Ano. Poznáme veľa ľudí. Mnohích považujeme za priateľov a niektorých za ozajstných priateľov. Niekedy stačí tak málo.
Určite každý z nás mal v živote problémy, z ktorých sa len ťažko vymotal. Či už to boli problémy v rodine, škole, práci a či v osobnom živote.
Veľakrát sa nám určite stalo, že sme boli z toho podráždení. Správali sme sa k okoliu i k rodine tak, ako v živote nikdy nikomu. Potom sa z toho vyplodili ešte väčšie problémy.. Tie už bolo ťažko dať do poriadku. Prikladali sme si drevo do vlastného krbu.
Ten hrozný pocit v našom vnútre sa zväčšoval. Bojovali sme s tým, ako sa len dalo. Párkrát to vyzeralo na stopercentnú prehru, ale netreba sa vzdávať! Treba vždy bojovať. No, niekedy nemusíme vyhrať boj sami. Je lepšie, keď pri nás niekto stojí, niekto sa o nás bojí, snaží sa pomôcť, aj keď maličkým kúskom. Ale pomôže! Nie nasilu, ale preto lebo chce pomôcť, má nás rád.
Iní by iba ohrnuli nosom , povýšenecky sa pozreli, pomysleli si: ,,Len sa tráp, ty to budeš mať v živote ťažké. A ani tí tvoji priatelia ti nepomôžu."
A opak je pravdou. Nehovorím, že každý z priateľov má byť ochotný podať pomocnú ruku. No, vždy sa nájde aspoň jeden , ktorý vie pochopiť človeka, dokáže mu fyzicky aj psychicky pomôcť. Nie je priateľ ako priateľ. Ozajstný priateľ vždy pomôže v núdzi, vie dodať silu, energiu do života. Ale čo je najhlavnejšie: vie počúvať a dokáže byť počúvaný.
,,Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné." Napísal raz niekto múdry. A mal pravdu, lebo celý život nie je iba o dokonalosti a kráse, majetku a pýche. V živote stačí aj obyčajný úsmev a všetko ostatné sa môže hodiť za hlavu. Ba dokonca stačí aj obyčajný pozdrav.
Veď život nie je len o trápení, smútku a iných ťažkostiach. Ano, viem. Všetko príde. Aj smútok, aj trápenia. No, nie je riešenie vždy keď príde vážnejší problém, zutekať. Skoncovať so všetkým, čo máme. No, nie je ani riešenie, "dusiť" to v sebe.
Niekedy ozaj stačí málo. Stačí aj prosté porozprávanie sa s človekom zo zastávky. A možno práve tento človek je ozajstným priateľom.
Priateľom s ktorým sa cítime dobre. V jeho blízkosti je cítiť bezpečnosť. Keď sme s ním sami, nič nám nezabráni zdôveriť sa, zasmiať a trosku aj poplakať.
Nikdy nehovorte, že nemáte ozajstného priateľa. Priateľa, ktorý sa za vás postaví v dobrom i v zlom. Verte, raz nastane situácia, keď budete potrebovať pomoc od tích, ktorých by ste pomoc čakali. Lenže oni sa otočia chrbtom a odídu. No, iba jeden sa vynorí z veľkého davu odchádzajúcich ľudí... pretože: Ozajstný priateľ prichádza vtedy, keď celý svet odchádza.
