Miroslav Sabol | kandidát na primátora Košíc | 22. september 2026
Mesto má občanov počúvať aj vtedy, keď kladú nepríjemné otázky. Predstavujem druhý bod svojho akčného plánu pre Košice: právo na slovo, verejnú kontrolu a rovnaké pravidlá. Chcem samosprávu, v ktorej sa človek môže ozvať bez strachu zo svojvôle a zastrašovania.
Slovo pre verejnosť musí mať váhu
Presadím garantovaný priestor „Slovo pre verejnosť“ s jasnými podmienkami prihlásenia a vystúpenia. Kritický názor ani samotná kandidatúra nesmú byť zámienkou na umlčanie. Rovnaké pravidlá musia platiť pre každého. Rokovací poriadok musí rešpektovať ústavu a zákon. Dnešný zákon umožňuje udeliť slovo obyvateľovi obce; pevne garantovaný priestor predkladám ako zmenu mestských pravidiel. [1, 2]
Verejné peniaze nesmú slúžiť na zastrašovanie
Odmietam zneužívanie právnych krokov na potláčanie legitímnej kritiky. Navrhujem verejný prehľad právnych služieb a sporov mesta: kto službu objednal, aký verejný záujem chráni, koľko stojí a kto ju platí. Zmluvy, faktúry, náklady a dostupné výsledky musia byť kontrolovateľné v zákonom prípustnom rozsahu. Občania potrebujú vedieť, na čo sa míňajú ich peniaze.
Verejnosť a médiá potrebujú úplný obraz
Presadím zverejňovanie overiteľných podkladov, súvislostí a stanovísk dotknutých strán. Rovnakú pozornosť ako mestské úspechy musia dostať aj spory, záväzky a právne výdavky. Informácie majú občanovi umožniť vytvoriť si vlastný názor. Pri zverejňovaní budeme chrániť osobné údaje a rešpektovať zákonné obmedzenia.
Každý zásah do diskusie musí mať dôvod
Navrhujem verejný register zásahov na mestských komunikačných kanáloch. Pri odstránení komentára, blokovaní používateľa či obmedzení diskusie má byť dohľadateľné, kedy k zásahu došlo, čoho sa týkal a o aké pravidlo sa opieral. Súčasťou bude možnosť požiadať o preskúmanie. Register má umožniť kontrolu s anonymizáciou a ochranou osobných údajov.
Opieram sa o ústavnú ochranu prejavu a účasti na verejných veciach. Európsky súd pre ľudské práva v prípade Lingens proti Rakúsku zdôraznil, že politici musia zniesť širšiu kritiku než súkromné osoby. Aj politická diskusia však musí rešpektovať práva iných. [1, 3]
Môj záväzok: mesto musí občanov počúvať, vysvetľovať svoje rozhodnutia a zniesť verejnú kontrolu.
© Miroslav Sabol 2026. Tento akčný plán je mojím autorským spracovaním vlastných nápadov a myšlienok a v zákonom chránenom rozsahu mojím duševným vlastníctvom; pri neoprávnenom prevzatí alebo prisvojení autorstva budem uplatňovať svoje zákonné nároky a dokladať prvenstvo jeho zverejnenia.
Zdroje (overené 22. 9. 2026):
[1] Ústava SR, čl. 26 a 30
https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1992/460/20251101.html
[2] Zákon č. 369/1990 Zb., § 12 ods. 8, 9 a 11
https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1990/369/20260715.html
[3] ESĽP, Lingens proti Rakúsku, 8. 7. 1986, § 42
https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-57523
Opatrenia sú programovými návrhmi autora.
Úplné znenie bodu č. 2 a jeho právna základ :
2. OBČAN NESMIE BYŤ UMLČANÝ: PRÁVO NA SLOVO, VEREJNÚ KONTROLU A ROVNAKÉ PRAVIDLÁ
· 2.1 Garantované Slovo pre verejnosť: Tvrdenie: Žiadnemu občanovi nesmie byť svojvoľne odobraté slovo len preto, že jeho otázka je nepríjemná, kritická alebo politicky nepohodlná. Právna citácia: čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR; čl. 30 ods. 1 Ústavy SR; čl. 2 ods. 1 Ústavy SR; § 36a Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Košiciach. Vysvetlenie: Ústava chráni slobodu prejavu, právo vyhľadávať a rozširovať informácie a právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí. Rokovací poriadok vytvára bod „Slovo pre verejnosť“ práve na to, aby obyvatelia mohli verejne hovoriť k veciam mesta. Preto sa tento bod nesmie vykladať reštriktívne proti občanovi, ale v prospech jeho možnosti byť vypočutý. Občan musí byť vypočutý, aj keby rokovanie malo trvať o hodiny dlhšie; ak bude potrebné rokovať tri dni, mesto má vydržať tri dni počúvať vlastných ľudí.
