Žijeme náročnú dobu, ktorá sa rozsahom pandémie dá prirovnať k Španielskej chrípke pred 100 rokmi (v rokoch 1918 – 1921), počas ktorej sa odhaduje, že zomrelo asi 20 mil. ľudí. Avšak dnešná pandémia je iná v tom, že sa proti nej globálne bojuje očkovaním, zatiaľ ešte experimentálnymi vakcínami. Aktuálne je v tomto smere položiť si Hamletovskú otázku, byť či nebyť očkovaný?
Však túto osudovú otázku, vrátane možných rizík, si musí zodpovedať každý sám. Na druhej strane nesmie byť politikmi zneužívaná na zastrašovanie alebo vydieranie seniorov pod kepienkom humanitárnej krízy.
Je predpoklad, že ako Španielska chrípka bude dnešná pandémia trvať tri roky a „ sloboda“ možno už príde v roku 2022. Jedno je isté, svet a my v ňom už nikdy nebude taký, ako pred pandémiou. Žijeme na konci epochy parciálnych zmien a vstupujeme do novej epochy globálnych zásadných celospoločenských zmien. Už nebude stačiť len zachraňovať planétu, ale musíme dôsledne uplatňovať i právo na ochranu zdravia a života pre všetkých. Lebo sú to spojené nádoby. Musí sa do vrcholovej politiky a občanom vrátiť dôvera, rešpekt, úcta, tolerancia, slušnosť a spolupráca. Politici musia prestať presadzovať len svoje záujmy a idey, ale predovšetkým realizovať potreby občanov pri zabezpečovaní veci verejných.
Nemožno podceňovať kovidovú pandémiu, ale horšie je, že spoločnosť je frustrovaná právnym, emočným, ekonomickým, environmentálnym a informačným chaosom, čo môže prejsť až do sociálnej krízy a následne fyzického ataku, až ústavného odporu občanov (§32 Ústavy).
Aj po tridsiatich rokoch od rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov máme stále veľa spoločného. Obidva štáty majú neskúsenú amatérsku vládu, v Čechách už nevládneho prezidenta a na Slovensku síce prezidentku, ktorá má veľa predností čo do šarmu, vizáže a prednesu, ale to nestačí. Prezidentka by mala mať ambície spájať názory, predkladať a vyžadovať riešenia. Jej sila mandátu nie je v oklieštených právomociach daných Ústavou SR, ale hlavne silou občana, ktorý ju priamo zvolil. Pani prezidentka, parlament ide schvaľovať rozpočet na budúci rok. Choďte priamo do parlamentu vyzvať poslancov, aby navýšili platy sestrám a lekárom na úroveň, ktorú si právom ako hrdinovia dnešných dní zaslúžia. Tiež žiadať konečne postaviť Novú univerzitnú nemocnicu na Rázsochách. Bola by to aj motivácia na návrat sestier a lekárov zo zahraničia.
Vláda si dala za cieľ odhaliť a potrestať korupciu a zobrať na zodpovednosť skorumpovaných politikov a oligarchov, ktorí si prisvojili náš štát. Za dva roky vládnutia to vyzerá, že kajúcnici, ktorí sa priznali a usvedčujú páchateľov budú nakoniec jediní odsúdení páchatelia a tí hlavní aktéri budú ešte možno po zastavení trestného stíhania aj odškodňovaní. To už nie je kocúrkovo, ako som už písal v minulosti, ale smutná divadelná fraška.
Ďalšia fraška sa rysovala po neúspešnej výhernej očkovacej lotérie so zavedením 500€ poukážok pre dôchodcov, dokonca navýšením o 100€ na krytie nákladov zvýšených energií. V celkovej sume by to predstavovalo viac ako 500 000 000 €, čiže pol miliardy euro, ktoré by sme nakoniec splácali aj tak my všetci. Pre Matoviča a Kollára to bol dobrý politický marketing, ako si získať dôchodcov. Malo to však zvláštnu pointu v tom, že štátnou korupciou chceli politici zaočkovaním seniorov dosiahnuť želateľné percento zaočkovanosti obyvateľstva a tým aj kolektívnu imunitu.
Politici, veľmi sa mýlite, nepodceňujte a nedehonestujte seniorov, ktorí vedia čo je pre nich potrebné a nutné urobiť aj bez vašej motivácie. Nemusia sa dať nahovárať svojimi deťmi a vnúčatami na očkovanie za účelom získania poukazov na kultúru, fitnescentrá, plavárne, reštaurácie,..., ktoré by využívali ich deti a vnúčatá a tým podporili sektory trpiace pandémiou.
Vážení politici, múdry vek človeka začína oveľa neskôr ako si myslíte (väčšina nositeľov Nobelových cien má viac ako 60 rokov). Seniori sa líšia od mladých ľudí len tým, že majú slabší zrak, ale o to viac životných skúsenosti a vedomostí. Nepotrebujú žiadne nezmyselné poukazy, ale priamu finančnú dotáciu na krytie ich nevyhnutných životných potrieb. Pre našu spoločnosť urobili veľa. Premenili zaostalé agrárne Slovensko po vojne na rozvinutú priemyselnú krajinu s vyspelým poľnohospodárstvom, dostupným zdravotníctvom, kultúrou aj vzdelaním. Ale za posledných 30 rokov sa v ničom nenapredovalo, ba naopak len demontovalo a privatizovalo. Stali sme sa garážou Európy bez pridanej hodnoty s lacnou pracovnou silou a exodusom mladých vzdelaných ľudí do zahraničia. Preto neskúšajte nové triky na senioroch a ich trpezlivosť. Je to veľmi prezieravé a dehonestujúce seniorov. Seniori majú svoju minulosť aj hrdosť. Právom si zaslúžia od spoločnosti slušné dožitie v dôstojných životných podmienkach.
Vstúpili sme už do adventného obdobia, v ktorom si každý rok máme s pokorou pripomínať príchod Jezuliatka, ktoré má v nás svojou čistotou iniciovať túžbu po pravde, spravodlivosti, a stať sa tak lepšími správcami krajiny s odkazom aj pre budúce generácie.
Želám preto všetkým ľuďom dobrej vôle veľa síl do nového a verme, že po každej stránke prelomového roku 2022. K tomu pokory, veľa odvahy a rozhodnosti, ale hlavne zdravia, lebo ako sa hovorí, že zdravie nie je všetko, ale bez zdravia sa stáva všetko ničím.
Miroslav Kollár, vysokoškolský učiteľ a občiansko-právny aktivista