<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Miloslav Kučera</title>
    <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Ak si želáte čítať blog o FMK, stlačte... čokoľvek</title>
      <description>Dostali sme vám v škole takú „úložku“. Počkať... vy už o tom nebodaj čosi viete? Ako je to možné? Jáj, chápem – je prakticky nemožné obísť cca 50 monotematických blogov v rozpätí (zastreľte ma, ale neviem presný dátum zadania) niekoľkých týždňov, ktoré sa plus mínus všetky objavili práve tu. Najmä, ak sú všetky o vzdelávacom zariadení UCM (resp. FMK). Všímate si, ako lišiacky používam termín „vzdelávacie zariadenie“ tak, aby ste nemohli namietať? Aj keby ste UCMku považovali za materskú škôlku, stále je to v medziach vymedzenia. Medzerník, nový odstavec.</description>
      <guid isPermaLink="false">ddf38b3b-4203-42df-97cc-741a9bfce934</guid>
      <pubDate>Sat, 13 Apr 2013 15:09:29 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera/nezaradene/ak-si-zelate-citat-blog-o-fmk-stlacte-cokolvek</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prečo ľuďom stále chutia piškóty?</title>
      <description>(Upozornenie: V článku sa vo zvýšenej miere vyskytuje slovo „piškóty“. Ak ste naň alergickí, čitajte ďalej) Môže to pôsobiť ako veľká záhada, v skutočnosti je však všetko také prosté. Až sprosté. Ak máte umelý chrup, sú pre vás práve piškóty tým najlepším, čo si môžete dopriať. Vynikajúco chutia, ak si ich namočíte v čaji. Najlepšie v ruskom.</description>
      <guid isPermaLink="false">95b52e07-6a11-480c-a27c-c734a4d21262</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Mar 2012 06:57:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera/politika/preco-ludom-stale-chutia-piskoty</link>
    </item>
    <item>
      <title>"Riešenie" rómskej otázky alebo za hrsť pivných rečí</title>
      <description>Nedávno mi na Facebooku padol do oka príspevok, ktorý dala zdieľať z nejakej skupiny moja známa. Možno ste ho zaregistrovali i vy, nakoľko sa okrem modrej siete šíril i mailom. Obsahoval obrázok (i keď podstata spočívala v texte), na ktorom bolo porovnanie mesačného príjmu štvorčlennej cigánskej a rovnako štvorčlennej bielej rodiny (Slovákov, nie bielych veľrýb). Spam? Samozrejme. Spracovanie? Primitívne.</description>
      <guid isPermaLink="false">a53ccadd-55cd-4e87-9e41-0a884ca711fb</guid>
      <pubDate>Mon, 23 Jan 2012 05:17:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera/spolocnost/riesenie-romskej-otazky-alebo-za-hrst-pivnych-reci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Načo je dobrý nový web SNG?</title>
      <description>No, mnoho toho nebude, ale predsa sa mi pošťastilo naraziť na jednu vec, či skôr situáciu, kedy je táto next-gen stránka využiteľná. Mali sme takú úlohu v škole. Že to znie akoby  som chodil na základku? Čoby. Aj my vysokí školáci mávame úlohy. Toto konkrétne bola záverečná práca na predmet, ktorý sa honosí menom tvorba webových stránok. A kde inde využijete prototyp webov nasledujúcich dekád, zosobnený v stránke Slovenskej národnej galérie, než práve tu? Tam.</description>
      <guid isPermaLink="false">e7e80acf-ec17-463d-a153-39ea1b9db156</guid>
      <pubDate>Sun, 15 Jan 2012 20:34:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera/nezaradene/naco-je-dobry-novy-web-sng</link>
    </item>
    <item>
      <title>Malý nočný brainstorming</title>
      <description>Taký nápad to je vám skrz naskrz nepríjemná vec. No veď len uvážte sami. Chcete sa zapojiť do súťaže krátkych filmov. Nie, nenútim vás k tomu, len som chcel, aby ste sa vcítili do mojej kože. Prvotná idea prichádza až podozrivo ľahko a tak už začínate tušiť, aké ťažké bude dať tomu celému nejakú zmysluplnú podobu. A samozrejme, čo by to bolo za nápady, keby k vám prišli pekne cez deň, keď má váš mozog úradné hodiny.</description>
      <guid isPermaLink="false">0bfb09f5-3bae-493e-bbea-c0ecb29938ea</guid>
      <pubDate>Wed, 11 Jan 2012 16:33:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera/nezaradene/maly-nocny-brainstorming</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pretože čakať je (občas) zábava</title>
      <description>Dnes som bol u doktora. Vlastne u doktorky. Našťastie nie preto, že by so mnou niečo nebolo v poriadku. Chvalabohu som zdravý, musím si zaklopať. Na drevo. Ejha! Tu však vyvstáva problém – Kde zohnať drevo, na ktoré by som si mohol zaklopať? Kde len sú tie časy, keď boli počítače z dreva, príbor z dreva, autá z dreva, lesy z dreva. Dnes sú lesy z papiera, či skôr na papieri, a to štýlom: lokalita tam a tam – 300 ha lesa. Prídete do tam a tam a TAM! – 30 stromov. Nuž a potom nečudo, že sa vám z minúty na minútu podarí premeniť dedinu na lokálnu plaváreň, ba dokonca regionálne prírodné kúpalisko. A z pilčíkov urobiť plavčíkov. Ale nie o tom som chcel.</description>
      <guid isPermaLink="false">4f39c4f2-eb90-4f48-8113-d760be4d85fc</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Jan 2012 06:48:29 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/miloslavkucera/nezaradene/pretoze-cakat-je-obcas-zabava</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
