Šaty boli nádherné a ona v nich úchvatná... elegantne zladená a pritom neskutočne zvodná. Závidel som všetkým jej tanečným partnerom, ktorí budú mať v ten večer tú česť.
To mňa čakal koncert slovenských punkových a rockových hviezd a potom vraj bude i nejaké to šteklivé polnočné prekvapenie. Tak neviem, koho vlastne ten večer čakal lepší program, ju alebo mňa? Každopádne, zapriali sme si príjemnú zábavu a vraj keď to tu skončí, tak nech ju skúsim prezvoniť... ak sa bude dať, tak sa nenápadne vytratí a budeme aspoň chvíľu spolu.
Začlenil som sa teda do zábavy chtivého davu a nechal sa unášať rôznymi súťažami, tvrdou muzikou a peknými, prípadne menej peknými babami. Polnočné prekvapenie splnilo všetky očakávania a ničím výnimočným ma neprekvapilo. Najprv ona, potom ona a ona a nakoniec on a ona.
Vytratil som sa tesne pred koncom... vytiahol z kapsičky mobil a vytočil jej číslo. Pokecať som si ale mohol len s nekonečným monotónnym zvukom vyzváňacieho tónu. Ešte zopár pokusov, no neúspešne...
Pomaly som začal hľadať nejaké funkčné číslo na taxík, keď v tom predsa len zavolala...
- Ahoj, je tu hluk a nepočula som ťa... už sa to tam skončilo? Môžem prísť?
- Uhm, už je koniec.
- OK, tak ma chvíľku počkaj. Hneď vyrážam...
Počkal som ju presne tam, kde sme sa rozlúčili. Za pár minút som už sedel v jej červenom autíčku a spoločne sme unikali všetkému tomu zhonu a hluku naokolo. Hľadel som na ňu a ona bola zasa úchvatná... stále plná energie, stále usmievavá a pritom neskutočne nádherná. V tých šatách jej to neuveriteľne svedčalo. Rozprávala o topánkach, ktoré ju stihli otlačiť. O svadobčanoch, ktorí sa vraj príliš nebavili i o muzike, čo hrala celkom slušne...
...v tej chvíli som ani netušil, kam ma zasa unáša a bolo mi to úplne jedno. Vedel som, že všetko sa včas dozviem...
- Potrebovala by som sa prezliecť, nájdeme nejaké miestečko, čo povieš?