J. L. Borges v úvode k istej zbierke poviedok na margo jemu vlastnej tvorivej metódy píše o snahe vyhýbať sa synonymám pretože navodzujú imaginárne rozdiely. Myslím, že vo vzťahu k životu uvedené platí pre všetky slová doslova. Zoznam autorových rubrík: sentencie, výroky, výstrižky, k dianiu, ocenenia, próza, poézia
Jestvuje hranica medzi aktualizáciu či originalitou zorného uhla umenia (vo vzťahu k realite) a paranojou keď vieme, že tak umelec ako aj paranoik predstavujú individuality líšiace sa od väčšiny tým, že tak umelecký zorný uhol ako aj zorný uhol paranoika (vo vzťahu k realite) predstavuje taký systém prvkov a vzťahov medzi nimi, ktorý nekonvenuje s predstavou väčšiny?
Kauzalita stavu bdenia je očividná, možnosť náhody sa blíži k nulovej hodnote. Kauzalita stavu snenia je kombináciou vzájomne spätých kauzalít: reality, predstáv a predošlých snov. Táto akordicita vyvoláva klamlivý dojem náhody ako zvrchovaného princípu radenia udalostí v snoch.
Znehodnotiť hodnoty a pochopiť akt znehodnotenia ako nutnosť limitovanú úmyslom rekonštrukcie, predstavuje jednu z ciest k úprimnosti hodnoty ako životného postoja.
Sociálna schyzofrénia je stimulom biopsychologickej paranoje. Je potrebné vrátiť sa k pôvodnému bio-psychologickému človeku a výlučne z jeho perspektívy posudzovať spoločenský aspekt života.
Vnútorný rozpor s vonkajškovým svetom môže mať zhubné následky. Umné verbalizovanie tohto rozporu predstavuje len inú formu asimilácie, hoci treba priznať, že sofistikovanejšiu a úprimnejšiu.
Okuliare, blesk a fotky s malými svetielkami akoby v samotných očiach. Krátkozrakosť: problém rozoznávania tvarov a tvárí. Možnosť ich aktualizácie v momente splynutia s inými tvarmi a tvárami. Stav určitej vzdialenosti predstavujúci možnosť entropie ako východiska pri stvárňovaní tvarov, tvárí a vzťahov medzi nimi. Hlboko v texte sa skrýva malé svetielko nového sveta ako permanentne tekutého obrazu s obsesiou zvečnenia vzácnych momentov tuhého skupenstva v žilách umelca.
Relativizácia a entropia sú vždy len východiskami (prostriedkami) a treba ich aktualizovať zakaždým, keď tá-ktorá cesta nadobudne status cieľa predstavujúceho absolútne popretie východiska. Za takéto popretie možno považovať akúkoľvek dogmu vyznačujúcu sa prvkami statickosti, uzavretosti, no najmä autoritatívnosti
Demokracia je formou diktatúry voľby väčšinovo alebo záujmovo (v zmysle pudu sebazáchovy jednotlivca) správnej možnosti. Ostáva teda už len dúfať, že ľudia hnaní túžbou prežiť nezačnú hromadne skákať do studne.
Nadávky typu ko..ot, pi...a, majú metonymický (presnejšie synekdochický) charakter: časť ľudského tela pars pro toto charakterizuje človeka ako takého. Vyhraňovať sa voči týmto výrazom ako striktne neumeleckým znamená obmedzovať slobodu aktu metonymizácie ako prostriedku tvorivého stvárnenia skutočnosti.
Všetko je relatívne. Len na nás záleží, akú mieru relativity si osvojíme a akú mieru relativity budeme ochotní akceptovať vo vzťahu k iným ľuďom.
Posledným štádiom existencie svedomia je schopnosť vidieť (sa) očami lepšieho človeka.
