Prečo stojí, keď má sedieť? Vadí toho ešte viac. Aj nám samým na sebe.Ponáhľaš sa...to vadí. Máš kráčať pomaly. Neboj. Zajtra už bude vadiť, ak pôjdeš rozvláčne. Všetko vadí. Každému niečo a preto všetkým všetko. Zvláštne. Čo keby aspoň dnes večer nikomu nič nevadilo?
Smejte sa i plačte – každý čo len chce. Nech je tma i svetlo. Veď to nevadí. Každý má na iné chuť. Nebude sa brániť gustu. Prečo sa každý len ponáhľa a všetko sa mu zdá byť zlé, všetko mu smrdí ( - možno i vrátane ľudí). Vadí mu to i tamto. Nevadí. Dnes sa posaď alebo ostaň stáť. A len skonštatuj: „Nevadí.“ „Vôbec... nevadí!“ „Nevadí – veď sa za to nestrieľa.“
Skúsme chvíľku nič nevedieť, či je dnes či včera, a len sa zastaviť. Nevadí. Aspoň na moment. Ak to nejde po dobrom, skúste to s M.Geišbergom:
„Nebolo posledných, nebolo prvých
Každý bol dokola, každý bol uprostred
Nebolo dole a nebolo hore
Nebolo zle a nebolo dobre
Nevadí, nevadí, nevadí
Keď tam, tak tu tiež to nevadí
Anjeli máčajú v inguste perá
A dátum nevieme dnes ani včera
Nevadí, nevadí, nevadí...“
