Doteraz som hovoril o problémoch nášho dôchodkového systému, no aby som bol konštruktívny, spomeniem aj možné riešenia zlepšujúce dnešný stav z pohľadu udržateľnosti. Aby bol dôchodkový systém udržateľnejší, je dôležité znížiť zodpovednosť štátu za budúce dôchodky a zvýšiť zodpovednosť jednotlivca. Konkrétne spomeniem 9 návrhov riešení (6 už bolo spomenutých v minulých 2 častiach), ktoré znižujú zodpovednosť štátu a 12 návrhov, zvyšujúcich zodpovednosť jednotlivca, keďže pôjde o pomerne rozsiahle návrhy, každý deň publikujem 3, teda dnes si rozoberieme posledné 3 návrhy pre štát a nasledujúce 4 dni, 12 návrhov pre jednotlivca.
Návrhy na zlepšenie udržateľnosti - znížená zodpovednosť štátu (7-9/9)
Kompenzácia výsluhového dôchodku
Podľa dnes platných zákonov má nárok na výsluhový dôchodok príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ako aj príslušník ozbrojených síl a colník po odpracovaní 25 rokov, vrátane prípravy na službu (štúdia). V prípade vojaka s vysokoškolským vzdelaním tak štát produkuje 43 ročného dôchodcu, ktorý má nárok na výsluhový dôchodok okamžite po splnení podmienky 25 ročnej služby. Ktorý sa vypočíta nasledovne:
§ 60
(1)
Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2. (Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 2002)
(2)
Priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor. (Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 2002)
§ 39
Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5 % základu zisteného podľa § 60, najviac do 65 % základu zisteného podľa § 60. (Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 2002)
Výsluhový dôchodok nie je hradený zo Sociálnej poisťovne, ale z Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, preto by sa mohlo zdať, že nemá dopad na Sociálnu poisťovňu. No vzhľadom na to, že takto mladý dôchodca nemá motiváciu ďalej pracovať alebo je ochotný pracovať za nižší príjem, Sociálna poisťovňa prichádza o príjmy z odvodov do Sociálnej poisťovne.
Preto jedným z návrhov by bolo, aby dôchodkový vek týchto zložiek bol rovnaký ako dôchodkový vek väčšinového obyvateľstva a v prípade, že ministerstvo chce odmeniť svojich zamestnancov, výsluhové dôchodky môžu byť vykompenzované vyšším mesačným príjmom, čím sa zvýši príjem Sociálnej poisťovne, ktorá bude poberať odvody dlhší čas a súčasne budú vypočítané z vyššieho základu. Taktiež logicky stúpne aj vyplácaný starobný dôchodok.
Toto opatrenie by teda navýšilo príjem Sociálnej poisťovne a zvýšilo udržateľnosť dôchodkového systému, znížilo výdavky inštitúcií, ktoré dnes vyplácajú výsluhové dôchodky (v roku 2014 odhadované výdavky 275 000 000 €) a tieto usporené peniaze by sa mohli použiť na znižovanie deficitu dôchodkového systému alebo na zvyšovanie odmien pre bezpečnostné zložky, súčasne sa týmto opatrením znižuje zodpovednosť štátu, ktorý by nemusel hľadať dodatočné zdroje na znižovanie deficitu Sociálnej poisťovne. Medzi ďalšie pozitíva môžeme zaradiť, že Ministerstvo obrany SR by týmito staršími vojakmi naplnilo chýbajúce stavy, ktorými momentálne disponuje. (Dinga, 2014)
Povinnosť II. piliera, zvyšovanie podielu odvodu do II. piliera, obmedzenie I. piliera
Veľmi efektívnym prostriedkom pri zlom demografickom vývoji je znižovanie podielu štátu na dôchodkovom zabezpečení. Dnes je vstup do II. piliera dobrovoľný a možný do 35 rokov, následné vystúpenie nie je možne. Zavedením povinného II. piliera, síce Sociálnej poisťovni klesnú príjmy do I. piliera, no v budúcnosti, v čase demografickej krízy sa súčasne znížia výdavky na vyplácanie dôchodkov z I. piliera. Faktom je, že povinnosťou II. piliera stúpa blahobyt jednotlivcov, vzhľadom na to, že musia zodpovedne rozhodnúť o investičnej stratégii, prihliadajúc na riziko v súlade s ich investičným horizontom. (Tapia, 2008)
Myslím si, že štát by mal okrem zavedenia povinného II. piliera zvyšovať podiel odvodov do II. piliera, vždy keď to bude možné pre Sociálnu poisťovňu z finančnej stránky a obmedzovať tak dominanciu I. piliera. Rovnaké ciele má napr. Švédsko (kde je II. pilier povinný), ktoré do roku 2050 plánuje zníženie čerpania dôchodkov z I. piliera zo 61 % na úroveň 35 %. (Cmorej, 2015)
Európska Komisia v Bielej knihe o primeraných, bezpečných a udržateľných dôchodkoch podnecuje hľadať a rozvíjať doplnkové súkromné dôchodkové systémy a vyzýva členské štáty, aby ich podporili optimalizáciou daní a iných podnetov. (Biela kniha, 2012)
Zrušenie 13. dôchodku
Posledný prijatý zákon zaťažujúci udržateľnosť dôchodkového systému, je zavedenie 13. dôchodku, ktorý by mal byť vyplácaný v decembri vo výške priemerného dôchodku. Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva, že celkovo sa očakávajú zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy z dôvodu zavedenia a vyplatenia trinásteho dôchodku všetkým poberateľom dôchodkových dávok na úrovni približne 442,2 milióna eur v tomto roku, na úrovni 477,2 milióna eur v budúcom roku, v roku 2022 by mali dosiahnuť 514,1 milióna eur a v roku 2023 by mali predstavovať 553,3 milióna eur. (Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, 2019, s.5)
Pre spravodlivý a zásluhový systém musia byť zvyšovania dôchodku vždy v percentuálnom pomere, teda nemali by byť zvyšované o fixnú sumu. Zvýšenia o fixnú sumu znižujú životnú úroveň bohatším a transformujú zásluhový dôchodkový systém na solidárny. Solidárnosťou sa prehlbuje rovnostárstvo, čo dnes spôsobuje, že minimálny, priemerný a mediánový dôchodok pri odpracovaných 44 rokoch je takmer rovnaký. Tento fakt ľudí demotivuje platiť vyššie odvody a malo by byť v záujme štátu sa vrátiť k zásluhovému dôchodkovému systému tak, ako bol pôvodne definovaný.
Zákon nielen že znižuje udržateľnosť systému, keďže zaťažuje Sociálnu poisťovňu novými výdavkami, ale súčasne odkláňa dôchodkový systém od zásluhového k solidárnemu. Slovenský dôchodkový systém je definovaný ako zásluhový rovnako ako dôchodkové systémy v iných krajinách.
Toľko k deviatim návrhom riešení znižujúcich zodpovednosť štátu, zajtra prvé tri návrhy zvyšujúce zodpovednosť jednotlivca.
