Kamenná tvár zase mlčí
nenávistný pohľad z jeho očí blčí.
Nepamätám si presne, koľko podobných veršíkov o ňom vzniklo, ale presne si pamätám, ako vyzeral a ako sme vytvorili jeho funclub. Vždy, keď prešiel okolo, tak mse sa začali tváriť ako on. Nahodili sme "kamenné tváre" a potom sme sa pustili do smiechu. Okrem kamennej tváre bolo na ňom ešte niečo fakt fascinujúce. Mal dlhé, rovné vlasy, ktoré vždy po umytí si rozčesával kefou. Vtedy sme tam všetky baby stáli a sledovli ho. Robil to tak dôsledne... A keď skončil, nechal si ich rozpustené a vietor sa mu s nimi hral, jemne mu ich rozfukoval. Siahali mu temer po pás... (AAaaaaaaaaach, neraz sme vzdychli, že také pekné vlasy mať... to by bolo!:)
Raz sme sa počas toho tábora rozhodli, že mu dáme zahrať do táborového rádia pesničku. Odkaz bol nasledovný: "Drahá Kamenná Tvár! Vážime si každý tvoj úsmev." Prirodzene išlo o recesiu a on určite ani len netušil, že je to pre neho.
Tábor sa začal schyľovať ku koncu. A on si asi tiež pomaly začal dávať jedno s druhým dokopy. A tak raz, keď sme okolo neho prechádzali s kamenno tvárou, on na nás urobil hrozný úškrn. Asi malo ísť o úsmev, ale nepodaril sa mu. Posledné dni sme prestali so strúhaním kamennej tváre a skamarátili sme sa s ním, elbo sme počuli, že veľa precestoval a že je veľmi fajn, i keď sa moc nevie usmievať.
Juuuuuuj... Bol to super tábor. Prešlo už dva a pol roka, čo sme ho videli naposledy. Škoda. Dodnes na neho spomíname a občas vystrúhame takú nie moc presvečivú kamennú tvár, hoci od originál "Kamennej Tváre" to má na míle ďaleko.
Pred pár dňami mi kamarátka doniesla fotky z jednej skautskej akcie. Tak som si ich spolu s mojou sestrou pozerala. (Ona bola tiež na tom tábore a poznala Kamennú Tvár.) Hovorila som jej kto je kto. Vtom sme preklikli na jednu a temer naraz zvolali: "Kamenná Tvár!" . Spolu s dvoma chalanmi sedí na zemi, niečo jedia a...
Kamenná Tvár síce stále mlčí
no z jeho tváre úsmev srší.
Áno. Kamenná Tvár je na fotke s úsmevom. A veeeeeľmi pekným!