reklama

Jedno malé poznávacie znamenie

Od tej chvíle som vedel, že už to asi krajšie nebude. Neviem prečo, ale tušil som to...  V nedeľu som sa prebudil do pochmúrneho dňa. Z kuchyne sa nenápadne šírila vôňa nedeľného obeda... jasné znamenie, že už bolo skoro poludnie. Pomaly som roztiahol okenné žalúzie a zvukové efekty, ktoré bolo počuť z poza nich, dostali i vizuálnu podobu... Obrovské kvapky dažďa bubnovali svoj nedeľný melancholický song a ja som tušil, že toto nebude náhoda.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

„Zasa sa to počasie začína kurviť?": pýtal som sa v duchu sám seba a pritom myslel na kamoša, čo si na leto prenajal pri vode stánok s rôznymi "iontovými" nápojmi a chuťovkami od výmyslu sveta. „Celé toto leto je akési o ničom, zrejme sa im to príliš neoplatí": uvažoval som, keď mi niť pretrhol na poličke položený mobil...

- Ahoj, už si hore? Ja idem na tú firemnú akciu... potom sa ti ešte ozvem.
- OK, ja možno pôjdem pozrieť kamoša... dnes nebudú mať asi veľa práce, počasie je úplne nanič. A vlastne, je to len kúsok od toho, kde budeš, tak brnkni.
- Dobre, tak ja sa potom ozvem... pa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tušil som, že tento deň bude neskutočne plazivý. Bol som však rád, že sa nemusím baliť, a že cestujem až zajtra... Z garáže som vytiahol auto a vyrazil na kofolu za kamarátom.

Moje tušenie bolo správne... okrem kamoša a jeho priateľky nebolo nikde ani živáčika. Sedeli sme pri stole - ja, on a ona a rozprávali sa o chlapovi, ktorý za deň stiahne sedmičku metaxi, o partii mladých báb, ktoré sa v noci kúpu nahé i o speváčke, ktorá spieva tu hneď naproti a všetkým naokolo to neuveriteľne trhá uši. Vcelku teda pohoda... až na to hnusné počasie.

Po očku som pritom sledoval na stole položený mobil... Zvečerievalo sa a od západu sa na oblohe pomaly naťahovalo hrozivé čierne súkno. „Tak z tohto zrejme zaprší vcelku kvalitne": vravel som si. Vtom mi zazvonil telefón...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Si ešte tam? Tak do hodiny by som mohla doraziť... počkáš ma?
- Jasné, som autom, takže v pohode.
- OK, tak ja prídem...

Dobré dve hodiny sme hrali karty, keď nakoniec značne premočená a v dobrej nálade predsa len prišla. Bola rovnako krásna... tak ako pred týždňom, tak ako včera... nádherný úsmev, jamky v lícach, mokré vlasy, premočená blúzka, cez ktorú napriek tomu nebolo nič vidieť a vypasované elastické rifle, ktoré pevne obopínali jej sexi zadoček. 

Posadila sa a objednala si: „jeden turecký med a dve deci červeného vína". Skvelá kombinácia...

Po chvíľke sa úplne zotmelo a čierne súkno zahalilo celú oblohu. Vietor rozdúval karty na všetky strany... hrať sa už nedalo. Čerti sa začínali ženiť a všetko bolo nachystané na dokonalú prietrž mračien...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Asi pôjdeme, čo povieš?
- Uhm, dnes som toho domiešala už dosť... akosi ma to i zmáha. Radšej poďme...

Kýble vody padali z neba a ja som mal pocit, že neriadim auto, ale ponorku. Cez stierače sa valila voda a namiesto vozovky som pred sebou sledoval jedno obrovské jazero. Chvíľu so mnou pozorovala "koniec sveta", potom si sklopila sedadlo a zaspala. V rádiu hrala jemná pohodová muzika a my sme sa pomaly plavili domov... proste skutočná nefalšovaná romantika.

Tesne pred cieľom dážď ustal... zaparkoval som pred jej domom a jemne ju zobudil.

- Tak si doma...
- Už? Som doma sama, nejdeš hore?
- Nie...
- Nejdeš?
- Nie, radšej nie.
- OK, ako chceš... Tak dobrú noc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počkal som, kým si odomkne a odkormidloval auto až domov. Ešte cestou mi vo vrecku zavibroval mobil...

„Prečo si odišiel?" Otázka, na ktorú som ani sám nepoznal odpoveď... Písala aj, aby som sa vrátil, aby som ju nenechával doma samú, lebo sa bojí... Písali sme si a telefonovali dlho do noci... no jediná moja odpoveď, ktorou som na to všetko vedel reagovať, bola: „myslím si, že takto je to lepšie."

V pondelok ráno, tesne pred deviatou som zazvonil na jej zvonček. Boli sme dohodnutí, že jej prinesiem nejaké knihy, ktoré si chcela prečítať. Otvorila mi a ja som vošiel dnu. Všetko bolo v tej chvíli zrazu úplne iné ako pred tým a ja som vedel, že je koniec. Koniec niečoho, čo sa vlastne ani poriadne nezačalo...

...mimochodom, ak náhodou váhate, či to dievča, ktoré poznáte i vy, nie je práve tou mimozemšťankou z môjho príbehu, tak som u nej nechal jedno malé poznávacie znamenie. Skúste sa pozrieť, či v jej knižnici náhodou nenájdete knihu vo vínovo červených doskách, na ktorej je zlatým písmom napísané - Rande s láskou. Ale pozor, exemplárov tejto knihy je niekoľko, takže nezabudnite, že spomínaná osoba má okrem spomínanej knihy i nádherný úsmev s jamkami v lícach a je neuveriteľne sexi, no hlavne - miluje život.

Ján Miľovčík

Ján Miľovčík

Bloger 
  • Počet článkov:  317
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...aj autor textu:INSTINCT / Dozaduhttps://www.youtube.com/watch?v=7manO09U7G0INSTINCT / Zázrakhttps://www.youtube.com/watch?v=-4op3lgNkcwPETER CMORIK BAND / Jedno si želámhttps://www.youtube.com/watch?v=d4F4lvF12u0INSTINCT / Na púštihttps://www.youtube.com/watch?v=8JmPwvBN9KgALIAS / Prvýkráthttps://www.youtube.com/watch?v=-_1dRCQzCFoEWELIN / Čarodejkahttps://soundcloud.com/ewelinband/carodejkaEWELIN / Dobrí a zlí (Track 3, 4)https://www.youtube.com/watch?v=xDdVdwDDRio Zoznam autorových rubrík:  Music ZoneŠportové postrehyPíše sám životNázor na vecČarovné textyChvíľka poézieMal som foťákZaložené na realite?Moje meno jeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu