reklama

New Orleans: Mon Amour

Čo majú spoločné Edgar Degas, zlaté tabletky, Československo a duch Williama Faulknera?

New Orleans: Mon Amour
New Orleans: Charakteristická architektúra vo Francúzskej štvrti. (Zdroj: Alena Miklošová)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Sú mestá a mestá. Poniektoré všedné, tuctové, bez duše. Iné zasa s jedinečným charakterom, nezabudnuteľnou atmosférou, energiou, ktorá sa vám dostane až pod kožu a vytiahne z hĺbin vašej duše veci, o ktorých ste ani netušili, že by sa tam mohli skrývať. Mestá až do nepríčetnosti inšpirujúce. Na rozdiel od burácajúceho New Yorku, ktorý z vás doslova vytrieska knihu, či symfóniu,  zasnený New Orleans ide na človeka úplne z iného konca.  Najprv poblázni všetky vaše zmysly, potom vašu uponáhľanú, vystresovanú myseľ ukolíše do sladkého bezvedomia a vaša kreativita má voľný priechod. Nie div, že New Orleans bol a je magnetom pre umelcov všetkého druhu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O histórii mesta a všeobecných faktoch som už písala, takže v dnešnom článku budem konkrétnejšia a zájdeme spolu na pár miest, ktoré sa mne veľmi páčia a odporúčam ich navštíviť, ak sa vyberiete na dovolenku do New Orleans. Vybrala som z každého súdka niečo, aby si všetci prišli na svoje. 

Čipkované domy Francúzskej štvrte.
Čipkované domy Francúzskej štvrte. (zdroj: Alena Miklošová)

Predtým než sa vyberieme do Francúzskej štvrte (French Quarter), porozprávam vám o jednej z najpríjemnejších návštev, na akej som kedy bola. 

EDGAR DEGAS HOUSE

Bolo nádherné takmer letné utorkové ráno. Sedela som za stolom oproti veľmi milej pani už v rokoch. Otvorenými dverami na terasu 150-ročného domu vial dovnútra teplý južanský vzduch, ktorý voňal zmesou jazmínu, ruží a dobou dávno minulou.  Zrak mi  náhodou padol na hodinky a neverila som vlastným očiam. Bolo päť minút pred jednou popoludní. Trojhodinový rozhovor s pani Marie Estelle Musson mi pripadal ako päťminútový. Ja síce nie som na nekonečné pletkovanie o rodinných záležitostiach, ale tieto historky som počúvala takmer bez dychu. Zrejme to bude tým, že sme sa nerozprávali o tuctovej rodine a pani Marie nie je dedinská klebetnica, ktorá s radosťou prepiera rodinné prádlo na verejnosti. Pani Marie Estelle Musson je pra-vnučka Reného, brata svetoznámeho francúzskeho maliara Edgara Degasa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Edgar Degas House: Ateliér Edgara Degasa v dome jeho rodiny v New Orleans.
Edgar Degas House: Ateliér Edgara Degasa v dome jeho rodiny v New Orleans. (zdroj: Alena Miklošová)

Edgar Degas sa síce narodil a žil vo Francúzsku, ale jeho mama bola kreolka z New Orleans, ktorá sa počas štúdia vo Francúzsku zahľadela do mladého bankára Auguste Degasa. Hoci ona po vydaji ostala žiť vo Francúzsku, celá jej rodina naďalej bola v New Orleans.

Písal sa rok 1872. Edgar Degas mal 38 rokov, prvé sivé vlasy, ale jeho kariéra, ktorá mu priniesla svetovú slávu, ešte ani nezačala. V tom čase ešte nielenže nemal vyhranený štýl, ale ani potuchy, ktorým smerom sa vo svojej tvorbe vybrať. Stagnujúca kariéra, potreba zmeniť prostredie a prísť na nové myšlienky ho priviedla k rozhodnutiu navštíviť svojich príbuzných za Atlantikom. Ako sa ukázalo neskôr, bolo to najlepšie rozhodnutie, aké mohol urobiť. Maliar bol v New Orleans veľmi šťastný, všetko mu tu pripomínalo jeho milovanú mamu, ktorá zomrela, keď mal Edgar 13 rokov. Edgar Degas počas svojho niekoľko-mesačného pobytu namaľoval 18 obrazov, hlavne portréty rodinných príslušníkov a výjavy zo života rodiny. Čo je však oveľa podstatnejšie, tu sa zrodil Edgar Degas, ako ho pozná svet - Impresionista svetového významu. Tu sa rozhodol zanechať svoj starý spôsob maľovania a začať sa naplno venovať Impresionizmu, čo po návrate do Paríža aj urobil. Slovami samotného umelca, ktorý sa takto vyjadril v roku 1873 v New Orleans: "Pripravujem iný, menej komplikovaný a viac spontánny, lepší druh umenia".

