O nejakú hodinku sme prišli do Bratislavy.
Keď sme uvideli miesto, kde sa má hrať, zostali sme na pársekúnd omámený. No hneď nás to prešlo. Uvedomili sme si, že nie všetko čo sablyští, je krásne. Tak sme sa s veľkou chuťou a radosťou vrhli do„našich“ divadelných priestorov. Prišli sme do šatní. Vyložili sme si jedlo,odložili kabáty, zobrali do rúk scenáre. Mali sme ešte asi päť hodín dozačiatku predstavenia. Túto veľkú „prestávku“ sme využili hrou na gitare,spevom, tancom, jedlom. Hodinu pred začiatkom sme si dali menšiu skúšku.
Nálada bola veľmi uvoľnená, každý z nás „kypel“radosťou, úsmevom. Nebol cítiť žiaden strach, či obava, keď sa niečo náhodoupokazí.
Režisér nás prekvapil mnohými vecami. Jednou z mnohýchbolo, že do predstavenia bola zakomponovaná živá hudba, spev. Ďalšou bolopríjemné zoznámenie s inými (možno) nádejnými herečkami (ja osobne imdržím palce J).
Na koniec predstavenia vystúpila operná speváčka Karin Varkondová, ktorá dala celémuvystúpeniu neodolateľne krásnu bodku! Mohol by som sa rozplývať nad jej spevom,ale myslím si, že netreba, pretože každý kto ju pozná, alebo ju videl spievať, takvie aké kvality má.
Inscenácia skončila a my sme sa chystali domov.Poblahoželali sme si šťastný Nový rok a nasadli sme do áut.
Cesta naspäť bola oveľa lepšia než cesta tam. Teraz sav aute, kde som bol aj ja, vymenila kolegynka s jedným staršímkolegom. Rozprával nám o svojej robote, kde a koľko pracoval , čovšetko zažil vo svojej hereckej kariére. Zo začiatku to niektorých v autenudilo, no potom keď sa z jeho monológu stal dialóg, všetko bolo iné.
Najviac mi utkvelo v pamäti z celej cesty domovjeho rozprávanie o tom, že už je na dôchodku a chvíľu ešte budepracovať, no nebude to tak ako keď pracoval v minulosti. Hovoril, že terazje ten čas, keď sa naplno môže venovať tomu, čo má naozaj rád – divadlu! Divadlo pre neho nie sú ibaštyri steny. Znamená to pre neho veľmi veľa. Hlavne ľudia, s ktorýmipracuje. Vzájomná radosť z každej skúšky, úspechu i sklamania, pádu.V divadelnej resp. umeleckej sfére pôsobí už od študentských čias.
Tento človek je mnohými milovaný, ale aj nenávidený.
Cesta z Bratislavy domov – do Trnavy mi ukázalaozajstného divadelníka, ktorého som predtým nevidel. Tento človek mi ukázalsvoju naozajstnú ľudskú stránku. Ničím neprifarbenú.
Som rád, že som takého človeka spoznal a zároveň ajcelé predstavenie bolo pre mňa akýmsi krásnym zavŕšením roka 2008.
