Prakticky od vzniku samostatnej SR nebola uskutočnená žiadna podstatná zmena, ktorá by zamedzila nespravodlivým a nesystémovým odchodom poslancov, ktorí sa pod logom nejakej politickej strany dostali do NR a po svojom odchode, alebo vystúpení zo strany, naďalej pôsobili v radoch iných poslancov, alebo už ako „nezávislí“.
Netreba sa uchyľovať k žiadnemu filozofovaniu o tom, že po čase sa môže stať to a hento, že poslanec stratil dôveru v predsedu, smerovanie strany, alebo hnutia, či vzniknutým výhradám voči názorom, alebo rozkolom v strane. Je to v poriadku, každý poslanec NR ako mysliaca bytosť má právo na takúto nespokojnosť a je v poriadku, ak rôzne výhrady voči dianiu v strane, alebo hnutí za ktorú kandidoval, rezultujú aj v jeho odchode.
Je však principiálne nesprávne a neakceptovateľné, aby takýto poslanec naďalej pôsobil v NR SR ako nezávislý, pretože ako nezávislý do NR SR nevstúpil. Nebudem spochybňovať morálne hodnoty daného poslanca, že svoj odchod z „materskej“ strany nezobchodoval s inou stranou, či hnutím za prechod k nim. No nebudem ani spochybňovať tú možnosť a minulosť to už niekoľkokrát ukázala, že mohli existovať rôzne vnútorné, alebo vonkajšie tlaky na pretlačenie rôznych legislatívnych zmien, ktoré boli potrebné pre vplyvnú podnikateľskú lobby – developerov, či oligarchov. Presne v takýchto prípadoch sa totižto ukazuje aká je hodnota – sila poslaneckého mandátu do ktorého je vhodné investovať, obzvlášť v prípadoch nezávislých poslancov, ktorí by za svoju stranu, alebo hnutie vediac o konzekvenciách nemohli postupovať ináč.
Vážená koalícia. Otázka teda znie: Bojíte sa pádu vlády? Neprešli vám návrhy legislatívnych zmien, lebo vás oslabili odchody vašich vlastných poslancov, ktorí prešli inam, alebo sú nezávislí? Tak si položte otázku, že čo ste preto urobili?