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Edgar Degas House: Maliarove štúdio, ktoré zároveň slúžilo aj ako spálňa.
Edgar Degas House: Maliarove štúdio, ktoré zároveň slúžilo aj ako spálňa. (zdroj: Alena Miklošová)

Degas v New Orleans tiež namaľoval slávny obraz, ktorý ako prvý obraz od neho kúpilo múzeum - Musée des beaux-arts de Pau vo Francúzsku. Obraz "A Cotton Office in New Orleans" Zobrazuje jeho bratov, strýka a pracovníkov v rodinnej firme tesne pred krachom. Rodina zbankrotovala ešte pred dokončením obrazu. 

Mimochodom, viete že baletky nemaľoval kvôli tomu, že ho fascinovali, ani kvôli štúdiam látky pri pohybe, ako som niekde čítala, ale z úplneho prozaického dôvodu. V tom čase bolo veľkou módou mať doma zavesený obraz baletiek, a tak ich Degas maľoval na objednávku. Čím viac, tým lepšie, pretože Degasova rodina sa topila v dlhoch a maliar ich potreboval splatiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Degasov dom slúži dnes nielen ako múzeum, ale aj rozkošný hotelík zariadený dobovým nábytkom z 19. storočia, v ktorom sa ja určite pri najbližšej ceste do New Orleans ubytujem. Dom Edgara Degasa je jediný dom na svete, z domov v ktorých maliar  žil, sprístupnený publiku. Nachádza sa v Garden District, neďaleko French Quarter.

Edgar Degas House v New Orleans: Dom rodiny Edgara Degasa a socha baletky charakteristickej pre tvorbu maliara.
Edgar Degas House v New Orleans: Dom rodiny Edgara Degasa a socha baletky charakteristickej pre tvorbu maliara. (zdroj: Alena Miklošová)

NEW ORLEANS PHARMACY MUSEUM 

Čo už môže byť zaujímavé na starej lekárni? Nuž, veľa.

V roku 1816 Louisiana ako prvý štát v USA zaviedla zákon, podľa ktorého všetci lekári, zubári, pôrodné asistentky a lekárnici museli mať povolenie/licenciu na vykonávanie svojej praxe. Lekárnik Louis Dufilho Jr. bol prvý lekárnik s takouto licenciou. Louis si otvoril lekáreň vo svojom novučičkom dome vo Francúzskej štvrti - na prízemí bola lekáreň a on s rodinou býval na poschodí. Za domom je stále záhrada, kde pestoval liečivé bylinky, keďže v tej dobe na rozdiel od dneška, lekári vyrábali svoje vlastné lieky úplne od základu. V roku 1950 sa z lekárne stalo múzeum. Tu je pár perličiek, o ktorých som ja nemala potuchy, že boli bežnou záležitosťou v 19. storočí: V roku 1914  štát zakázal predaj narkotík bez lekárskeho predpisu. Dovtedy ste bez akéhoľvek problému mohli prísť do lekárne a kúpiť si ópium, morfium, či heroín. A nielen to. Ópium sa vo veľkom používalo na liečenie akejkoľvek bolesti, ako sedatívum, anestetikum pri operáciach, či na zastavenie hnačky. Dokonca ženské tampóny boli nasiaknuté ópiom.

New Orleans Pharmacy Museum: Pozlátené, či postriebrené lieky v 19. stor. neboli nič nezvyčajné vo vyššej spoločenskej vrstve.
New Orleans Pharmacy Museum: Pozlátené, či postriebrené lieky v 19. stor. neboli nič nezvyčajné vo vyššej spoločenskej vrstve. (zdroj: Alena Miklošová)

Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila, bolo zistenie, že nápoje ako Coca-Cola či Dr. Pepper boli vynálezom lekárnikov a predávali sa v lekárňach. Ich pôvodným a hlavným účelom bolo, aby zákazníci mali čím zapiť horkú chuť po tabletkách. Vyššia spoločenská trieda má občas nápady, až normálnemu smrteľníkovi sa rozum zastaví. Do tej kategórie ja zaraďujem  aj zvyk boháčov v 19. storočí dávať si svoje tabletky postriebriť alebo pozlátiť. Samozrejme, ani zlato, ani striebro namá žiadne liečivé účinky, práve naopak. Vysoká hladina zlata alebo striebra v tele je toxická. Ale čo človek neurobí, aby ukázal, že si to môže dovoliť, všakže?

