Čína sa stáva nepochybne novým svetovým lídrom. Už teraz je to druhá najväčšia svetová ekonomika a v nasledujúcej dekáde má dokonca predbehnúť USA. Navyše neúnavne zbrojí, tohto roku si zaregistrovala najviac nových patentov, má najväčší automobilový trh a dokonca jej vesmírny program má ambíciu predbehnúť USA. Aby toho nebolo málo, samotných Číňanov je viac, ako obyvateľov USA, Kanady, Austrálie a Európy (geografická, teda Európa + Rusko až po Ural) dokopy. Dalo by sa pokračovať. Na prvý pohľad je situácia jasná, Čína nezadržateľne smeruje k pozícii svetového lídra, kde nahradí USA. No nahradí raz aj čínština (Mandarin Chinese, Modern Standard Chinese) v pozícii svetového lingua franca angličtinu? Mali by sme deti v škole trápiť čínskymi znakmi?
Viacero faktov hovorí, že to tak byť nemusí.
Angličtina je pomerne jednoduchý jazyk. Nemá ťažkú gramatiku, nepozná skloňovanie, časovanie (na rozdiel napr. od španielčiny). I walk, you walk, he walks... A v porovnaní s čínštinou ani nehovoriac. V čínštine má jedno slovo viacero významov, závisí od tónu. Čínština je na učenie skutočne divoká :)
Angličtinu masívne podporuje západná, najmä americká a britská kultúra. Americké filmy, britské pop-rockové kapely... Nezdá sa, že by sa svet odklonil od tejto kultúry a priklonil k čínskej.
Súčasná rozšírenosť angličtiny. Angličtina je všeobecne prijímaný jazyk v Európe, v Južnej Amerike, či dokonca celej Ázii. Elitné deti z Číny, Ruska, Indie študujú na univerzitách v USA či Austrálii. V Číne a Singapure je dokonca veľa univerzít, kde sa vyučuje v angličtine. Angličtina je navyše jazyk internetu, jazyk vedy, svetová tlač sa vydáva práve v angličtine.
India. Okrem toho, že má viac než miliardu obyvateľov a najrýchlejšie rastúcu populáciu na svete, má aj angličtinu ako jeden z dvoch hlavných úradných jazykov. Krajina má skoro 1000 nárečí a bežný dorozumievací jazyk na úradoch, školách, v obchodoch, ... je angličtina. V nasledujúcej dekáde má počet obyvateľov Indie prekročiť počet obyvateľov Číny. Navyše, India nemala politiku jedného dieťaťa takže ma „zdravšiu“ populáciu. India sa skôr či neskôr stane významným ťažiskom svetovej ekonomiky a do „jazykovej vojny“ potiahne s anglickou vlajkou. Okrem Indie má angličtinu ako úradný jazyk mnoho ďalších bývalých britských kolónií, napr. 200-miliónový Pakistan.
Takže z týchto dôvodov by som vsadil na pokračujúcu dominanciu anglického jazyka. Len to bude trošku iný jazyk, bude viac „international“. Povedal by som, že svetu bude dominovať Čína ale príkazy budú prichádzať v angličtine :)
Ako to asi bude s ostatnými jazykmi?
S rastúcou silou Južnej a Strednej Ameriky a Mexika bude narastať používanie španielčiny. Španielčina je vo svetovom obchode už teraz druhý najpoužívanejší jazyk. Je pravdepodobné, že jeho používanie vo svete ešte narastie.
Nemčina ostane silná najmä v Európe, veď skoro 100 miliónov ľudí, ju má ako domáci jazyk. Navyše stredná a východná Európa je obchodne výrazne naviazaná na tento 100-miliónový blok tvoriaci Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, časť Belgicka a časť Talianska. V Európe a obzvlášť v našom priestore ostane nemčina dôležitá, či už v oblasti obchodu, turistického ruchu, veľa tunajších firiem ma centrálu práve v tomto bloku...
Používanie francúzštiny vo svetovom obchode a diplomacii, aj napriek výraznej francúzskej snahe, po 2. sv. vojne klesá a je nepravdepodobne, že by sa tento trend otočil.
