„Tvoj otec sa asi na staré kolená zbláznil!” volá mi mama. „Milko, zastav sa u nás, bol v banke a doniesol nejaké papiere. Pozrieš sa na to, ja tomu vôbec nerozumiem.”
Áno, viem, že mu vyvolávala pred niekoľkými dňami nejaká osôbka z vúbku. Rozprával som sa s ním o tom. Vraj vláda vydáva nové štátne dlhopisy. Preveril som to na webe, no nič také sa nedialo, tak som ho „ukľudnil”, že nezarobí.
Lenže mama, celá rozčúlená, pokračuje: „Lenže ona mu opäť z banky volala, vraj – ťuťu, muťu, pán Bielik – pozývam Vás k nám do banky na osobné stretnutie, prejdeme si nejaké možnosti, objednám vás. No a nikoho nechcel zobrať so sebou.”
Samozrejme, že čerstvý 87-ročný dôchodca, inak vitálny aktívny turista, bol polichotený milým prístupom. Dokonca dostal do emailu pozvánku priamo z banky.
Prvé dejstvo: Investícia
A tak teraz u nich doma v byte sedím nad papiermi. Listujem. Certifikát investície. Pokyn na nákup zahraničných cenných papierov Intesa. Analýza investora, dotazník, investor porozumel rizikám investovania, bla, bla… Pozriem na sumu a rázom sa mi pretočil celý rodičovský byt o niekoľko tisíc priestorových stupňov. Musel som si sadnúť. Môj otec investoval vo svojich takmer 90-tich rokoch podstatnú časť svojho majetku.
Otec na mňa ticho pozerá tými krásnymi veľkými šedomodrými očami. Neviem, čo si myslí.
„Otec, ty si vôbec vedel, čo kupuješ? Čo podpisuješ?” pýtam sa ho hlasno.
„Hmm?” pohodí nedoslýchavo hlavou.
„Že či vieš, aké akcie si kúpil?”, pýtam sa opäť dôrazne a dodávam: „daj si načúvadlo, kde si si ho odložil?”
„Ale, nehreš otca, veď on za to nemôže, myslel si, že kupuje štátne dlhopisy, tak mu to povedali,” bráni ho mama.
Listujem papiermi ďalej a mrmlem si: „Horizont investovania 2030, hmm! To si robia snáď…!”
Druhé dejstvo: Bonus
Mama vytiahla ďalšie papiere a podáva mi ich: „Na, pozri. Ale tá v banke povedala, že to nemáme nikomu ukazovať. Malo by to byť bezpečné, má to poistené”.
Pozerám – podpísaný návrh poistnej zmluvy POISTENIE OBČIANSKEJ ZODPOVEDNOSTI: Poistenie osobných vecí, zneužitia platobnej/SIM karty a iných finančných strát sa vzťahuje na stratu alebo odcudzenie vybraných osobných vecí, poškodenie a zničenie mobilného telefónu a tabletu… bla, bla, bla…sa viaže k využívaniu finančných služieb poskytovaných bankou zo strany poisteného.
„Otec, zaplatíš ďalších takmer 100 eur za nič,” vysvetľujem mu rezignovane. „Tablet nemáš. Ani vo svojom telefóne internet banking, nič také predsa nepoužívaš. Bankomatovú kartu máš len na občasné výbery, inak je v kredenci, dokonca ani na nákupy a turistiku ju nenosíš. Na internete nenakupuješ, veď to ani nevieš. Táto poistka ti kryje akurát tak stratu alebo krádež telefónu, a čítam, že aj to nie staršieho ako 3 roky. A ty máš prehistorický mobil, ktorý už nejde ani aktualizovať.”
Vysvetľovať im obom, že toto poistenie v žiadnom prípade nemôže kryť investíciu, by bolo v tej chvíli už nad moje sily. Otec sa podpisom investičného dotazníka a príkazu k nákupu akcií dobrovoľne zaviazal znášať investičné riziko.
Opona a potlesk: Bravo, pani z banky!
Strašne som rozčúlený.
Zrejme stačilo pár náznakov o nebezpečnom internete a kmínoch, ktorí tam striehnu na každom rohu – a máme krásny prípredaj. Neviem, čo hýbalo zamestnankyňou banky, možno vidina bodov do KPI či provízia.
Ale že, strašne som rozčúlený.
Dobre odvedená práca – presvedčiť takmer 90-ročného dôchodcu investovať jeho životné úspory a popri tom mu predať poistenie, ktoré mu je v podstate k ničomu.
Skutočne bravúbrne, tlieskam, skvelý výkon zamestnankyne banky.
