Ako občan by som si želal, aby eurofondy boli využité maximálne efektívne a transparentne. Želám si menšiu moc centrálnych orgánov a zároveň posilnenie kompetencií samospráv. Práve samosprávy, po získaní väčších kompetencií, by mohli rozhodovať o využití eurofondov, pretože oni najlepšie vedia, kde sú potrebné. Samozrejme, len decentralizovať súčasný systém by znamenalo preniesť problémy na nižšiu úroveň, a o to predsa nejde.
Ako základný problém vidím nastavenie pravidiel hry. Nechápem, prečo sa zo získavania eurofondov urobila súťaž, ktorá napomáha rôznym „vybavovačom“ balamutiť potenciálnych beneficientov, že oni dokážu peniaze vybaviť, lebo v Bratislave majú kamarátov na tých najvyšších miestach. Starosta sa pri projektovom zámere s vami začne rozprávať až po otázke – a viete vybaviť na sto percent?
Som presvedčený, že Slovensko by malo nastaviť iné pravidlá hry, aby sa čo najviac zabránilo kšeftovať s peniazmi určenými na pomoc zaostalejším regiónom a ich obyvateľom. Aby po Slovensku nebehali obskúrne figúrky, ktoré za 20 percent vedia všetko vybaviť. Aby vo voľbách nevyhrávali kandidáti na starostov a primátorov z vládnej strany, lebo oni vraj všetko vybavia, a čo chce taký nezávislý, taký nevybaví nič.
Základom je, aby eurofondová pomoc nebola súťažou. Ak sú peniaze určené pre zaostávajúce regióny, mali by sa vytvoriť jednoduché pravidlá napr. na základe výšky nezamestnanosti, HDP, životného prostredia... a určiť oprávnený prijímateľ pomoci, ktorý by na základe toho vedel jasne získať obraz toho, na čo má nárok. Starosta by tak nemusel plytvať peniazmi z biedneho obecného rozpočtu na projektové dokumentácie, ktoré potom odloží do šuflíka. A „vybavovači“ by sa museli premiestniť do iného segmentu trhu, kde by museli opäť presviedčať, že všetko vybavia za niekoľko percent. Ale možno to takto niekomu vyhovuje...