Krátko pred štvrtou som savybrala po Marsela na autobusovú stanicu. Prišiel vposchodovom autobuse, ktorý som asi ešte pikosekunduobdivovala a išli sme spolu čakať na Namuras. A čo robia dvajascifisti opačného pohlavia sami na vlakovej stanici celúhodinu? Uhádli ste, fotia električky!
Napokon teda dorazila aj naša Namurasa my sme sa vydali do Jaroviec, kde sa mali obaja tváriť akohostia u nás doma. Zhodili veci v obvyklom kúteobývačky, prečítali sme si psychologickúporadňu v najnovšom IN-ku (kto by nechcel byť in, mať štrnásťrokov a trápiť sa pre chalana, ktorý sa dal na emo?) avyrazili sme do hlbín nočného života v našej dedine.Zakotvili sme v Jarovskom dvore, niečo spapali a onedlho s nami pristole sedel aj Bielo. Témy nemali konca- kraja, dokonca sa námpusy nezavreli ani pri prechádzke. Dobehol aj Nemoo a vzalisme ho na ihrisko, kde sme si na zadnej tribúne vychutnávalipivo (a ľudia na antibiotikách a ich neplnoleté sestrykofolu). Keď sme dopili, dali sme si menšiu prechádzku,ktorá zahŕňala skúmanie novej ulice, prenášanieškridiel a hojdanie sa. Chlapci odišli na intráky a my smesa dovalili domov. Z toho večera si veľa nepamätám,lebo mi bolo dosť zle a jednoducho som si potrebovala ľahnúťa spať.
Sobota začala hekticky ako vždy.Zjavila som sa na prípravnom kurze na prijímačkyžurnalistiky, pobudla som tam asi hodinku a bežala som za mojimiscifistami na slávnu AnimeShow. No a poviem vám, malasom zmiešané pocity. Sem-tam som zazrela nejaké známetváre, ktoré sa objavujú na akciách tohtotypu, ale väčšinou boli len zamiešané do hojnéhodavu štrnásťročných detí. Vypočuli sme siprednášku Juraja Malíčka o Simsponovcoch a Futurame,zostali sme na pána Herca, ktorého Godzilla bolaneuveriteľne skvelá a popri tom všetkom som si vzornelúštila sudoku. Ešte sme sa pár ráz predralidavom deciek a vyšli sme uloviť nejaké jedlo. Stálonás to jeden telefonát, pár fotiek, výkladmôjho úžasného sna (snívalo sa mi, žeľudia z Galactitcy sa za pomoci teamu SG1 dostali na zem a celéto bolo podfarbené soundtrackom), ale našli sme vhodnýlokál. Ázijské bistro zrejme ešte nezažilotoľko šialencov pokope, ktorí hrali UNO, tvrdili, že Josephsa zmenil na Leeho Adamu a Lilinu novú matematiku. Keď náspred záverečnou prišiel ujo pracovník ázijskéhobistra vyhodiť, na tvári mal zreteľnú úľavu.
Potom sa mi scifisti stratili, lebo somsa zakecala. Namiesto toho, aby som ich hľadala som sa však nechalazlákať na prednášku o Japonskej kuchyni a neľutujemto. Poviem k tomu len toľko, že nikdy nezapichnem paličky domisky. Miestnosť sa vyprázdnila a nasledovala Marselovaprednáška o komiksoch StraGate a StraTrek. Namuras prežívalahlbokú osobnostnú krízu, po tom, čo videlatradičné japonské bentó (niečo ako desiatu) aspomenula si na svoj osud suchých desiat. Takže sa chopilafotoaparátu a všetko fotila, zatiaľ, čo som ja podporovalaMarsela našim transparentom. Prednáška dopadla veľmi dobrea scifisti sa usadili v priľahlej reštaurácii. Ja som satuším oddelila a pobehovala som po kulturáku, aby somsi užila tie pravé conové okamihy. Deti ma neušlapalia keď som sa pridala k osadenstvu v reštike, čakalo ma miléprekvapenie. Ku guidistom sa pridal aj Johanson, ktorý bolúplne zábavný a stal sa stredobodom pozornosti.Opäť som upadla do antibiotikového opojenia a pamätámsi nasledujúce hodiny z prespektívy akvarijnej rybičky.Nejako sme prišli domov a pozerali Atlantis. Tuším somhádzala nejaké hlášky ale nepamätámsi to poriadne. A potom sme išli spať.
Conová nedeľa bývanajhoršia. Človek sa musí s každým rozlúčiťa pritom by bol najradšej, keby nemusel vôbec vyjsť z domu.Bolo tak fajn, len sedieť pred počítačom, robiť popisyprednášok a pozerať South Park. Ale potom by sme vlastneprišli o Namurasinu sestru Katku! Zjavili sme sa v meste na neskorýobed a spoločnosť nám robila práve ona. Po hutnomjedle od Divného Janka sme si zahádzali Lilino frisby(takmer som zabila Marsela) a postupne sme rozpustili našu slávnupartiu. Ja som patrila k čestnej Marselovej eskorte a ledva somudržala suché očká, keď nastupoval do slávnehoposchodového autobusu.
Čo dodať? Snáď len toľko, žeSlavCon klope na dvere a ja sa už neviem dočkať. Tam si opäťzaconujeme a na to sa teším!
You know you love me, XOXO, Elendilka
