Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zvýšenie zodpovednosti jednotlivca 4-6/12) - 7. časť

Aby som bol konštruktívny a neprinášal len kritiku, spomeniem aj návrhy zlepšujúce udržateľnosť dôchodkového systému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Doteraz som hovoril o problémoch nášho dôchodkového systému, no aby som bol konštruktívny, spomeniem aj možné riešenia zlepšujúce dnešný stav z pohľadu udržateľnosti. Aby bol dôchodkový systém udržateľnejší, je dôležité znížiť zodpovednosť štátu za budúce dôchodky a zvýšiť zodpovednosť jednotlivca. Konkrétne spomeniem 9 návrhov riešení (9 už bolo spomenutých v minulých 3 častiach), ktoré znižujú zodpovednosť štátu a 12 návrhov, zvyšujúcich zodpovednosť jednotlivca, keďže pôjde o pomerne rozsiahle návrhy, každý deň publikujem 3, teda nasledujúce 3 dni, 9 návrhov pre jednotlivca (3 už boli spomenuté v minulej časti).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrhy na zlepšenie udržateľnosti - zvýšená zodpovednosť jednotlivca (4-6/12)

Vyššia informovanosť a vzdelávanie

Dôchodkové zabezpečenie je pre mnoho ľudí vzdialenou témou, keďže si myslia, že aktuálna bude až niekedy v budúcnosti. No pravdou je, že táto téma sa stáva aktuálnou prvým dňom v pracovnom pomere. Každý človek by mal byť natoľko zodpovedný, aby už v mladom veku podnikol kroky, ktoré mu garantujú dôchodok v čo najvyššej možnej miere. Podnet k tejto zodpovednosti by mal dať mladým ľuďom aj štát, ktorý na to má možnosti cez rôzne inštitúcie a kampane. Určité vzdelávanie v tejto oblasti by malo začať už na školách, vzdelávaním, ktoré zvyšuje finančnú gramotnosť a podnecuje mladých ľudí správne sporiť v II. pilieri.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším opatrením by mohol byť štátny web, kde bude mať poistenec možnosť orientačného výpočtu budúceho dôchodku modelovaním rôznych situácií. Napr. predpoklad budúceho dôchodku (miery náhrady oproti dnešnej mzde), ak poistenec bude iba v I. pilieri, predpokladaná výška dôchodku (miera náhrady) z II. piliera na základe prerozdelenia financií v rôznych fondoch (za nutnej miery akceptovaného rizika), výška dôchodku v prípade dobrovoľných príspevkov a pod. Rovnako by mal byť poistenec informovaný o veku odchodu do dôchodku.

Dôležitú rolu v informovaní majú aj samotné DSS, ktoré síce dnes informujú na ročnej báze o výnosnosti, no informácie sú často nedostačujúce. Hlavná zodpovednosť napr. za nabádanie ľudí, aby presmerovali financie z konzervatívnych (dlhopisových) fondov do rizikových (indexových) by nemala ležať na pleciach DSS. Vysoký podiel v dlhopisových fondoch dnes zapríčiňuje nízku výnosnosť v II. pilieri a je to jeden z najväčších problémov II. piliera, ktorý sa dá vyriešiť zvýšenou zodpovednosťou jednotlivcov. Práve odporúčania v oblasti investovania do fondov na základe historického vývoja by mohol štát posielať v takzvanej ,,oranžovej obálke“, ktorú dostávajú adresáti aj v niektorých vyspelých krajinách (Švédsko - obálka je oranžovej farby, aby si ju adresát všimol a venoval jej zvýšenú pozornosť), v obálke by taktiež mohol byť spomenutý web, kde by si poistenec vedel modelovať rôzne prístupy k investičným stratégiám v II. pilieri, na základe ktorých by bola odhadovaná suma budúceho dôchodku (miery náhrady) a sporiteľ by sa tak vedel lepšie rozhodnúť, kde bude svoje príspevky odvádzať a v akom pomere ich bude prerozdeľovať medzi existujúce fondy po zohľadnení rizika, rovnako by štát mohol poskytovať informácie nielen o výnosnosti jednotlivých fondov, ale aj o hospodárení jednotlivých DSS.

SkryťVypnúť reklamu

Skúsenosti s informovanosťou má aj Nemecko, ktorému zavedenie výročnej správy prinieslo zvýšenú zodpovednosť u obyvateľstva, kedy zistili nárast daňových odpočítateľných súkromných dôchodkových úspor. (Dolls Mathias et al., 2018)

Zostavenie portfólia v II. pilieri

Najväčším nedostatkom II. piliera je jeho nízka výnosnosť v dôsledku toho, že väčšina sporiteľov (73,2 %) má prostriedky investované v dlhopisových (konzervatívnych) fondoch. Ako pozitívum môžeme zhodnotiť, že u ľudí sa zvyšuje povedomie o potrebe investovania v II. pilieri, potvrdzuje to fakt, že v roku 2019 pribudlo historicky najviac sporiteľov od doby prvej etapy (zavedenie II. piliera) a to až 80 000 ľudí, počet sporiteľov stúpol zhruba na 1,5 milióna sporiteľov. Majetok v II. pilieri dosiahol hodnotu 9,27 miliárd eur, čo predstavuje čistý ročný nárast o 36 miliónov eur. (Druhý pilier SME, 2020)

SkryťVypnúť reklamu

Vstupujúci sporitelia do II. piliera sú prevažne dostatočne informovaní na toľko, aby neinvestovali do konzervatívnych fondov (iba okolo 10 %) a to z dôvodu, že sporenie je postupné, teda prvé roky je nasporená suma veľmi nízka a teda neoplatí sa mať tieto prostriedky v garantovaných fondoch, ktorých výnosnosť je veľmi nízka. Názor mnohých ekonómov je, že v dlhopisových fondoch by sporiteľ nemal mať investované žiadne prostriedky v prípade, že do dôchodku mu ostáva 25 a viac rokov. Následný presun aspoň nízkeho podielu financií do dlhopisových fondoch je na uvážení jednotlivca a na jeho zodpovednosti. Slovenský systém je dokonca natoľko flexibilný, že sporiteľ má možnosť zachovať doterajšie portfólio zložené napr. z akcií a zmeniť investičnú stratégiu až z nasledujúcich príspevkov.

