Na začiatok jeden predpoklad. Spoplatnené školy budú kvalitnejšie, ako školy minimálnej siete. Vezmime si modelový príklad. V meste sú školy spoplatnené, ako aj tie, ktoré patria do minimálnej siete. Ktoré budú asi kvalitnejšie? Tu platí jednoduchá matematika. Spoplatnené školy budú mať viac peňazí, a preto budú pravdepodobne vo väčšine prípadov kvalitnejšie. Ak by neboli, rodičia by nemali dôvod dávať decká do spoplatnenej školy a tým pádom by bol celý koncept spoplatnených škôl nefunkčný. Teda sa môžeme dohodnúť na tom, aby koncepcia spoplatnených škôl mala nejaký význam, spoplatnené školy musia byt kvalitnejšie. V poriadku, základný predpoklad je dokázaný a môžeme prejsť k výhradám.
Moja prvá a základná výhrada k tomuto návrhu je, že tým vezmeme deťom jedno zo základných práv, právo rovnosti príležitosti. Ak budú spoplatnené školy kvalitnejšie, decká zo škôl minimálnej siete budú mať pri prijímaní na stredné školy obrovskú nevýhodu. A o prijímaní na vysokú už ani nehovorím. Okrem iného im vezmeme nádej. Nádej, že ak sa budú dobre učiť môžu dosiahnuť veľa. Ani dnes nie sú decká na rovnakej štartovacej pozícii, ale týmto návrhom by sme ich tie rozdiely zvýšili niekoľkonásobne. V USA to už pochopili aj republikáni a zaviedli act NO CHILD LEFD BEHIND (Wiki a Hosporárske noviny ). Mimochodom v USA študuje na súkromných školách len 10% žiakov a 79% zo súkromných škôl tvoria školy cirkevné.
Druhá, skôr technická výhrada. Sieť minimálnych stredných škôl bude pokrývať všetky typy stredných škôl? V malých mestách veľmi drahé a ťažko realizovateľné. Alebo skôr to spravia tak, že ak bude decko chcieť ísť na lepšiu strednú školu, tak bude musieť tak či tak platiť. Tým pádom aj veľa šikovných deciek pôjde na učňovku napriek tomu, že majú na viac.
Tretia výhrada. Netreba zabúdať na jednu vec, že týmto zvýšime náklady na výchovu detí, a preto budú mať mladí ľudia o motiváciu navyše nemať alebo mať menej deti. Hm.. a nie je náhodou dosť výrazný problém Slovenska demografická krivka? Nemáme tendenciu ako národ (samozrejme v dlhom časovom horizonte) vymierať?
Štvrtá výhrada. Aj z ekonomického hľadiska je to pre štát nevýhodne. Pre štát je investícia do vzdelávania svojho mladého obyvateľstva výhodná. Za tých 40 a viac rokov, ktoré potom budú títo ľudia počas svojho života pracovať sa mu to vráti nespočetne krát. Teda štát by vo svojom vlastnom ekonomickom záujme mal dbať na to, aby malo jeho obyvateľstvo čo najlepšie vzdelanie. Je rozdiel medzi tým, čo mu za tých 40 rokov prinesie do kasy absolvent učilištia a vysokoškolský vzdelaný človek. Preto sa pýtam, čo tým vlastne získame? Nechceme sa náhodou hrať na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku? A nie je ich základom náhodou vzdelaná spoločnosť?
Piata výhrada. Uzavrieme kruh chudoby. Rozvrstvime spoločnosť na „kasty“. Segregácia detí. Vytváranie get. Áno, možno trochu preháňam, ale existuje zopár dôvodov, ktoré vravia, že to môže byť inak.
Kruh chudoby. Ja som chudobný, a preto moje deti pravdepodobne nedostanú dobré vzdelanie. S nízkou kvalitou vzdelania sa dramaticky zvyšuje pravdepodobnosť, že aj moje deti budú chudobné. Podobne to bude s deťmi ich detí.... s týmto súvisí výrazne rozvrstvenie spoločnosti. Áno, zmena spoločenského statusu bude možná, ale bude veľmi náročná, respektíve bude oveľa náročnejšia ako doteraz.
Segregácia. Dieťa sa do svojich šiestich rokov socializuje väčšinou v kruhu svojej rodiny. Najčastejšie je škola jeho prvým kontaktom so spoločnosťou a už počas tohto prvého kontaktu mu ukážeme, kde je jeho miesto. Segregácia od úplného začiatku.
Nemôžeme dať deckám na začiatok takýto ťažký handicap, navyše deti nemôžu za to, v akom prostredí sa narodili.
Šiesta výhrada. Segregácia etnických skupín. Našim cieľom by nemalo byť segregovať sa od nich ešte viac, ale začleniť ich do spoločnosti. Z ekonomického ako aj sociálneho hľadiska. Už len pre to, že súčasný stav nás stojí, podľa svetovej banky minimálne 5% HDP ročne. Okrem iného si skúsme predstaviť, ako by asi vyzerali školy patriace do minimálnej siete v okresoch, kde žijú neprispôsobiví Rómovia. Namiesto každých päť tried a v každej traja štyria Rómovia, bude jedna trieda kde ich bude 24. Radosť učiť, však. A čo tí ostatní, ktorí s nimi budú musieť byť v triede? Akú kvalitu vzdelania v tej triede asi dostanú? Navyše netreba zabúdať na synergický efekt, nie vždy je prospešný :)
Na záver mi ostáva len dúfať, že o tomto nepremyslenom a škodlivom návrhu sa nebude nikdy ani uvažovať. Vrátilo by nás to do 19. storočia.
