6/9) - 4. časť

Aby som bol konštruktívny a neprinášal len kritiku, spomeniem aj návrhy zlepšujúce udržateľnosť dôchodkového systému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Doteraz som hovoril o problémoch nášho dôchodkového systému, no aby som bol konštruktívny, spomeniem aj možné riešenia zlepšujúce dnešný stav z pohľadu udržateľnosti. Aby bol dôchodkový systém udržateľnejší, je dôležité znížiť zodpovednosť štátu za budúce dôchodky a zvýšiť zodpovednosť jednotlivca. Konkrétne spomeniem 9 návrhov riešení (3 už boli spomenuté v minulej časti), ktoré znižujú zodpovednosť štátu a 12 návrhov, zvyšujúcich zodpovednosť jednotlivca, keďže pôjde o pomerne rozsiahle návrhy, každý deň publikujem 3, teda najbližšie 2 dni si rozoberieme 6 návrhov pre štát a nasledujúce 4 dni, 12 návrhov pre jednotlivca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrhy na zlepšenie udržateľnosti - znížená zodpovednosť štátu (4-6/9)

Nahradenie zníženého veku pre matky

Ďalším z opatrení, ktoré bolo nedávno zavedené a znižuje udržateľnosť dôchodkového systému je znižovanie dôchodkového veku pre matky. Toto znižovanie je pol roka za jedno dieťa, maximálne uplatniteľné na tri deti (maximálne zníženie 1,5 roka). Okrem toho, že opatrenie je diskriminačné vzhľadom na to, že dnes môžu dieťa vychovávať aj otcovia, kým matky pracujú, negatívne zasahuje obe strany.

Stranu Sociálnej poisťovne zasahuje tým, že matka prispieva kratšie časové obdobie a súčasne poberá dôchodok dlhšie časové obdobie a samotnej matky sa toto opatrenie logicky dotkne vyplácaním nižšieho dôchodku, keďže bude platiť poistné kratšie obdobie. Častým politickým argumentom bolo, že ženy s deťmi nie sú dostatočne podporované, s čím sa dá súhlasiť, no nemyslím si, že práve toto opatrenie je správnou podporou.

SkryťVypnúť reklamu

Pre objektívne zhodnotenie nastavenia dôchodkového systému v danom čase je potrebné poznať dĺžku poberania dôchodku ľudí, ktorí do dôchodku odišli pri rovnakých úrovniach dôchodkového veku. Na základe úmrtnostných tabuliek od roku 1950 (pravdepodobnosti úmrtia) a priemerného veku odchodu do dôchodku podľa údajov Sociálnej poisťovne, bola kvantifikovaná priemerná doba poberania dôchodku v jednotlivých rokoch, v ktorých do dôchodku odišli. Týmto spôsobom je možné výsledky priamo porovnávať v čase a vyhodnotiť tak súbežný vplyv zmeny dôchodkového veku a dĺžky života na obdobie poberania dôchodku.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasné generácie dôchodcov (mužov) odchádzajúce do dôchodku priemerne vo veku okolo 62 rokov budú dôchodok poberať viac ako 19 rokov, čo je najdlhšie od roku 1950. V porovnaní s obdobím pred rokom 1989 je to o viac ako tri roky dlhšie napriek tomu, že dôchodkový vek mužov je dnes vyšší o približne dva roky. (Porubský et al., 2018, s. 16)

Súčasné generácie dôchodkýň (žien) budú po zjednotení dôchodkového veku (2024) dôchodok poberať 23,5 roka, teda o 4 roky dlhšie ako muži aj napriek jednotnému dôchodkovému veku. (Porubský et al., 2018, s. 17)

V aktuálnej diskusii o dôchodkovom veku občas zaznieva, že pri rovnakom dôchodkovom veku mužov a žien štát nepodporuje ženy s deťmi. Aj na základe tohto argumentu sa obhajuje zníženie dôchodkového veku pre ženy diferencované podľa počtu detí. Penzijná legislatíva však dlhodobo priznáva dôchodkové práva počas riadnej starostlivosti o dieťa (tzv. poistenie platené štátom). Počas tohto obdobia sú ženy pre účely ich budúceho dôchodku poistené (t.j. majú rovnaké obdobie dôchodkového poistenia ako keby pracovali), pričom ich vymeriavací základ je 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Ženy s deťmi čelia obmedzeniam v budovaní pracovnej kariéry a ťažšiemu návratu na trh práce, čo sa prejavuje v dosahovaní nižšieho priemernému príjmu a následne vo výške ich dôchodku. Namiesto zavádzania pozitívnej diskriminácie žien s deťmi vo forme skoršieho odchodu do dôchodku (s dodatočným negatívnym vplyvom na výšku ich dôchodku cez menší počet odpracovaných rokov) existuje priestor pre viac pozornosti politikám, ktoré pomôžu ženám lepšie skĺbiť rodinný a pracovný život, umožnia ľahší návrat na trh práce a vykonávať prácu za odpovedajúcu mzdu. Medzi opatrenia by sme mohli zaradiť napr. zvýšenie základu, z ktorého štát za ženu odvádza poistenie z 60 % na 100 % jej mzdy a iné.