Najväčší problém predstavujú sporitelia, ktorí boli v II. pilieri už pred rokom 2013. Práve títo sporitelia sú v drvivej väčšine v konzervatívnych fondoch, v ktorých nie sú ich investície zhodnocované tak efektívne, ako v rizikových fondoch. Faktom je, že veľký podiel má na tomto stave štát, ktorý siahol na súkromné financie sporiteľov a v roku 2013 ich povinne presunul do dlhopisových fondov. Nízka informovanosť a zodpovednosť jednotlivcov spôsobila, že väčšina sporiteľov ostala v dlhopisových fondoch (z 90 % v roku 2013 na 73,2 % v roku 2019). Úloha štátu mala byť iba informačná a odporúčacia. (Švejna, 2019)

Ďalším problémom je, že pri krátkodobom poklese v rizikových fondoch, ktorý je v ekonomike bežný, sporitelia citlivo reagujú a prestupujú do dlhopisových fondov. Problém, ktorý týmto vzniká je ten, že stratu, ktorá im vznikla už nebudú mať možnosť ,,dohnať“, keďže po poklese by z dlhodobejšieho hľadiska prišiel rast, ktorý by spomínanú stratu mohol nahradiť, no prestupom do dlhopisových fondov túto stratu ,,zakonzervujú“.

Sporitelia by si mali uvedomiť, že zotrvanie, poprípade prestúpenie z dlhopisových fondov do rizikových, je práve v tomto čase výhodné. Dôvod nie je len ten, že po páde by mal prísť rast, ale súčasne za ďalšie príspevky ktoré do rizikových fondov plynú každý mesiac, poprípade za sumu alokovanú z dlhopisových fondov si sporiteľ kupuje v zlom ekonomickom období akcie lacnejšie, teda za rovnakú sumu ich nakupuje viac, čo mu následne zvýši budúce príjmy v lepších ekonomických časoch. (Kotov, 2020)

Výhoda akciových fondov je aj tá, že sú diverzifikované medzi viaceré cenné papiere a komodity (zhruba 60 % akcie, 40 % dlhopisy), čo portfólio manažérovi umožňuje reagovať na negatívne trendy na trhu. (Šebo, 2019)

Potenciál veľkého množstva peňazí v dôchodkových fondoch môže využiť štát, ktorý by mal flexibilne reagovať a umožniť investovanie napr. do infraštruktúry. Priekopníkmi v investovaní do infraštruktúry sú od začiatku 90. rokov kanadské a austrálske dôchodkové fondy. (Inderst, 2014)

Slovenský II. pilier je veľmi dobre nastavený, je porovnateľný s najvýnosnejším švédskym systémom. Poplatky sú na relatívne nízkej úrovni, flexibilita je dostatočná a štátne zásahy boli v posledných rokoch minimálne. No práve z dôvodu zlých investičných stratégií je v medzinárodnom porovnaní dôchodkových schém čistý reálny ročný výnos (očistený od poplatkov a inflácie) II. piliera na úrovni pod 0 %, na rozdiel od švédskeho, ktorý je tesne pod 6 %. V prípade, že sporitelia by boli v stanovovaní stratégie zodpovednejší a vhodne by investovali svoje príspevky, výnosnosť by sa mohla blížiť k výnosnosti švédskeho systému. V prípade dobre nastavenej investičnej stratégie je nasporená suma za obdobie strávené v II. pilieri až dvojnásobná. (Šebo, 2020)

Zrušenie povinnosti vstupu do dlhopisového fondu vo veku nad 52 rokov

Investičná stratégia v II. pilieri je na zodpovednosti každého z nás. Na základe výberu vhodnej investičnej stratégie, kedy sa v čase rozhodujeme o podieloch v jednotlivých fondoch, závisí výška zhodnotenia našich financií. Táto sloboda pri rozhodovaní sa o vlastných financiách sa stráca v prípade, že dosiahneme vek 52 rokov. Pri tomto veku štát diktuje povinnosť, aký minimálny podiel z prostriedkov musíme investovať do dlhopisových fondov. Tento podiel sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje. Je tak siahnuté na práva sporiteľa, ktorý investíciou do dlhopisových fondov prichádza o potenciálny zisk z akciových fondov.

Michal Šustek

Michal Šustek

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Narodil som sa v Žiline, po VŠ sa presťahoval do Bratislavy, kde žijem dodnes. Vyštudoval som ekonomiku a manažment na Žilinskej univerzite v Žiline, kde som sa venoval téme dôchodkového systému a jeho udržateľnosti v SR, na túto tému som písal aj diplomovú prácu, konkrétne: Dôchodkový systém Slovenskej republiky z hľadiska zodpovednosti štátu a jednotlivca. Dnes pracujem ako Senior Consultant. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu