
svet okolo nás vzniká z lásky tak ako aj my sami. Je na nás niesť toto posolstvo "milovania" ďalej a prežiť svoj život s láskou...veď ľúbiť nie je také ťažké, prečo sa tomu niektorí ľudia tak veľmi bránia? Veta "pretože potom príde sklamanie" nie je odpoveďou na moju otázku, je to zbabelé a pesimistické videnie konca už na začiatku. Všetko raz skončí, aj my raz umrieme, tak to je potom vlastne zbytočné úplne všetko čo robíme??? Nikdy nemôžeme v živote nič ľutovať, za prvé nič sa s tom aj tak nedá urobiť a za druhé, nikdy nevieme či to nebolo naposledy čo sme také niečo zažili...zahajujem boj "S LÁSKOU ZA LÁSKU" ;-)