Doteraz som hovoril o problémoch nášho dôchodkového systému, no aby som bol konštruktívny, spomeniem aj možné riešenia zlepšujúce dnešný stav z pohľadu udržateľnosti. Aby bol dôchodkový systém udržateľnejší, je dôležité znížiť zodpovednosť štátu za budúce dôchodky a zvýšiť zodpovednosť jednotlivca. Konkrétne spomeniem 9 návrhov riešení (9 už bolo spomenutých v minulých 3 častiach), ktoré znižujú zodpovednosť štátu a 12 návrhov, zvyšujúcich zodpovednosť jednotlivca, keďže pôjde o pomerne rozsiahle návrhy, každý deň publikujem 3, teda nasledujúce 4 dni, 12 návrhov pre jednotlivca.
Návrhy na zlepšenie udržateľnosti - zvýšená zodpovednosť jednotlivca (1-3/12)
Zníženie odvodov
Za úvahu by stálo zníženie výšky odvodov, keďže dnes je Slovenská republika na ,,popredných“ miestach v rebríčkoch skúmajúcich odvodové zaťaženie v EÚ, ale aj vo svete. Fakt, že v SR je jedno z najväčších odvodových zaťažení potvrdzuje aj štatistika samostatne zárobkovo činných osôb, kde takmer 80 % SZČO platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, teda vidina vyššieho dôchodku v budúcnosti nie je motivujúca vzhľadom na výšku odvodov, ktoré by museli dnes zaplatiť.
Na druhej strane je stanovený maximálny odvod do Sociálnej poisťovne, ktorý by nemal existovať v zásluhovom systéme. V prípade nadmerného zárobku je spravodlivé, aby bol odvod do Sociálnej poisťovne platený z tejto vyššej sumy a taktiež následný poberaný dôchodok bude vyšší. (Rotschedl, 2015)
Myslím, že toto opatrenie by mohlo byť motivačné pre SZČO, môžeme predpokladať zvýšenú zodpovednosť jednotlivca.
Sprísnenie podmienok predčasného dôchodku
Dnes ma nárok na predčasný dôchodok každý, kto platil dôchodkové poistenie aspoň 15 rokov, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného dôchodku bude väčšia ako 1,2 násobok životného minima. Počet poberajúcich predčasný dôchodok v SR presahuje 14 tis. osôb.
Ako to dnes funguje? Poistenec, ktorý dovŕši dôchodkový vek 1. januára 2021, požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. januára 2020. Do dovŕšenia dôchodkového veku mu preto chýba 365 dní. Hodnota jeho priemerného osobného mzdového bodu je 1,0012 (to znamená, že mal vymeriavací základ v rozhodujúcom období v priemere približne na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky). K 1. januáru 2020 získal 15 704 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré po prepočítaní na roky predstavujú 43,0247 rokov obdobia dôchodkového poistenia (15 704 : 365 = 43,0247). Aktuálna dôchodková hodnota na rok 2020 je 13,6361 eur. Suma predčasného starobného dôchodku patriaca od 1. januára 2020 sa určí nasledovne:
Určí sa plná suma dôchodku: 1,0012 x 43,0247 x 13,6361 = 587,39313860 eur mesačne táto suma sa zníži za 365 dní chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku: – hodnota percentuálneho zníženia = (365 : 30) x 0,5 – prihliada sa aj na zvyšky dní kratšie ako 30 = hodnota percentuálneho zníženia = 13 x 0,5 = 6,5 %; 587,39313860 – (6,5 % x 587,39313860) = 587,39313860 – 38,18055400 = 549,30 eur mesačne (po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor). (Predčasný starobný dôchodok, 2020)
Zjednodušene povedané, tento predčasný dôchodok stojí Sociálnu poisťovňu za rok 6 591,60 €. Sociálna poisťovňa súčasne príde o ročný príjem na zamestnanca, ktorý je priemerne v hodnote 3 403,76 €, čo je spolu 9 995, 36 €. Ak zaokrúhlime pobyt na dôchodku na 21 rokov = 252 mesiacov a vynásobíme túto hodnotu sumou, o ktorú štát krátil poistencovi dôchodok kvôli využitiu predčasného dôchodku x 38,18 € = 9 621,36 €.
Znamená to, že Sociálnej poisťovni sa v priebehu prvého roka zvýšili výdavky o 9 995,36 € a tieto výdavky neboli pokryté ani za nasledujúcich 20 rokov, taktiež je potrebné podotknúť, že reálna hodnota je nižšia ako 9 621,36 €, v dôsledku inflácie. Pravdou je, že tento výpočet je zjednodušený, nepočíta napr. s tým, že valorizácia bude percentuálne vypočítavaná z nižšej sumy, no vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že tieto podmienky demotivujú ľudí pracovať až do dôchodkového veku. Dôchodkový vek je jasne stanovený, preto ak má existovať predčasný dôchodok, mal by byť stanovený za takých podmienok, aby bol výhodnejší pre Sociálnu poisťovňu ako pre sporiteľa.
Podľa štúdie London school of economics, umožnenie skoršieho odchodu na dôchodok neznižuje nezamestnanosť, teda pravdepodobnosť, že ľudia, ktorí nevyužijú možnosť predčasného dôchodku, budú pokračovať vo svojom doterajšom zamestnaní je vysoká. (Barr, 2008)
Podporovanie vzdelávania a pracovného života starších
Vzhľadom na starnutie obyvateľstva a nízky počet novonarodených detí môžeme predpokladať, že trh práce bude mať v budúcnosti záujem aj o dôchodcov. Veď už dnes je v zamestnaní historicky najvyšší počet dôchodcov v porovnaní s minulosťou. O uplatnenie sa na trhu práce budú mať záujem aj samotní dôchodcovia, vzhľadom na to, že zadlženosť obyvateľstva stúpa a počet ľudí, ktorí splatia hypotéku po sedemdesiatke za posledné tri roky stúpol zhruba dvojnásobne.
Trh práce sa bude vyvíjať veľmi dynamicky, vzhľadom na robotizáciu, automatizáciu a štát musí nájsť formy, akými bude motivovať starších k štúdiu a kvalifikácii. Rovnako pri fyzicky náročných povolaniach, pri ktorých sa dá predpokladať, že starší nebudú schopní takéto povolania vykonávať, by mal byť štát nápomocný pri ich ďalšom zamestnávaní a rekvalifikácii.
Vzdelávanie seniorov a ich príprava na pracovný život ako reakcia na meniaci sa trh práce je dobrým preventívnym krokom proti nezamestnanosti starších. Potrebu celoživotného vzdelávania sa si musia uvedomovať hlavne samotní seniori, ktorí musia byť v tejto oblasti zodpovední a flexibilní.
