Pád komunizmu umožnil slobodný rozvoj menšinových kultúr, či už na základe etnickom, náboženskom, alebo proste na základe rôznych známych (povedzme hudobných) žánrov. Tento rozvoj by nebol možný bez aplikovania tolerancie a tiež faktu, že rôzne tieto kultúry dávajú "to svoje" skupine ľudí ktorá v nich niečo vidí. A tak sa našlo niečo aj pre extrémizmus...
O problém extrémizmu sa začali politici zaujímať až po uplynulých voľbách. Začali sa hľadať príčiny prečo sa politická strana dostala do parlamentu. Novinári, historici alebo učitelia sa zamerali na nedostatočnú výuku histórie. Rád by som znesvárené skupiny pedagógov a novinárov ukľudnil. Nedostatočným vzdelaním sme sa do tejto situácie nedostali.
Budíček pre volených zástupcov prišiel vyše 20 rokov potom čo problém začal.
1. Legislatívne nedostatky a nedostatky pri kandidatúre na poslancov
V jednom zo svojich predchádzajúcich blogov som uvažoval nad otázkou ako je možné že osoby ktoré boli trestne stíhané v súvislosti s rozpustením strany Slovenská pospolitosť (prosím nepliesť s občianskym združením ktoré existuje naďalej) pripustené ku kanditadúre. Jednoduché hľadanie ukázalo, že zakladajúci členovia strany Slovenskej Pospolitosti boli od obvinení oslobodení.
Nedávny rozhovor s ministerkou Žitňanskou o plánovaných úpravách zákonov o extrémizme mi objasnil, že také založenie extrémistickej skupiny nieje v súčastnosti trestným činom. To až propagácia...
Väčšina zákonov, ale aj prax boja proti extrémizmu sa viazala na historické ultrapravicové skupiny (napríklad nemecká NSDAP). Je zaujímavé zistiť, že legislatíva nepredpokladá založenie novej skupiny, s použitím novej symboliky. Na neefektívnosť sa poukazovalo v minulosti kedy boli mimo zákon posunuté niektoré symboly vojnového Nemecka. Jediný účinný zákon sa vyjadroval o skupinách smerujúcich k potláčaniu práv menšín, avšak jeho uvádzanie do praxe nebývalo účinné.
2. Rasovo motivovaný útok, ktorý nieje rasovo motivovaný = tolerancia polície k násiliu?
Pred vyše desiatimi rokmi prebiehal v Bratislave otvorený konflikt medzi skupinami mladých ľudí. Na jednej strane pravicoví extrémisti, na strane druhej ľudia nezapadajúci do škatuľky normálnosti.
V dnešnej dobe sa stalo moderné označovať tú druhú skupinu za "feťákov". Dokonca som počul že Daniel Tupý bol tiež len "feťák" a preto si zaslúžil čo sa mu stalo. Vráťme sa trochu do tej doby...
Je desať večer a z Domu účastníkov odboja v centre Bratislavy vychádza skupina holohlavých ľudí. Zdanlivo sa rozídu po menších skupinkách rôznymi smermi. V priebehu tridsiatich minút sa všetci stretnú na Šafárikovom námestí a smerujú na Pribinovu ulicu kde sídlil podnik Stoka. Do desiatich-pätnástich minút je po všetkom. O jedenástej v noci už útočiaca skupina nastupuje do posledných vlakov z Bratislavy a smerujú do okolitých miest, znova každý iný smer a vlak.
Nebol to rasový útok, údajné obete sú slováci. Dokázať prepojenie, alebo organizovanie je ťažké pretože útočiaca skupina dobre vedela kde sú verejné bezpečnostné kamery i bankomaty s kamerami. Na prvý pohľad sa nedá dokázať, že útok niekto zorganizoval.
Pokiaľ náhodou boli proti sebe stojace skupiny konfrontované políciou, jedna strana bola obviňovaná s rasovo motivovaného činu, a druhá z držby alebo užívania drog. Ak biely rozbije hubu bielemu tak to rasizmus nieje.
Z dnešnej perspektívy trochu chápem že polícia sa rozhodla od tohto sporu dištancovať. Ale zároveň to nepomohlo ich image, pretože dodnes kolujú podozrenia o prepojení medzi pravicovými extrémistami a políciou
Ak nie rasizmus, aká je skutočná zámienka týchto potýčok?.
3. Praktické fungovanie pravicových extrémistických skupín - Ideológia alternatívnej histórie
Na Slovensku funguje ultrapravicová skupina zjednodušene nazývaná Skinheads od začiatku 90. rokov (konkrétnejšie a presnejšie označenie je neo-nazi Skinheads). Fungovanie tejto skupiny je založené na ideológii Tretej ríše, ale aj mnohých výrazne novších diel "alternatívnej" histórie, ktorá nevychádza len zo zahraničia. Populárnymi témami sú popieranie Holokaustu, nadradenosť bielej rasy, alebo glorifikácia vojnového Slovenského štátu.
Je hlúpe a naivné si myslieť, že za touto skupinou stoja len partie holohlavých bitkárov bez znalosti histórie. Je to práve naopak. Aj v tej dobe sa jednalo o skupinu ktorá si svoju verziu histórie vytvorila a zdieľala vnútri spoločenstva ako tú skutočnú utajovanú pravdu.
Pravicovo-extrémistické skupiny a hlavne ich predstavitelia sa od roku 2000 snažili aktívne o legitimizáciu svojich snáh. Rasovo, etnicky ale hlavne kultúrne motivované trestné činy "kinder-nazi" skinheads im na zdaní legitimity nemali ako pridať, skôr naopak.