· 2.2 Rovnaké pravidlá pre občanov aj kandidátov: Tvrdenie: Kandidatúra nesmie byť zámienkou na odobratie občianskych práv a obyvateľ mesta neprestáva byť obyvateľom len preto, že kandiduje. Právna citácia: čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR; čl. 30 ods. 1 Ústavy SR; § 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; § 36a Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Košiciach. Vysvetlenie: Ústava priznáva ľuďom rovnosť v dôstojnosti a právach a zakazuje rozdielne zaobchádzanie bez zákonného dôvodu. Zákon o obecnom zriadení definuje obyvateľa obce cez trvalý pobyt, nie cez to, či je alebo nie je kandidátom. Ak rokovací poriadok nevylučuje kandidáta z možnosti vystúpiť, mesto nemôže vytvoriť taký zákaz výkladom.
· 2.3 Ústava je nad rokovacím poriadkom: Tvrdenie: Rokovací poriadok je organizačná pomôcka, nie nástroj moci, a nikdy nemôže stáť nad Ústavou SR, zákonom ani základnými právami. Právna citácia: čl. 1 ods. 1 Ústavy SR; čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR; čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR; § 1 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Košiciach; § 2 ods. 3 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Košiciach. Vysvetlenie: Ústava ustanovuje Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát a prikazuje verejným orgánom konať iba na základe ústavy a zákona. Základné práva možno obmedzovať len zákonom, nie interným rokovacím pravidlom. Rokovací poriadok iba upravuje spôsob vedenia rokovania; ak niečo nerieši alebo ak by jeho výklad narážal na základné práva, musí ustúpiť ústave a zákonu.
· 2.4 Ústavné právo občana hovoriť a kontrolovať moc: Tvrdenie: Občan, ktorý sa pýta na verejné peniaze, výkon funkcie, právne kroky samosprávy, zmluvy alebo rozhodnutia verejných funkcionárov, nekoná proti mestu; vykonáva verejnú kontrolu. Právna citácia: čl. 26 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR; čl. 30 ods. 1 Ústavy SR; čl. 64a a čl. 67 Ústavy SR; § 1 ods. 2, § 4 ods. 3 a § 12 ods. 9 a 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Vysvetlenie: Ústava chráni slobodu prejavu a právo na informácie a zároveň garantuje účasť občanov na správe verejných vecí. Orgány verejnej moci majú primerane poskytovať informácie o svojej činnosti. Zákon o obecnom zriadení vychádza z verejnosti rokovania zastupiteľstva a zo zodpovednosti obce voči potrebám obyvateľov. Kritická otázka občana je preto súčasťou samosprávy, nie narušením samosprávy.
· 2.5 Európsky právny rámec: Tvrdenie: Verejná moc musí rešpektovať slobodu prejavu, prístup k informáciám a princíp dobrej správy aj v európskom právnom kontexte. Právna citácia: čl. 10 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach; čl. 11 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie; čl. 41 a čl. 42 Charty základných práv Európskej únie; čl. 51 Charty základných práv Európskej únie pri uplatňovaní práva EÚ. Vysvetlenie: Dohovor chráni slobodu prejavu a právo prijímať a rozširovať informácie, pričom obmedzenia musia byť zákonné, legitímne a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Charta EÚ chráni slobodu prejavu, právo na informácie, pluralitu médií, dobrú správu a prístup k dokumentom v rozsahu práva EÚ. Mesto preto nemá používať procedúry na skrývanie sa pred verejnosťou, ale na transparentné a zákonné rozhodovanie.
· 2.6 Judikatúra chráni politickú diskusiu: Tvrdenie: Kritika verejných funkcionárov, otázky o verejných peniazoch a politická diskusia požívajú zvýšenú ochranu. Právna citácia: čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach; Lingens proti Rakúsku, sťažnosť č. 9815/82; Castells proti Španielsku, sťažnosť č. 11798/85; Steel a Morris proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 68416/01; čl. 127 Ústavy SR. Vysvetlenie: ESĽP v rozhodnutí Lingens zdôraznil širšie hranice prípustnej kritiky politikov. V rozhodnutí Castells vyzdvihol osobitnú ochranu politickej diskusie a kontroly verejnej moci. V rozhodnutí Steel a Morris poukázal na riziko nerovnováhy síl a odrádzajúceho účinku súdnych sporov na slobodu prejavu. Ak orgán verejnej moci zasiahne do základných práv, čl. 127 Ústavy SR umožňuje ochranu ústavnou sťažnosťou. Preto samospráva nesmie používať právne kroky, hrozby, predžalobné výzvy alebo procedúry rokovania ako tlak na umlčanie kritických občanov.
· 2.7 Verejné informovanie o zásadných témach: Tvrdenie: Dôležité veci verejného záujmu sa musia komunikovať rovnako viditeľne ako bežné mestské oznamy, vrátane sporov, verejných financií, predžalobných výziev, žalôb a zásahov do verejnej diskusie. Právna citácia: čl. 26 ods. 5 Ústavy SR; § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. Vysvetlenie: Ústava prikazuje orgánom verejnej moci primerane poskytovať informácie o svojej činnosti. Zákon o slobode informácií označuje obce za povinné osoby a priznáva každému právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Ak mesto informuje verejnosť o úspechoch, musí rovnako férovo informovať aj o sporných rozhodnutiach, nákladoch, právnych krokoch a dôsledkoch pre občanov.
· 2.8 Stop zastrašovaniu kritikov a SLAPP praktikám: Tvrdenie: Predžalobné výzvy, žaloby, mazanie príspevkov, pozastavovanie blogov alebo blokovanie kritických občanov nesmú slúžiť ako nástroj umlčiavania verejnej kontroly. Právna citácia: čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR; čl. 10 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach; čl. 11 Charty základných práv EÚ; Steel a Morris proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 68416/01; čl. 26 ods. 5 Ústavy SR; § 2 a § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Vysvetlenie: Slobodu prejavu možno obmedziť len zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Ak právne alebo administratívne kroky verejnej moci pôsobia tak, že občanov odrádzajú od kritiky verejných vecí, vzniká riziko zastrašujúceho účinku podobného SLAPP praktikám. Ak sa na právne kroky voči občanom používajú verejné zdroje, verejnosť má právo vedieť, kto ich inicioval, kto ich platí a aký verejný záujem sa tým sleduje.
· 2.9 Novinári a verejnosť majú dostať celý obraz: Tvrdenie: Pri sporných udalostiach má mesto zverejniť vecný kontext, dostupné podklady, stanoviská a právny rámec, aby verejnosť nebola odkázaná na jednostranný výklad. Právna citácia: čl. 26 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR; čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach; čl. 11 Charty základných práv EÚ; § 3 ods. 1 a § 5 zákona č. 211/2000 Z. z.; § 1 ods. 2 a § 4 zákona č. 369/1990 Zb. Vysvetlenie: Verejná kontrola potrebuje úplné a overiteľné informácie. Ústava, Dohovor aj Charta chránia prijímanie a rozširovanie informácií. Zákon o slobode informácií a zákon o obecnom zriadení vytvárajú rámec transparentnej samosprávy. Cieľom preto nie je útočiť na médiá, ale zabezpečiť, aby mesto poskytovalo úplný obraz veci a aby sa o verejných otázkach informovalo overiteľne a s rovnakými kritériami pre všetkých.
· 2.10 Verejný register zásahov do diskusie: Tvrdenie: Ak mesto odstráni komentár, zablokuje používateľa alebo obmedzí diskusiu na mestskom kanáli, má byť jasné, kedy sa to stalo a z akého zákonného dôvodu. Právna citácia: čl. 26 ods. 4 Ústavy SR; čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach; čl. 11 Charty základných práv EÚ; zákon č. 211/2000 Z. z.; nariadenie GDPR; zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Vysvetlenie: Slobodu prejavu možno obmedziť iba na zákonnom základe a v nevyhnutnom rozsahu. Ak mesto zasahuje do diskusie, musí vedieť tento zásah vysvetliť a spätne skontrolovať. Zároveň musí chrániť osobné údaje a priebeh konaní. Verejný register zásahov preto nie je pomsta ani šikana, ale nástroj transparentnosti, aby občan vedel, či bolo obmedzenie diskusie zákonné, primerané a rovnaké pre všetkých.