New Orleans Pharmacy Museum: Ďalšou bežnou praxou boli ôpiové tabletky, či Woodoo prášky.
New Orleans Pharmacy Museum: Ďalšou bežnou praxou boli ôpiové tabletky, či Woodoo prášky. (zdroj: Alena Miklošová)

Za otrokárskych čias, otroci privážaní z Afriky do Louisiany museli byť podľa zákona pokrstení, čo im však nezabránilo naďalej veriť vo svoje náboženstvo a tradície. Aj keď Woodoo (kombinácia africkej, indiánskej a európskej kultúry) liečitelia neboli oficiálne v spoločnosti akceptovaní, mohli ste si v lekárňach kúpiť “pod pultom” ich jedy alebo gris-gris plátené vrecká (talizmany), ktoré slúžili ako ochrana pred diablom či nechcenému tehotenstvu, alebo mali priniesť šťastie. Prášky, ktoré mali zabezpečiť lásku alebo šťastie, si kupovala poväčšinou anonymne vyššia vrstva, a predávali sa podľa čísel. Woodoo liečitelia mali tiež rozsiahle vedomosti o liečení rôznych chorôb, napríklad liečili syfilis plesnivým chlebom dávno pred vynájdením penicilínu.

V múzeu tiež nájdete rôzne chirurgické náčinia; čo všetko používali pôrodné asistentky pri pôrode; obrovskú zbierku okuliarov z celého sveta; dozviete sa ako sa robila operácia nosa v 19. stor. a ešte mnoho, mnoho iných zaujímavých vecí.

New Orleans Pharmacy Museum: Pracovná časť lekárne, kde sa vyrábali lieky.
New Orleans Pharmacy Museum: Pracovná časť lekárne, kde sa vyrábali lieky. (zdroj: Alena Miklošová)

MARDI GRAS MUSEUM 

Mardi Gras je New Orleans a New Orleans je Mardi Gras. Fašiangové karnevalové šialenstvo zachváti ulice New Orleans  každý rok na Troch kráľov a konči deň pre Popolcovou stredou. Karneval v New Orleans dokáže tromfnúť snáď iba karneval v Rio de Janeiro v Brazílii. Ak sa vaša dovolenka minie s karnevalom, nezúfajte. V meste sú múzeá venované výhradne tejto tematike. Priamo na Jackson Square, hlavnom námestí vo Francúzskej štvrti sa nachádza Štátne múzeum Louisiany, ktoré má dve stále expozície. Jedna sa venuje Hurikánu Katrina, ktorý v roku 2005 zdevastoval mesto a druhá expozícia je o Mardi Gras. Výstava je lahôdka hlavne pre ženy, keďže rozsiahla časť expozície je venovaná kráľom a kráľovnám Mardi Gras, a samozrejme ich šaty a korunovačné klenoty sú vystavené.

Mardi Gras Museum: Oblečenie kráľov karnevalu.
Mardi Gras Museum: Oblečenie kráľov karnevalu. (zdroj: Alena Miklošová)

Tradícia voliť kráľa a kráľovnú karnevalu začala v roku 1872, takmer 150 rokov po tom, čo sa Mardi Gras začal oslavovať v New Orleans. V tom čase bol v meste na návšteve ruský vojvoda Alexander Romanoff, a organizátori karnevalu na jeho počesť chceli prísť s niečim novým a špeciálnym, a tak sa zrodil kráľ karnevalu. Mestskí predstavitelia však stále mali pocit, že to nestačí, nuž rozhodli, že od tohto roku bude Mardi Gras mať aj oficiálne farby a hymnu. Za oficiálne farby karnevalu vybrali fialovú, zlatú a zelenú, čo boli rodinné farby rodiny ruského vojvodu. Fialová reprezentuje spravodlivosť, zlatá moc a zelená vieru.

Mardi Gras Museum: Typické karnevalové oblečenie v oficiálnych farbách Mardi Gras (fialová, zlatá, zelená)
Mardi Gras Museum: Typické karnevalové oblečenie v oficiálnych farbách Mardi Gras (fialová, zlatá, zelená) (zdroj: Alena Miklošová)

Hymnou sa stala pieseň "If ever I cease to love" (Ak niekedy prestanem milovať), ktorá sa veľmi páčila vojvodovi. Podľa miestnych šuškaníc sa ale vojvodovi viac ako pieseň páčila speváčka, ktorá túto pieseň spievala v operete Bluebird, ktorá sa  v tom čase hrala v New Orleans.

