Danubiana-prekrásna rozlúčka s babím letom

Písmo: A- | A+

Dostali sme dnes s otcom navlas rovnaký nápad.A to ísť na poobedňajšiu prechádzku,veď kto by nevyužil posledný jesenný baboletý deň.Ani ma vlastne neprekvapilo, keď sme po sebe vyslovili naše predstavy. Zhodli sme sa. Tým miestom

bolo Čunovo. Osobne som sa tejto zhode ani veľmi nečudovala, veď zase až tak veľa možností na pohodovú prechádzku v prekrásnom prostredí sa v okolí nenachádza. Teda nie takých, kde môžem bez väčších problémov klásť nohu pred nohu bez väčších či menších obáv z nerovnosti terénu. V mojej situácii totiž naň musím prihliadať, musím zohľadniť určité veci a nevystavovať sa zvytočne rizikám. No a keďže sme sa takto pekne zhodli, ostávalo už len vyraziť. 

Po zaparkovaní na nás ihneď dýchla úplne iná atmosféra, ale veď preto sme tam mali namierené. Poprechádzali sme sa, porozprávali, sadli sme si na obed. Byť v Čunove a neísť nazrieť na vodnú elektráreň, hmmm, to by bolo. Zašli sme teda aj tam- niečo fascinujúce. Opätovne ma ale premkol ten nezamenitelný pocit brzradnosti, keď som si uvedomila silu vody. Pri pohľade na ňu mki opätovne nebolo všetko jedno. Musela som sa zhlboka predýchať- musela som to v sebe nejakým spôsobom spracovať a ako najvhodnejší mi prišiel tento. Z hľadiska, že sme už boli v Čunove, zašli sme sa pozrieť aj na výstavy. Tie ja teda môžem. Navyše v takom prostredí sú o niečo umocnené, pôsobia akosi inak. Mám za to, že je to spôsobené blízkosťou vody. Ba čo viac, som o tom dokonca presvedčená. 

Krajšiu rozlúčku som si nemohla ani len predstaviť.

 Helena Michlíková

Skryť Zatvoriť reklamu