Neviem ako vy, ale ja si myslím, že šťastie je prirodzeným stavom a každý z nás má naň právo. Tak prečo tak veľa ľudí ešte nenašlo svoje životné šťastie?
Nikdy to totiž nie je také jednoduché. Myslím, že ak niekto nie je šťastný, určite nebude všetko v poriadku. Niečo chýba. A pritom to nemusí byť ani vina alebo rozhodnutie tohto človeka...
Naše šťastie veľkou mierou závisí od našich očakávaní. A pokiaľ vidíme svoje šťastie v prísľuboch vecí alebo v rukách ostatných, ktoré sú veľmi vrtkavé, nečudujme sa, že často sme frustrovaní. Predpokladám, že šťastie začína vo vnútri a každý je schopný dosiahnuť ho. Niektorí jedinci sa však svojim ,,životom tichého zúfalstva“ všetkej nádeje na pravé a skutočné šťastie vzdali. Prísľub skutočného šťastia im pripadá ako krutý žart. Objavujú sa depresie, samovraždy ( v odbornej literatúre som sa dočítala, že najväčšia miera samovrážd medzi odborníkmi je u psychiatrov)...
Našim problémom je aj to, že životné šťastie hľadáme na nesprávnych miestach. Musíme si uvedomiť, že rýchlo zaistené šťastie nám môže ponúknuť len podvodník. Uvedomme si, že sa nedá hľadať priamo, je to len vedľajší medziprodukt. Cesta za šťastím je úlohou na celý život. Nedá sa získať ho naraz a vlastniť ho navždy, to by bolo príliš ľahké.
Šťastie v rôznych podobách hľadáme už od malička a odpovede si zaznamenávame, ani nevieme ako. Malé deti sa často učia aj pozorovaním, je veľmi pravdepodobné, že naše teórie o šťastí v rukách niekoho iného siahajú do detstva. Ak ste napríklad videli hádku vašich rodičov, z ktorej obaja vyviazli smutní a znechutení, alebo naopak, ak mama pochválila vášho súrodenca a jemu sa objavil ihneď úsmev na tvári, ľahko vám vtedy asi došlo, že druhí sú zrejme tvorcami nášho šťastia či nešťastia, znechutenia či spokojnosti,... Od nášho predstavenia sa na verejnosti sme od začiatku dodnes porovnávaní s druhými. Nečudo, že sme sa to naučili robiť aj my sami, aj my porovnávame. Horšie je, že sa z toho viac-menej nechcene vytvorila priepasť súperenia a z toho vyplývajúca závisť. Každý si je teda vedomý toho, že má k svojim obdivovaným ideálom ďaleko a je jasné, že v tomto vnútornom súťažení ,,ja sám vs. moje predstavy“ všetci prehrávame. Takto sa veľmi rýchlo láme naše ťažko nadobudnuté šťastie.
Ako byť šťastným na celý život? V tomto vám neporadím, a myslím, že odpoveď musíme nájsť každý sám. Každý z nás vie, čo má vo svojom vnútri a čo mu chýba. A tak naše putovanie za šťastím pokračuje....A ja vám prajem šťastnú cestu!
A čo si o šťastí myslia filozofi?
V živote nejde o to, mať najlepšie karty, ale vedieť hrať s tými, ktoré sú momentálne k dispozícii. (R.L.Stevenson)
Pekné dni- neplakať, že sú za nami, ale tešiť sa z toho, že nejaké vôbec boli. (R.Tagore)
Nie je nikdy neskoro, urobiť niečo pre svoje šťastie. (G.Rollenhagen)
Obráť svoju tvár k slnku, potom všetky tiene padnú za teba. (čínske prísovie)
Porovnávanie je koncom šťastia a začiatkom nespokojnosti. (S. Kierkegaard)
Vrcholom šťastia je to, keď je človek pripravený byť tým, kým je. (E. von Rotterdam)
Šťastný nie je ten, kto tak vyzerá, ale ten, kto seba považuje za šťastného.(Seneca)
Človek nechce byť len šťastným, chce byť šťastnejším ako ostatní. A je to také ťažké preto, že ostatných považujeme za šťastnejších, ako v skutočnosti sú. (Ch. Montesquieu)
Budem šťastná, ak vás z tohto celého článku oslovila čo i len jedna veta a vy sa možno trošku zamyslíte nad svojim životným šťastím. Potom bude cieľ môjho článku splnený...Prajem vám, aby každý z vás našiel to svoje:)