Je tu však historické dedičstvo na ktoré sa môže každý ultrapravicový sympatizant a hlavne ak je katolík kedykoľvek odvolať a to je odkaz Jozefa Tisu. A tak sa k legitimizácii pravicových a národnostných záujmov dostávajú konkrétny členovia slovenskej katolíckej cirkvi.
Tak sa dostávame k relativizovaniu, alebo popieraniu zodpovednosti za zločiny ktoré mal Tisov režim na svedomí, avšak teraz vám to nehovorí holohlavý mladík niekde v krčme, ale možno váš farár, biskup alebo dokonca arcibiskup. Človek ktorý vysoko pravdepodobne požíva spoločenskú autoritu. A tak sa postupne dostávame k tomu ako sa ultrapravicové hnutia začali formovať do nových štruktúr ktoré s pôvodnou násilnou činnosťou už toľko spoločného nemá.
V tom istom období ako utíchla drobná násilná trestná činnosť hnutia Skinheads sa objavila nová forma ich pôsobenia tentokrát so zdanlivo legitímnymi požiadavkami...
4. Kultúrna neznášanlivosť
Čo sa dialo v Bratislave v minulosti síce bol prejav pravicového extrémizmu, ale nejednalo sa o rasovo motivované trestné činy. Základným prejavom neznášanlivosti boli kultúrne rozdiely. Dodnes stretávam mnoho ľudí s presvedčením že Slovensko je mono-kultúrna krajina, a že všetci vyznávame rovnaké hodnoty.
Základom ultrapravicových ideológií v minulosti nebol len rasizmus a to je dodnes rozšíreným mýtom. Častými motívom sú "tradičné hodnoty", ktoré sú bežne chápané ako úzko špecifikované rodinné, kultúrne a náboženské hodnoty s vysokou mierou intolerancie k odlišnosti. Rasizmus a xenofóbia sú ďalšie podstatné sprievodné javy.
Už len katolícke a evanielické prejavy sa v detailoch líšia, čo potom divadlá tanca ktoré tak strašne hnevajú pána župana? Alebo nebodaj prejavy kultúry punku, metalu alebo iných sub-kultúr ktoré idú proti prúdu mainstreamu?
S touto neznášanlivosťou je naša spoločnost konfrontovaná denne a v reálnej forme.
Pán Magát je presvedčený, že môže spochybnit celoživotnú prácu historikov SAV prostou vetou "Sú židovského pôvodu a preto majú za cieľ škodiť slovenského národu."* Rétorika, že metalová hudba vedie ku konzumácii drog, alkoholu alebo okultizmu niesú cudzie pani europoslankyni Záborskej alebo bývalému poslancovi za KDH Kvasničkovi. A v neposlednom rade keď pán Kotleba vyjadrí svoje pobúrenie s "pornografiou" Divadla tanca neschválením dotácie, prípadne pobúrenie nad divadelným predstavením lebo používa neslušné slovíčka. Neviem ako od tejto rétoriky oddeliť rozhodnutie vlády prijať len sýrskych kresťanov (preklad "Ak ste sýrsky ateista, budhista, alebo žid môžte sa ísť pásť.").
Aké sú dopady?
Pánovi Kvasničkovi a Záborskej krajská prokuratúra nedala za pravdu . Pán Magát si pravdepodobne môže hovoriť čo chce a prišijú mu len nedovolené ozbrojovanie sa. A vláda alebo župan môžu rozhodnúť v rozpore s dobrými mravmi a napriek tomu ich nikto nedonúti rozhodnutie zmeniť - majú totiž zákonom danú právomoc.
5. Fantazmagória o monokultúrnom Slovensku
To je také Slovensko, kde každý občan hovorí len čistou spisovnou slovenčinou, má správnu farbu pokožky, počúva dychovku na prvom okruhu slovenského rozhlasu, je katolík a samozrejme heterosexuál.
Ako blízko je táto predstava k realite? Žijú tu početné menšiny, hovorí sa tu viac než jedným jazykom, i keď oficiálne uznaným úradným je slovenčina. Okrem katolíkov narazíte na ateistov, evanielikov, pravoslávnych, židov, budhistov, moslimov, rytierov Jedi a mnoho iných. A samozrejme mnoho občanom je vyčítané akej farby sú a koho majú radi, alebo dokonca akú hudbu počúvajú, aké divadlo hrajú...
...
Takže... naozaj si myslíte že je čas začať s riešením extrémistických skupín? A naozaj pomôže nová legislatíva?
Možno by stačilo vyrovnať sa s realitou toho, že svet nekončí za humnom a nie všetko cudzie alebo neznáme je automaticky zlé. Extrémistické pravicové skupiny upustili od násilia a zmenili bojové pole. Ich cieľom je legitimizovať kultúrnu neznášanlivosť bez ohľadu na bázu. Ostáva otázka...
Kto bude ďaľší cieľ?
Pokiaľ je ilegálne a teda nemoderné zameriavať diskrimináciu voči rasám, tak stále je možné napádať tú hnusnú dekadentnú kultúru a zákony s tým asi veľa nespravia. Len teraz nedostanete do držky a neoznačia vás za "feťáka". Označia vás za morálne pokleslého a neschvália vám dotáciu. Nespáchajú tak trestný čin a zároveň nemajú povinnosť nielenže sa vám ospravedlniť, ale ani doložiť pravdivosť svojich tvrdení. Alebo?
Pokiaľ ste náhodou právnik, a viete mi vety posledného odstavca vyvrátiť - a teda došlo k porušeniu nejakého zákona, alebo je základ pre súdny spor prosím kontaktujte ma prostredníctvom diskusie.
Ďakujem.
*Citát prebraný z Youtube Videa ktoré pán Magát zverejnil k téme SNP
