Recenzia knihy George A. Akerlof a Robert J. Shiller: Animal Spirits.
Na tieto a mnohé iné otázky sa Georke A. Akerof a Robert J. Shiller snažia nájsť odpovede. Podľa nich zabúdame na ľudskú psychológiu a tzv. Animal spirits. Na základe týchto zvieracích pudov autori ponúkajú alternatívne vysvetlenia kríz a odpovede aj na úvodne otázky.
Animal spirits
Ľudia sa stále usilujú o spravodlivosť, stále podliehajú lákadlám v podobe nepoctivosti, stále v nich vyvolávajú odpor zlé skutky, mätie ich inflácia a stále ich mysleniu dominujú príbehy nie ekonomická logika.
Aké máme platy?
Podľa viacerých štúdií trošku vyššie ako tie, za ktoré sme ochotný pracovať. Teória efektívnych miezd vysvetľuje, že zamestnávatelia platia vyššiu než trhovú mzdu, aby si zabezpečili lojalitu a produktivitu pracovníkov. No a pri týchto mzdách nie je možné zamestnať všetkých pracovníkov. Pripomína to detskú hru, všetci tancujú okolo stoličiek a keď hudba prestane, každý si musí sadnúť. Fígeľ je však v tom, že vždy je o jednu stoličku menej ako hráčov.
Na druhej strane, skúsme si predstaviť, že máme plnú zamestnanosť. Akú motiváciu „niečo v práci naozaj robiť" by mal autor tohto článku? : ) Keďže je plná zamestnanosť, šéf nemá ho kým nahradiť.
Trh „s ľuďmi" teda pracovný trh iný ako ostatné trhy. Ľudia nie sú komodity. Ľudia majú emócie. Autu, domu, akcii či obiliu je úplne jedno za akú cenu bude predané. Ľudom nie. Preto pre trh práce nebudú nikdy na 100% platiť zákony o ponuke, dopyte a rovnovážnej cene. S ľuďmi je to ťažké.
Okrem týchto existuje ešte mnoho ďalších dôvodov (v od stavci o peňažnej ilúzií je naznačená nepružnosť platov smerom nadol) prečo budeme mať vždy nedobrovoľne nezamestnaných. Desať percentná nezamestnanosť vyzerá naozaj hrozivo, no na druhej strane to znamená, že 90% ľudí pracuje. Demagogický politik by povedal, že politika zamestnanosti funguje na 90%. A hneď to vyzerá inak : )
Je to o príbehoch
Ľudia rozmýšľajú pomocou príbehov, pamätajú si pomocou príbehov a komunikujú pomocou príbehov. Všetky národy majú svoje staré dejiny písane formou príbehov. Aj naše spomienky sú uložene vo forme príbehu. Málokto si pamätá detaily, no príbeh ostáva. Ľudí málokedy zaujímajú čísla a grafy, zaujíma ich príbeh.
Keď sa ekonomike darí, ľudia rozprávajú príbeh o lepších zajtrajškoch, o tom, že cena nehnuteľností môže len stúpať či o tom, že akcie narastú až do nebies. Keď príde zlom, príbeh sa zmení. Z optimistického sa stane pesimistický. Je to ako lavína, keď kupujú všetci kupujem aj ja. Keď všetci predávajú, predávam aj ja. Ľudia jednoducho komunikujú na základe príbehov a správajú sa stádovito. Ba čo viac, tieto príbehy majú tendenciu stať sa „samonaplňujúcim sa proroctvom". Prosté ekonomické pravdy sa stratia v žiare emócií. Preto budeme vždy prechádzať krízami.
Peňažná ilúzia
Ľudia len čiastočne berú do úvahy infláciu. Je to presne o tom, keď vám predávajú sporenie na dôchodok. Sľúbia o 30 rokov milión euro a vy si predstavíte, čo sa to budete môcť mať pri dnešných cenách.
„Môj otec keď sa vrátil z vojny kúpil tento dom za 12 000 dolárov. Ako teda môžu byť nehnuteľnosti zlá investícia?" Tak sa na to pozrime zblízka a zistíme, že po očistení o infláciu to predstavuje rast len na úrovni 0,2% ročne. Je to stále tak dobrá investícia?
Alebo, ako by ste sa cítili, ak by vám znížili plat o 5%? Asi nie veľmi nadšene. Ale ak bude inflácia na úrovni 5% a plat vám nezvýšia ale ani neznížia, ste na tom rovnako. Len to tak nebolelo a možno si to ani nevšimnete.
„Ceny nehnuteľnosti môžu iba rásť, pôda sa nafúknuť nedá, preto je to dobrá investícia"
Pátranie v starých novinách nám ukazuje, že takéto a podobné názory sa objavujú už okolo roku 1887. A potom ešte veľakrát, zas a znova v časoch realitného boomu a nafukovania bublín. Opäť tu ide o príbeh, príbeh ktorý sa šíri medzi ľuďmi. Čím dlhšie ceny rastú, tým je silnejší. Ten istý príbeh sa vždy vracia zas a znova. Ako bájny fénix, spľasnutie bubliny je oheň v ktorom zhorí, no o niekoľko rokov sa znova objaví a opantá myslenie ľudí. Poznajú ho ľudia po celom svete.
Čo na tom, že reálne (reálne = očistené od inflácie) ceny domov a bytov v USA v období 1900 - 2000 rástli len 0,2% ročne? Naproti tomu reálny výnos akcií za rovnaké obdobie predstavoval 7% (2% rast a 5% dividendy).
Čo na tom, že reálna ceny pôdy vo veľkých Japonských mestách klesla za obdobie 1991 až 2006 až o 68% !
