Technický pokrok a neprispôsobiví ľudia

Rozvoj vedy a techniky umožnil rezignovať na jednoduchšiu prácu.Nové výrobné technológie a socialne praktiky, umožnili vyššiu produktivitu práce a zisky.Rozrastala sa skupina, alebo trieda občanov, ktorá sa nemohla uplatniť na ..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Človek, vo svojom osobnom aj spoločenskom vývoji od praveku, bol nútený v prvom rade rozvíjať svoje manuálne zručnosti, aby prežil. Postupne, keď si začal uľahčovať život, rozvíjal aj svoje rozumové schopnosti. Pôvodná prevaha sily a zručnosti sa postupne vyrovnávala s jeho myslením, čo sa odrazilo v rozvoji socializácie spoločenských vzťahov. Človek, čiže ľudstvo, sa začalo diferencovane civilizovať.

V tomto období rozvoja ľudského spoločenstva, sa mohol každý, kto mal nejaké schopnosti, uplatniť v takej činnosti, ktorá mu zabezpečovala životné podmienky na zachovanie seba, rodiny a svojho spoločenstva. Rozvoj vedy a techniky sa postupne zrýchľoval, prinášal nové poznatky, ktoré menili, najskôr mierne a neskôr stále podstatnejšie spôsob života a nároky človeka aj celej ľudskej populácie. Tento proces stupňoval nároky na rozumové a fyzické schopnosti človeka. Potrebu prispôsobiť sa s civilizačnému procesu rozvojom vzdelávania a zmenou nárokov na životné podmienky sa ľudské spoločenstvo nedokázalo vo všetkých komunitách akceptovať na rovnakej úrovni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Schopnejší a prispôsobivejší, si začali vytvárať vhodnejšie a lepšie podmienky pre život než tí, ktorí pod vplyvom tradícii a zvyklosti nestupňovali svoje nároky na spôsob života. Používali svoj rozum a zveľaďovali svoje schopnosti tak, aby mohli žiť podľa svojich predstáv. Postupne sa ľudstvo začalo rozlišovať na schopných a menej schopných prispôsobovať sa stále novším a dokonalejším podmienkam pre existenciu.

Rozvoj vedy a techniky umožnil rezignovať na jednoduchšiu manuálnu prácu, pretože nové výrobné technológie a ekonomické aj sociálne praktiky, umožnili vyššiu produkciu, produktivitu práce a tiež zisky. To čo bol kedysi povedal Boh Adamovi a Eve, keď ich vyháňal z raja, že budú v krvi a pote získavať podmienky pre svoj život, začalo platiť pre tú väčšinu, ktorá sa nedokázala prispôsobiť novým zmeneným podmienkam. Stále žili podľa zdedených tradícii, zvyklostí a spôsoboch uvažovania na zachovaní svojho rodu.

SkryťVypnúť reklamu

Je paradoxom, že sa rozvoj vedy a techniky dostal do rozporu s rozvojom spoločenských systémov. Pokroky vedy a poznávanie sveta sa dostávajú do rozporu, alebo predbiehajú psychiku, fyziológiu, biológiu a myslenie časti ľudskej spoločnosti. Odsúdil tú časť ľudského spoločenstva na biedu, pre ich zotrvávanie na stáročia formovaných zvykoch a spôsobov života. Príliš rýchlo sa zvýšili nároky na rozumovú stránku človeka, pri ktorej fyzické a manuálne zručnosti sú stále menej uplatnitelné.

Tento náhly skok v rozvoji vedy a techniky nasmeroval vývoj civilizácie na super dokonalé, automatizované a technicky náročné výrobné procesy, kde manuálna a remeselná zručnosť prestali byť prioritou. Rozrastala sa skupina, alebo trieda občanov spoločenstva, ktorá nemohla svoje prirodzené schopnosti a danosti uplatniť na trhu práce. Často sú označovaní ako nezamestnaní a neprispôsobiví.

SkryťVypnúť reklamu

Sedieť a rozmýšľať sa mnohým zdalo pohodlnejšie, než kopať, obrábať pôdu, pestovať plodiny, vyrábať nástroje, alebo robiť nejaké remeslo. Ale tí, ktorí sedia a rozmýšľajú musia prekonať prekážku získavania nových poznatkov, čo si vyžadovalo vôľu, trpezlivosť a vytrvalosť pri štúdiu a vzdelávaní.

