Milí Popradčania, milí Spišiaci.
Blížime sa do cieľovej rovinky tohto volebného obdobia súčasnej vládnej koalície. Pred spomenutým záverom nás čaká cvičná skúška v podobe komunálnych volieb. Zdanlivo tieto dve udalosti skoro vôbec nesúvisia, ale nie je to pravda. Prečo?
Často je vyslovovaná téza, že zvolení ľudia sú zrkadlom voličov a naopak. Ak je to pravda, tak to platí pre komunálnu aj celoštátnu úroveň a my si musíme dávať pozor na to, koho volíme. To je naša úloha.
Zvolení zástupcovia by zase mali dávať pozor na to, ako nastavujú pravidlá celospoločenského správania, všeobecnej kultúry a života vôbec. Skrátene, my musíme dať pozor raz pri voľbách a oni celé štyri roky každý deň. Ich zodpovednosť nie je ľahká a nezrelí poslanci ju nemôžu zvládnuť.
Príkladom sú volení zástupcovia súčasnej vládnej koalície, ktorí pre vlastnú lenivosť, vlastný osobný prospech a chamtivosť slepo a ponížene kryjú kroky vlády, ktorá kolaboruje s Ruskom. Slovensko je potom v takom stave, že minister obrany povie, že Rus raz odíde, a preto sa netreba báť, minister dopravy prezentuje nové záchody na hlavnej stanici v hlavnom meste. Nabudúce nám možno ukáže aj to, ako sa splachujú. Málokoho by prekvapilo, keby minister zdravotníctva vyhlásil, že nemocnice nemusia liečiť pacientov, veď každá choroba raz odíde. Spomenuté príklady vystihujú mentálnu úroveň vládnych politických reprezentantov na celoštátnej úrovni. Charakterizuje ich neodbornosť, arogancia a chamtivosť.
Vráťme sa teraz k téme prepojenia celoštátnej a komunálnej politiky. Najlepším príkladom tohto vplyvu sú pre mňa komunálne voľby v roku 1998 na košickom sídlisku Luník IX. Prvýkrát bol za starostu zvolený rómsky kandidát. Ten, bohužiaľ, vynikal akurát tak svojím teatrálnym vystupovaním a žiadnou zodpovednosťou. Dnes je už situácia úplne iná a terajší starosta je úspešným príkladom opačného správania.
Vtedajšie prvé rokovanie obecného zastupiteľstva malo prakticky iba dva body. Prvým bodom bol sľub poslancov a druhým bodom bolo rozdelenie si všetkých obecných peňazí medzi zvolených poslancov a starostu. Načo zdržiavať, veď prečo ináč by boli zvolení. Keď som apeloval na ich zodpovednosť voči obyvateľom sídliska a voči finančným nárokom na základný chod sídliska, vysmiali sa mi. Keď som im už svojím poučovaním liezol na nervy, jeden z nich mi povedal: „A oni v Bratislave vo vláde môžu a my nie?” Proti tomuto žolíku som nemal vyššiu kartu a moje poučovanie skončilo. Myslím, že tento príklad je zrozumiteľný a jasne popisuje vplyv politiky z celoštátnej na komunálnu úroveň. Okrem iného hovorí aj o tom, že Rómovia sú prispôsobiví voči správaniu sa väčšiny a že väčšina je neprispôsobivá voči vlastným zákonom, vrátane ústavy. Toto volebné obdobie túto pravdu potvrdzuje. Čo s tým?
Som presvedčený, že od strán dnešnej opozície treba vyžadovať, aby nebola iba lepšia, ale aby bola iná ako dnešná koalícia, čo bude možné iba vtedy, ak jej kandidáti budú morálne zrelí a odborne pripravení. Nestačí iba nekradnúť. Musia vedieť, čo budú robiť hneď na druhý deň po zvolení, čo budú presadzovať, meniť a opravovať. Už teraz musia byť vo svojej oblasti zorientovaní a pripravení. A netreba zabudnúť, že dobrý politik musí mať rád ľudí a musí vedieť veľa pracovať aj pod veľkým tlakom. Takých ľudí musíme voliť a takých ľudí nám musia opozičné politické strany ponúknuť. To všetko ale platí ako na celoštátnej tak aj na komunálnej úrovni.
Na záver ešte pripomínam, že nechceme byť súčasťou Ruska – ani fyzicky, ani mentálne!
Ďakujem Vám za pozornosť.