Koľko krát sa ten príbeh znova objaví? Nehnuteľnosti sú dobrá investícia, ale v určitom čase a na určitých miestach.
Autori vidia súčasnú hypotekárnu krízu ako kombináciu Animal spirits : dôvery (ľudia nadpriemerne dôverovali príbehu o nehnuteľnostiach) ktorá sa rozšírila príbehom, túžby po spravodlivosti (bol tu silný tlak aby hypotéky dostali aj tí ktorý na ňu reálne nemajú - menšiny) nepoctivosťou (predajcovia realít a hypoték) a peňažnou ilúziou.
Koľko si odkladáme na dôchodok?
Neviem presne ako je to na Slovensku. V Spojených štátoch to vyzerá asi takto. Ľudí starších ako 50 rokov sa pýtali, či niekedy rozmýšľali nad tvorbou plánu penzijného sporenia. 31% uviedlo, že nad tým niekedy uvažovali, no len 58% z tých čo o tom uvažovali plán nakoniec vytvorilo. Takže len 18% Američanov starších ako 50 rokov malo vytvorený aspoň nejaký plán. Otázka by potom bola, koľký z nich ho naozaj aj dodržiavali. Keď si uvedomíme, že značnú časť svojho života strávime v penzií, tak sa takéto správanie nedá považovať za racionálne. Z iného prieskumu vyplýva, že 76% respondentov v USA si uvedomuje, že sporí málo. Ľudia si teda uvedomujú, že sporia málo, no napriek tomu sa nedokážu vzdať svojej spotreby a to aj napriek tomu, že sporenie vláda silne podporuje daňovými úľavami.
Len tak pre zaujímavosť, hrubá miera úspor v Singapure sa pohybuje na úrovni polovice príjmu! Čína a Malajzia sú na tom podobne. Podľa autorov knihy, sporivosť výrazne prispieva k značnému pokroku, ktoré tieto krajiny za posledné desaťročia dosiahli. Autori ďalej rozoberajú vzťah spotreba - sporivosť a jeho dôsledky pre bohatstvo národov.
Prečo sú štátne penzijné programy také populárne? Ľudia vedia, že keby to ostalo len na nich, nedopadlo by to najlepšie : )
Môžu za to kreditky?
- USA má 300 miliónov obyvateľov a 1,3 miliardy kreditných kariet
- Čína ma 1,3 miliardy obyvateľov a 5 miliónov kreditných kariet
- ľudia ktorý v USA nemajú kreditne karty sú výrazne chudobnejšia menšina. Napriek tomu, sú ich úspory v pomere k príjmom výrazne vyššie
- malý experiment, dražia sa lístky na športové akcie v Bostone. V skupinách kde sa platí kreditkou padajú o 60% - 110% vyššie ponuky ako v skupinách kde sa platí v hotovosti
Určite pôsobí viacero faktorov a toto je len jeden z nich.
Ďalšie otázky na ktoré sa autori snažia odpovedať
Prečo majú bankári centrálnych bánk moc nad ekonomikou? (pokiaľ ju vôbec majú) Súčasná finančná kríza, čo treba spraviť? Prečo je z dlhodobého hľadiska previazaná nezamestnanosť a inflácia? Prečo sú ceny na finančných trhoch a investície firiem tak premenlivé? Prečo nachádzame obzvlášť veľkú chudobu medzi menšinami?
Vysvetlenie na tieto hlavolamy hľadajú autori v koncepte zvieracích pudov.
Behaviorálna ekonómia - iný pohľad na svet
„Konvenčné ekonomické teórie, racionálne očakávania, neviditeľná ruka trhu a efektivita trhu sú dôležité a vysvetľujú veľmi veľa, no pokiaľ do súčasných ekonomických modelov nezahrnieme „animal spirits" ostaneme slepí ku skutočným príčinám našich súčasných a budúcich problémov. Ľudia nemajú len ekonomické motívy a zďaleka sa nerozhodujú len a len racionálne. Konvenčná ekonómia je veda o tom ako by vyzeral svet ak by ľudia mali len ekonomické pohnútky a ak by sa pri nich správali len a len racionálne"
„Bolo by naivné si myslieť, že ľudia sa rozhodujú tak, že pre každú alternatívu si dosadia do vzorca pravdepodobnosť zrealizovania a vynásobia to možným benefitom (akýkoľvek, nie len finančný). Prosté ekonomické pravdy sa často stratia v žiare emócií."
„Animal spirits" je skutočne dobrá knižka. Tématicky podobná Predictably Irrational od Dan Ariely ma však zaujal viac.
George A. Akerlof, profesor ekonómie na University of California v Berkeley, získal Nobelovu cenu za rok 2001. Je autor jedného z najvplyvnejších ekonomických článkov The Market for Lemons, ktorý pomohol dostať do centra teórie problematiku asymetrických informácií medzi aktérmi na trhu. Spolu s Josephom Stiglitzom prispel k teórii efektívnych miezd, ktorá vysvetľuje, že zamestnávatelia platia vyššiu než trhovú mzdu, aby si zabezpečili lojalitu a produktivitu pracovníkov.
Robert J. Shiller je profesor ekonómie na Yale University a autor populárnych ekonomických kníh. V roku 2000 napísal Irrational Exuberance, knihu, kde vopred varoval, že akciový trh sa dostal do fázy nafukovania bubliny, ktorá môže prasknúť. V akademickej oblasti sa venuje aplikácii behaviorálnej ekonómie v oblasti finančných, akciových a realitných trhov.
Popis autorov prevzatý z www.etrend.sk