Civilizovaná spoločnosť si uvedomuje, alebo podvedome cíti, že iba nové technológie a hmotný blahobyt prinášajú nové sociálne a ekonomické problémy. Vyžaduje si to, vyrovnať ten náhly rozvoj vedeckých a technických poznatkov, rozvojom takých činností, ktoré umožnia uplatniť sa aj tým čo majú svoje prirodzené schopnosti rozvinuté doterajším vývojom spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Vlády jednotlivých štátov neriešia tento problém hľadaním takýchto činností, ale uspokojujú sa vyčlenením prostriedkov na sociálne podpory, ktoré sa zväčša poskytujú zadarmo, bez plnenia nejakých povinností voči spoločnosti. Sú to veľké sumy, zaťažujú hospodárstvo a demoralizujú túto skupinu ľudí, ktorá zisťuje že sa nemusia nič naučiť, deformuje sa ich chápanie povinností voči sebe, rodine a spoločnosti a strácajú akékoľvek pracovné návyky. Vedie to k nezodpovednému vzťahu k budúcim generáciám, pretože pri starostlivosti o rodinu neberú do úvahy realitu, či majú možnosť a predpoklady zabezpečiť základné podmienky pre zdravý vývoj svojho potomstva.

Zo sociálnej a ekonomickej štruktúry sa postupne strácajú také aktivity, ktoré stavali na tradičnej práci ľudských rúk, či už v poľnohospodárstve, remeselnej alebo manufaktúrnej výrobe. Sú to väčšinou ekonomicky neatraktívne a nerentabilné ekonomické aktivity, na ktoré nie sú financie. Možno by stálo za úvahu, aby štát z balíka sociálnych podpôr, priamo vyplácaných bez práce, oddelil časť prostriedkov na subvencovanie takých prevádzok, ktoré nie sú síce zaujímavé ekonomicky, ale osožné pre spoločnosť. Takto by tieto sociálne podpory bolo možné vyplácať cez podniky malovýrobného, manufaktúrneho alebo poľnohospodárskeho charakteru, kde by sa mohli uplatniť nezamestnaní a neprispôsobiví členovia spoločnosti v rámci svojich schopností. Nemuseli by sa vymýšľať často neproduktívne t. zv. verejné práce. Peniaze určené na sociálne podpory by tiekli cez tieto podniky. Dostali by sa tam kam išli predtým, ale na základe aktívneho prispenia doterajších poberateľov podpôr.

Stále častejšie zisťujeme, že nám chýbajú drobní remeselníci, opravári, trhy s čerstvou zeleninou a ovocím z miestnych zdrojov. Možno by sa obnovili miestne trhy a výrobne a klesla by nezamestnanosť. Iste to nie je všeliek, ale je to jedna z možných ciest ako ponúknuť nezamestnaným a neprispôsobivým ako sa môžu realizovať, mať sa lepšie a prispievať spolu s ostatnými občanmi k lepšiemu životu.

Milan Ružička

Milan Ružička

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milan Ružička, emeritný profesor na UKF v Nitre, zakladateľ Ústavu krajinnej ekológie SAV a spoluzakladateľ Fakulty ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Pôsobím na Katedre ekológie a environmentalistiky FPV UKF v Nitre. O prírodu som sa zaujímal už v mladých rokoch ako tramp a neskôr skaut. To ma priviedlo na štúdiá prírodných vied, špeciálne geobotaniky. Spojenie vegetácie s vlastnosťami krajiny, vo mne vyvolalo záujem, ako je možné pochopiť krajinu ako prostredie pre život človeka. Postupne som objavil spôsob a metódu indikácie vlastností krajiny tak aby človek mohol v nej rozumne a ekologicky optimálne hospodáriť. Uvedomil som si, že tieto poznatky je potrebné sprístupniť ďalším generáciám pre ich využitie. V princípe ide o to, aby sa človek v krajine choval tak, aby v nej prežili aj deti a ich deti. Zoznam autorových rubrík:  Socialne, PolitikaSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu