V súčasnej digitálnej dobe už ale nikam behať nemusíme (ináč to by sme sa nabehali, to by sme si nohy zodrali až po lakte na tom našom Slovensku), aby sme sa dostali k informáciám rovno z prvej ruky, z ktorých sa nám pretrie zrak, z ktorých sa nám budú panenky pretáčať. A ani sme nemuseli pri tom byť. V dnešnej dobe Internetov nie je problém sa dostať aj k takýmto vierohodným, relevantným a overeným informáciám.
Stačí vypichnúť jednu za všetky ostatné, ktorá by nás už skutočne mala zobudiť, prebrať zo zimného spánku. Je to článok + podcast politického komentátora Braňa Dobšinského s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym na www.aktuality.sk. Ľubomír Andrassy nie je žiadna malá ryba, žiadny pešiak na šachovnici, je to verejná autorita a predsedá najvyššiemu orgánu za účelom kontroly, aby sa tu dodržiavali dobré mravy. O to závažnejšie vyznievajú jeho tvrdenia a odhalenia, že to bol politik, ktorý nevzišiel z demokratického spektra, ale naopak stál na opačnej strany barikády – hájil farby SDĽ, nasledovníčky to svojej alma mater KSČ, z ktorej vzišiel aj sám vševedúci súdruh preceda. A potvrdzuje v tomto rozhovore všetko to, čo hovoria a tvrdia všetci príčetní a demokraticky zmýšľajúci ľudia :
Jeho tvrdé a presne mierené slová, kde sa hĺbkovo pozrel na využívanie eurofondov „...stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov. Majú zlatú baňu z európskych peňazí. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k „odlievaniu“ eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala...“ len potvrdzujú dávnejšie Kiskove slová, že Slovensko je mafiánsky štát.
Tento rozhovor Dobšinský -Andrassy by mal byť povinným čítaním (počúvaním) pre všetkých občanov tejto Džamahírie (nielen tých príčetných - lebo tí vedia, kde je sever a odkiaľ fúka vietor), hlavne však pre tých, ktorí sú stále hluchí a slepí, pre tie tupé, oddané a zadubené Ficoovce, kroré si nechajú na sebe aj drevo rúbať, keďže tým drevotupcom je sám ich vodca, ich súdruh preceda, ich božstvo... Tam nemajú žiadne mantinely, tam odmietajú fakty a dáta, tam nemajú sebaúctu, tam je len viera a emócia – milovanie svojho vodcu. Akákoľvek kritika, či odhaľovanie pravdy je pre nich tabu, nepresvedčí ich už ani návšteva lekára, teplotný rekord v Ružinovskej nemocnici, platby za lieky, potraviny, za energie, či všeobecná nedovzdelanosť tohto národa. Nepresvedčia ich štatistiky, či rôzne prieskumy, ktoré ukazujú, že sme na chvoste všetkých možných i nemožných ukazovateľov a rebríčkov, že sa tu len kradne ako po nebohom, že sa rozdáva všetko to, čo by malo patriť nám len „našim ľuďom“, že takto presne vládne a to robí mafia, že nás ten ich Fico vedie všetkých do pekla na tom jeho bielom koni... Len slepý nevidí a hluchý nepočuje. Lepšie povedané, nechce vidieť, nechce počuť...
A toto je len časť mozaiky z príbehu zvané Slovensko, z príbehu Fico, žiaka, ktorý predbehol aj svojho učiteľa, „otca vlasti“ Mečiara...
Z mozaiky, ktorú úslužne prikrmujú aj „nezávislé“ verejnoprávne médiá (RTVS), poslušne im v tom sekunduje aj „najobjektívnejšia“ „spravodajská“ TV – TA3 (skutočne sa nemá za čo hanbiť). Ale bez viny nie sú ani súkromné médiá (JOJ, Markíza...), ktorých súdruh preceda vystrašil natoľko, že pre nich je často mlčať zlatom...
Nuž ľady sa predsa len pohli, aj keď len u nášho južného suseda. Orbána poslali maďarskí voliči do čerta a opraty pevne chytil do rúk Péter Magyar. Aj čo sa týka napr. tých médií – „Historický deň. Dnes sa skončilo vysielanie propagandy vo verejnoprávnych médiách. Klamali vo dne, klamali v noci, klamali na všetkých frekvenciách. Tomu je teraz koniec“ oznámil Péter maďarskému ľudu, odstavil spravodajstvo v nich a odcestoval na summit NATO do Ankary riešiť ďalšie dôležité veci pre svoju krajinu v súlade s európskymi záujmami. Takto sa to robí, do psej matere !!!
V referende sme mohli rozhodnúť, alebo aspoň pri najmenšom vyslať odkaz, či ďalej chceme takto žiť, či naďalej chceme akceptovať zlodejov v bielych golieroch a straníckych tričkách a dávať im tichý súhlas na tie ich zlodejiny. Nerozhodli sme, ostali sme ľahostajní, apatickí. A samozrejme pohodlní. Opozícia (až na PS) nechala od začiatku Demokratov vykúpať sa v tom samých, možno jej to aj pomastilo bruchá (a možno s tou mastenicou to bol aj zámer). A keďže lepšie to už nebude ani na tejto našej strane barikády (nebude to ani v komunálnych voľbách, ani v tých parlamentných, nepodliehajme ilúziám...), je treba prebrať tento národ z tej jeho letargie, apatie, ľahostajnosti a pohodlnosti a vyburcovať ho do zápasu proti tejto (nielen eurfondovej) mafii, rozdúchať v ňom oheň a túžby po demokracii (ktorá je tvrdo ohrozená), po znovunastolení právneho štátu (ktorý je úplne v troskách), rozdúchať oheň a túžbu po slobode (o ktorú môžeme veľmi ľahko prísť)...
Ono v stredoveku to bolo v podstate „jednoduchšie“, jednoznačnejšie a operatívnejšie. Za zlodejiny, za krádeže, za vlastizradu (a tej je tu aj s vernou jej sestrou kolaboráciou tiež požehnane. Len tak mimochodom, jeden z takýchto ruSSkých agentov, súdruženko Gašparko, „zhodnotil“ festival Pohoda ako „vojnovo-politickú akciu“. 855 pánov (a paní) psychológov a psychiatrov, nie je najvyšší čas zaradiť na vašu listinu aj ďalšieho pacienta ?...) sa odtíňali ruky, upaľovalo sa verejne na námestí... Len ako teraz exemplárne potrestať týchto gaunerov, týchto zlodejov, týchto "ctihodných občanov“, keď "nezávislé" orgány NEčinné v trestnom konaní, keď "nezávislá" súdna moc majú v týchto našich súradniciach krátke nohy, nikam sa neponáhľajú, nikam sa nehrnú a keď už nie sme v stredoveku...
Keďže z opozičných radov tento vietor už asi nezafúka, bolo by nám treba nejakého nového morálneho vodcu s prirodzenou autoritou a charizmou a schopnosťou zjednotiť tento národ za skutočné hodnoty, za tú pravdu a lásku. No Jánošík to už asi nebude (on ním takým ani nikdy nebol), určite to nebudú ani Cyril a Metod... Slovensko potrebuje takého Pétera Magyara. Na Slovensku žije nemálo Maďarov, terazky by nám bodli, keby vygenerovali takého poslovenského Magyara. Treba sa však spoľahnúť na vlastné rady a zo svojho zdravého slovenského jadra (teda ak nejaké také ešte zostalo) vygenerovať slovenského Robina Hooda, ktorý sa nebojácne a oduševnene podujme po vzore Pétera Magyara (V JEDNOTE JE SILA !!!) na túto misiu pravdy a spravodlivosti...
Je však otázne, či tento národ holubičí (teda aspoň ta príčetná polovica) na to ešte má, či má vôbec chuť a odvahu sa na to podujať, či chce ešte vôbec zabojovať...
Verme, že NÁDEJ zomiera posledná...