V prípade dorovnania rozdielu medzi mzdou matky a rôznych rodičovských a materských príspevkov, by nebolo dieťa takou ekonomickou záťažou ako je to dnes. Mohli by sme predpokladať vyššiu motiváciu mať deti, čím by sa zmiernil nepriaznivý demografický vývoj, matky by súčasne nemali nižšie budúce dôchodky, keďže poistné by bolo odvádzané zo 100 % mzdy a dôchodkový vek by sa predlžoval rovnako ako mužom. Dnešný systém zdanlivo podporuje matky a šetrí peniaze štátu, ktorý platí poistné iba zo 60 % vymeriavacieho základu, no v konečnom dôsledku matka ma nižší dôchodok, keďže je v systéme kratšie, jej odvedené poistné je nižšie a štát musí dotovať výpadok Sociálnej poisťovne za matku, ktorá odchádza na dôchodok napr. o rok skôr.

Zvyšovanie počtu mladých ľudí

Zvyšovanie počtu mladých ľudí má v priebežne financovanom dôchodkovom systéme veľký význam. Zvyšovanie tohto počtu je v zásade možné iba dvoma spôsobmi a to zvýšenou pôrodnosťou alebo migráciou. V predikciách sa neočakávajú zásadné zmeny ani v jednej z oblastí. Pravdou je, že pri zvýšenej pôrodnosti by bol dopad na dôchodkový systém zaznamenaný len postupne a aj to až zhruba o 20 rokov, keď by prvé novonarodené dieťa začalo prispievať do Sociálnej poisťovne. V dnešnej globálnej spoločnosti je migrácia prirodzenou súčasťou obyvateľstva. Skúsenosť s imigráciou má aj Slovenská republika, za prácou sem imigrovalo mnoho Srbov či Ukrajincov.

Razin a Sadko, Sinn, Lacombe aj Lagos naznačujú, že imigrácia by mohla byť prínosom pre dôchodkové dávky väčšiny pôvodných obyvateľov a prispela by k zlepšenej udržateľnosti PAYG systémov a to nezávisle na zručnosti imigrantov. (Di Liddo Giuseppe, 2017), (Joon Han, 2013)

Výzvou pre krajinu by malo byť znižovanie emigrácie, ktoré je možné v prípade zlepšujúcej sa životnej úrovne na Slovensku.

Zlepšovanie demografického vývoja by muselo byť nepretržité. Nárazové zvýšenie pôrodnosti alebo imigrácie spôsobí dočasné zlepšenie situácie, no súčasne zaťaží dôchodkový systém v budúcom období.

Obmedzenie výšky vyplácaného dôchodku v prípade pracujúceho dôchodcu

Slovensko je jednou z mála krajín, kde dôchodca zamestnaný na trvalý pracovný pomer súčasne poberá dôchodok v plnej výške. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu na Slovensku pracuje historicky najviac dôchodcov. Je preto opodstatnené zamýšľať sa nad symbolickým krátením dôchodku poberaného popri práci alebo aspoň nad možnosťou, že príjem dosiahnutý v dôchodkovom veku by nemal vplyv na ďalší rast dôchodku v budúcnosti. Prípadné obmedzenia by stáli za zváženie aj pri pracujúcich invalidných dôchodcoch. V SR poberá invalidný dôchodok viac ako 234 tis. ľudí.

Michal Šustek

Michal Šustek

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Narodil som sa v Žiline, po VŠ sa presťahoval do Bratislavy, kde žijem dodnes. Vyštudoval som ekonomiku a manažment na Žilinskej univerzite v Žiline, kde som sa venoval téme dôchodkového systému a jeho udržateľnosti v SR, na túto tému som písal aj diplomovú prácu, konkrétne: Dôchodkový systém Slovenskej republiky z hľadiska zodpovednosti štátu a jednotlivca. Dnes pracujem ako Senior Consultant. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu