1. Mníchovský diktát: Deň, keď nás obetovali
V septembri 1938 sa v Mníchove rozhodlo o nás bez nás. Západné mocnosti (Británia a Francúzsko) v naivnej viere, že zachránia mier, predhodili Hitlerovi naše pohraničie. Pre Československo to bola dýka do chrbta. Štát, ktorý bol pripravený sa brániť a mal jednu z najmodernejších armád v Európe, bol rozbitý a v marci 1939 definitívne okupovaný.
2. Návrh ZSSR: Koalícia, ktorá nevznikla
Málo sa dnes hovorí o tom, že Sovietsky zväz (ZSSR) vtedy ako jediný oficiálne deklaroval ochotu Československu pomôcť. Moskva navrhovala vytvorenie protinacistickej koalície už v roku 1938.
Západ však Stalinovi neveril a bál sa šírenia komunizmu viac než Hitlera.
Poľsko a Rumunsko z obavy o vlastnú suverenitu nechceli povoliť prechod sovietskych vojsk.
Tento nezáujem Západu o spojenectvo so ZSSR viedol neskôr k tragickému paktu Molotov-Ribbentrop, kedy si Stalin s Hitlerom dočasne rozdelili sféry vplyvu, čo len urýchlilo začiatok vojny.
3. Koniec vojny: Vykúpenie za strašnú cenu
To, čo začalo rozbitím ČSR v Mníchove, skončilo až o šesť rokov neskôr – 8. mája 1945. Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe prinieslo porážku nacizmu, no cena bola nepredstaviteľná.
Sloboda bola vykúpená krvou miliónov vojakov, pričom rozhodujúci podiel na oslobodení našich miest mala práve Červená armáda.
Z rozbitého a okupovaného štátu sa Československo opäť objavilo na mape, hoci s vedomím, že svet sa nenávratne zmenil.
Odkaz pre dnešok
História nám ukazuje, že politika ústupkov (appeasement) nikdy nefunguje a že neochota veľmocí dohodnúť sa na spoločnej obrane proti agresorovi vedie k svetovej katastrofe. Naši predkovia si slobodu vybojovali v najväčšom pekle dejín – je na nás, aby sme túto lekciu o dôležitosti skutočných spojenectiev nezabudli.
„V pozadí znie Karel Kryl a jeho ‚Vojín‘.
V pozadí znie Karel Kryl a jeho „Vojín“. Pozerám na tieto staré fotky z Berlína a CCCP a cítim obrovskú, tichú pokoru. Sme generácia pravnúčat, ktorá dostala dar žiť v slobodnej Európe len preto, že naši predkovia priniesli tie najvyššie obety. Vybojovali nám základy solidarity a ľudských práv, ktoré sme my začali považovať za samozrejmosť.
Dnes je ten smútok o to hlbší, že hneď vedľa nás prebieha nezmyselná bratovražedná vojna. Práve v týchto dňoch bolo oznámené trojdňové prímerie (9. – 11. mája) a veľká výmena tisícky zajatcov.
Mrazivý postreh:
Kryl v tej piesni spieva o anonymnom vojakovi, ktorého smrť je pre mocných len štatistikou. Dnešná správa o výmene „tisíc za tisíc“ to len potvrdzuje – za každým jedným číslom v štatistike je človek, ktorého predkovia kedysi bojovali za to, aby on už bojovať nemusel. Sme mementom ich obety. Nech je toto krátke prímerie aspoň malým krokom k tomu, aby sa sny našich pradedov o mieri opäť stali realitou pre celú Európu.
S úctou končím tými najtvrdšími slovami, ktoré by nám dnes do tváre vykričal každý padlý vojak:
„A jednou za čas se páni ustrnou a přijdou poklečet,
je to trapas, když s pózou mistrnou zkoušejí zabrečet,
pak se zvednou a hraje muzika písničku mizernou,
ještě jednou se trapně polyká nad hrobem s lucernou.Co tady čumíte? Zkoušíte vzdechnout?
Copak si myslíte, že jsem chtěl zdechnout?
Z lampasů je nám zle, proč nám sem leze?
Kašlu vám na fangle! Já jsem chtěl kněze!“