Ďalšou populárnou tradíciou karnevalu je hádzanie korálok z alegorických vozov. Táto tradícia je zasa prekvapujúco spojená s našimi končinami - až do polovice 20. storočia sa sklené korálky pre karneval privážali výhradne z Československa. Po 2. svetovej vojne ceny ale išli nahor, a tak sklené korálky z Československa vystriedali plastikove korálky z Číny. Ale nechcem prezrádzať príliš veľa. Choďte, uvidíte, neoľutujete.

Mardi Gras Museum: Korunovačné klenoty kráľovnej karnevalu.
Mardi Gras Museum: Korunovačné klenoty kráľovnej karnevalu. (zdroj: Alena Miklošová)

WILLIAM FAULKNER HOUSE:

New Orleans bol vždy magnetom pre spisovateľov. Presne ako sa vyjadril William Faulkner:

"Tu dole na juhu nikto nemá čas na čítanie, lebo všetci sú zaneprázdnení písaním."

Doslova niekoľko krokov od Presbytére (Štátneho múzea Louisiany), hneď z druhej strany Katedrály Sv. Louisa sa nachádza nenápadná ulička zvaná Pirátska alej, kde údajne straší jedna radosť. Nie div. Ulička má domy len po jednej strane, na druhej za Katedrálou je Záhrada Sv. Antona, ktorá bola v minulosti cintorínom a neskôr miestom, kde si páni vyrovnávali účty v nelegálnych šabľových, či pištoľných súbojoch.

Do tejto uličky smerujú kroky knihomoľov z celého sveta. Nachádza sa v nej totiž dom Williama Faulknera, amerického prozaika a básnika, ktorý za svoju tvorbu dostal Nobelovú cenu za literatúru v 1949, Pulitzerovú cenu za beletriu v 1955 a 1963 a Národnú knižnú cenu za beletriu v roku 1951 a 1955.

Faulkner House: Dom, v ktorom William Faulkner býval na začiatku svojej kariéry je dnes obľúbeným kníhkupectvom, kam prichádzajú zákazníci z celého sveta.
Faulkner House: Dom, v ktorom William Faulkner býval na začiatku svojej kariéry je dnes obľúbeným kníhkupectvom, kam prichádzajú zákazníci z celého sveta. (zdroj: Alena Miklošová)

Mnohé jeho romány sa odohrávali na americkom Juhu. Vo svojich knihách sa hlavne zaoberal témami: ľudská schopnosť konať zlo, úpadok Juhu, príroda a primitivizmus verzus civilizácia. Faulkner prišiel do New Orleans v roku 1924, úplne na začiatku svojej kariéry. Literárny časopis The Double Dealer mu uverejnil zopár jeho prác ešte pred príchodom do New Orleans, a keď sa presťahoval do mesta, začal pre nich písať pravidelne. V čase, keď mladý William prišiel do mesta, pracoval na svojej prvej knihe.

Slniečkovo -žltý poschodový Faulknerov dom bol kedysi nájomný dom, kde si mladý, začínajúci autor spolu so svojím kamarátom umelcom Williamom Spratlingom prenajali izbu. William Faulkner, okrem toho že bol geniálny spisovateľ bol aj poriadne číslo a jeho kámoš s ním statočne držal krok. Spolu sa nalievali džbánmi Pernodu a doma pálenom gine pri písaní  "Sherwood Anderson a ďalší slávni kreoli",  čo bola satira na literárnu scénu v meste v dvadsiatych rokoch, venovaná "prefíkaným a rafinovaným". Napriek tome, že spisovateľ si rád dal drink, či päť a bežne sa dostal do problémov vo Francúzskej štvrti, nezabúdal na písanie, a počas bývania v tomto dome dokončil svoju prvú knihu Vojakov žold.

Faulkner House Books
Faulkner House Books (zdroj: Alena Miklošová)

Dom je dnes s láskou zreštaurovaný a funguje ako kníhkupectvo. Evidentne, William Faulkner miloval roky strávené v tomto dome, lebo mnohí návštevníci sa zaprisáhavajú, že videli za spisovateľovým písacím stolom, ktorý sa nachádza v kníhkupectve, sedieť ducha Williama Faulknera. Takisto nie je nič nezvyčajné cítiť v kníhkupectve tabakovú vôňu, hoci nikto v kníhkupectve nefajčí, ale William Faulkner bol známy tým, že pri písaní rád bafkal zo svojej fajky. 

Alena Miklošová

Alena Miklošová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Historička, cestovateľka a príležitostná autorka. Zoznam autorových rubrík:  O všeličomO New Yorku z New YorkuAmerický zápisník

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu