Zatiaľ čo sa Európska komisia v Bruseli hlasno pýši svojou „solidaritou s Ukrajinou“, na východnej hranici EÚ sa potichu odohráva temný administratívny škandál. Terčom sú Košice – druhé najväčšie mesto Slovenska, kľúčový metropolitný uzol a prvá línia tranzitu, ktorá na svojich pleciach niesla okamžitú a masívnu váhu ukrajinskej utečeneckej krízy. Zbraňou? Byrokratické machinácie, koordinovaná politická izolácia a vedomé zavádzanie Bruselu.
Toto je príbeh o tom, ako slovenské ministerstvá dokázali odkloniť núdzové integračné fondy EÚ mimo rozpočtu mesta, a prečo Európska komisia zatvára oči pred učebnicovým porušením primárneho a sekundárneho práva EÚ.
Fáza 1: Obídenie magistrátu pomocou „salámovej metódy“
Keď ruská agresia v roku 2022 spustila historickú humanitárnu krízu, Európska únia konala rýchlo. Prijala nariadenie o flexibilnej pomoci územiam (FAST-CARE), ktorým zaviedla mimoriadne zmeny prostredníctvom článku 25a do vtedajšieho nariadenia o spoločných ustanoveniach č. 1303/2013. Toto pravidlo odomklo 100 % mieru spolufinancovania z rozpočtu EÚ a zaviedlo štandardné paušálne platby (100 EUR na týždeň na jedného utečenca po dobu až 26 týždňov), ktoré mali pokryť obrovskú finančnú záťaž lokálnych samospráv.
Avšak namiesto toho, aby štát refundoval reálne výdavky Magistrátu mesta Košice – ktorý zriaďoval asistenčné centrá, koordinoval núdzovú dopravu a mestskú bezpečnosť – slovenské Ministerstvo investícií (MIRRI SR) predviedlo administratívny trik.
Dňa 30. júna 2023, prostredníctvom uzavretého písomného hlasovania per rollam, Monitorovací výbor pridelil tieto 100 % paušálne príspevky priamo jednotlivým mestským častiam, čím úplne obišiel centrálnu samosprávu mesta.
Vo svete auditu a boja proti podvodom sa tomuto hovorí „salámová metóda“ (účelové drobenie projektov). Rozbitím masívnej celomestskej pomoci na mikroprojekty pre malé mestské časti štát úmyselne znížil hodnotu projektov pod rizikové prahy automatických európskych auditov. Malé mestské časti pritom nemali žiadnu zákonnú kompetenciu ani infraštruktúru na riadenie celomestskej utečeneckej krízy. Peniaze daňových poplatníkov EÚ sa tak rozkotúľali na plátanie lokálnych deficitov mestských častí, zatiaľ čo samotné mesto Košice zostalo s miliónovými dlhmi na krku.
Keď na to bola Európska komisia upozornená, iba alibisticky pokrčila plecami. V oficiálnom liste (Ref: Ares(2023)5716870) Brusel toto predátorské konanie odbil ako „vnútroštátne administratívne usporiadanie Slovenskej republiky“, čím vytvoril nebezpečný precedens: Únia dovolila zneužiť krízové pravidlá na finančné vyhladovanie strategického mesta.
Fáza 2: Klamstvo Bruselu pod rúškom fondu AMIF
Finančná blokáda Košíc sa však neskončila pri FAST-CARE. Dnes plynule pokračuje v aktuálnom programovom období 2021 – 2027 v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) – Nariadenie (EÚ) 2021/1147.
Košice dnes akútne potrebujú komplexné paušálne granty podľa článku 53 súčasného nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ) 2021/1060, aby z nich zaplatili začleňovanie ukrajinských detí do základných škôl a posilnenú bezpečnosť v uliciach (mestskú políciu). Namiesto financovania potrieb mesta však Ministerstvo vnútra SR (MV SR) s košickým magistrátom kompletne prerušilo komunikáciu.
Aby štát mohol z Bruselu veselo čerpať milióny z fondu AMIF bez toho, aby Košice robili hluk, musel Komisii preukázať, že dodržiava zákonný princíp partnerstva stanovený článkom 8 Nariadenia (EÚ) 2021/1060. Tento článok striktne nariaďuje, že štát musí do viacúrovňového riadenia eurofondov zapájať mestské a miestne orgány.
A ako tento problém ministerstvo vyriešilo? Európskej komisii oficiálne deklarovalo, že podmienky partnerstva plní, pretože prebiehajúce výzvy AMIF konzultuje so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Háčik je v tom, že mesto Košice zo ZMOS-u oficiálne a legálne vystúpilo.
ZMOS nemá absolútne žiadny právny, politický ani územný mandát zastupovať Košice. Napriek tomu ministerstvo vedome predložilo do Bruselu fiktívny, čisto formálny dialóg, aby zakrylo fakt, že jedno z najviac zaťažených územi na východe Slovenska bolo kompletne vymazané z prebiehajúcej výzvy (Expression of Interest) na integráciu migrantov.
Absolútne pošliapanie európskych princípov
Tým, že Európska komisia toto konanie toleruje, priamo zlyháva vo svojej ústavnej úlohe „strážkyne zmlúv“ podľa článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
Táto cielená finančná izolácia porušuje:
Zásadu subsidiarity (článok 5 ods. 3 ZEÚ): Rozhodnutia o peniazoch sú násilne odoberané lokálnej úrovni, ktorá krízu reálne manažuje.
Zásadu lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ): Národné orgány posielajú do Bruselu nepravdivé informácie o stave partnerstva, aby si zabezpečili neoprávnený prísun peňazí.
Právo na dobrú správu vecí verejných (článok 41 Charty základných práv EÚ): Štátni úradníci odopreli kľúčovej samospráve spravodlivé, nestranné a transparentné konanie.
Podľa súčasných pravidiel na roky 2021 – 2027 je dodržiavanie Charty základných práv EÚ striktnou horizontálnou podmienkou čerpania fondov (článok 15 Nariadenia 2021/1060). Ak štát klame o partnerstve a zneužíva procesy na trestanie nezávislého mesta, Komisia má zákonnú povinnosť okamžite stopnúť a zmraziť všetky priebežné platby.
Čas na zásah pre OLAF a Európsku prokuratúru (EPPO)
Odhadovaná finančná škoda spôsobená rozpočtu mesta Košice sa v oboch cykloch pohybuje v rozmedzí od 5 000 000 do viac ako 8 500 000 EUR. Toto nie je žiadna malá „domáca hádka“. Ide o úmyselné obchádzanie európskeho auditu, neoprávnené čerpanie fondov EÚ na základe nepravdivých vyhlásení a hrubé plytvanie peniazmi európskych daňových poplatníkov.
Keďže Európska komisia sa radšej skrýva za diplomatické výhovorky, na scénu nastupujú Európska prokuratúra (EPPO) a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), kam smerujú oficiálne trestné oznámenia.
Košice podržali Európu v čase najväčšej utečeneckej krízy. Je hanbou, že Brusel dnes dovoľuje slovenským ministerstvám urobiť si z tohto mesta finančného rukojemníka. Rozpočet EÚ musí financovať reálnu solidaritu, nie inštitucionálne podvody.
