Ústava nie je trhací kalendár, sme v prvom rade v EÚ a nie v USA

Ústavný činitelia ignorujú občanov SR, súčasne porušujú iný záväzok s EÚ. Zverejňujem podanie na jej zrušenie

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Predtým než začnete čítať, odporúčam Vám pozrieť celé znenie dohody v Slovenčine a Angličtine z deklarovaných sľubov tam nie je nič. Zároveň ak to cítite tak ako ja tak Vás chcem týmto inšpirovať a pripomenúť Naše práva. My na Slovensku nemáme čo stratiť ideme do ďalej ekonomickej krízy, a k tomu prísť o svoju suverenitu a občianske i Európske práva ktoré máme, je zlé veľmi zlé.

Z delegácie EÚ v zahraničí RUSKO i UKRAJINA patrí medzi najvýznamnejšie obchodné zahraničné trhy napriek obmedzeniam obchod dosahuje vysoké výnosy, a hovorím o tovaroch a službách mimo obrany. Súčasne EÚ vznikla na základe obchodovania a diplomacie, vaše huckanie je proti hlavnej myšlienke.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prajem Vám príjemne čítanie súčasne ak chcete podajte aj vy hrubý právny základ je tu.

Dear Josep Borrell Fontelles

Silnejšia Európa vo svete

 Európska komisia

Rue de la Loi / Wetstraat 200

1049 Brusel

 cab-borrell-fontelles-contact@ec.europa.eu

 

 

 

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
P. O. Box 128
810 00 Bratislava 1

Emailová adresa

informacie@prezident.gov.sk 

 

Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava
E-mail: info@vlada.gov.skurad@vlada.gov.sk

 

 

GENERÁLNA PROKURATÚRA SR

Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1
Telefón: 02 / 208 37 505 02 / 5953 2505
E-mail: gpsr@genpro.gov.sk

 

Dear GR BBC NEWS

SkryťVypnúť reklamu

haveyoursay@bbc.co.uk

 

 

Európska komisia
Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž
Register štátnej pomoci
B-1049 Brusel
Belgicko

stateaidgreffe@ec.europa.eu

 

VEC:  Podávam návrh na zrušenie  medzinárodnej  obrannej dohody so Spojenými Štátmi Americkými, ktorá bola podpísaná dňa 03. Februára .2022. Pretože uvedená dohoda je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Je v rozpore s Zmluvou o Európskej únií, Je v rozpore s Zmluvo o fungovaní EÚ.  Je v rozpore s Chartou Základných práv EÚ. Je v rozpore s Európskym Dohovorom o Ochrane Základných Ľudských Práv a Slobôd. Je v rozpore so Deklaráciou Tisícročia o právnom štátne.  Zároveň  nedošlo podľa článku 7 ods. 1 Ústavy SR k referendu o jej súhlase. Pretože uvedená dohoda ovplyvňuje občianske, európske práva.  Súčasne podľa Ústavy SR článku 7. Ods. 2 je v rozpore so Zmluvou Európskej Únií.

SkryťVypnúť reklamu

 

 

Ako občan Slovenskej Republiky  súčasne podľa Zmluvy o fungovaní EÚ článku 20 občan Európskej únií. Podávam návrh na zrušenie zmluvy. Súčasne sa obraciam na hore uvedené inštitúcie a to podľa  platných predpisov citujem :

 

1. Zákon č. 153/2001 Z. z. Zákon o prokuratúre najmä podľa §13, §14, §15, §16.

2. Ústavy Slovenskej Republiky čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 122 zákona o ústavnom súde

3. Podľa zmluvy o fungovaní EÚ a nedodržaní politiky členským Štátom článku 258

4. Podľa zmluvy o fungovaní EÚ článku 107 neoprávnená štátna pomoc.

5. Podľa zmluvy o Európskej Únií  článku 20, článku 22, článku

SkryťVypnúť reklamu

6. Podľa zmluvy o Európskej Únií  článkov 42, 43, 44, 45, 46, 47.

7. Charta Základných práv EÚ

8. Európsky dohovor o ochrane základných ľudských práv a Slobôd

9. Ústava Slovenskej Republiky občianske práva.

 

 

Obranná Zmluva s USA. Uvádza neprijateľné zmluvné podmienky. Ktoré v prvom rade porušujú Ústavu SR a to článok 7. Ods. 2 o ratifikácií Zmluvy s Európskou Úniou. Súčasne zmluva má charakter ktorá je nedodržaním politík členským štátom a to v prenesených právomociach. Súčasne porušuje aj ostané zmluvné záväzky ktoré sú ratifikované v Ústave SR ide o politické práva občanov, o základné ľudské práva, o sociálne práva, a práva ktoré sú v rámci vlastniť majetok a jeho ochranu, súčasne aj svoju osobnú bezpečnosť.

 

V uvedených bodoch píšem v ktorých častiach uvedená zmluva je v rozpore súčasne odporúčam uvedených orgánom aby si pozreli pripomienky od občanom ktoré táto Vláda a samotný Ústavný činitelia úmyselné zamlčali a neimplementovali do zmlúv. Čím sa dopustili hrubého porušenia práv a dohôd.

I.

 

Návrh Dohody musí byť bezpodmienečne v súlade s ústavnými rámcami a verejným záujmom oboch zmluvných strán Dohody, v danom prípade nielen Spojených štátov amerických (ďalej aj „USA") ale aj s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") a so záujmami štátu - Slovenskej republiky v rámci európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, upravených Chartou Európskej únie a Zmluvou o Európskej únii. Obdobie platnosti zmluvy tak „zasiahne“ vládnutie ďalších minimálne budúcich troch vlád Slovenskej republiky. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika (ďalej aj „SR") ako zvrchovaný štát, v zmysle medzinárodného práva dodržuje svoje záväzky, ktoré mu z medzinárodného práva vyplývajú. Medzinárodné právo, ako typ práva konsenzuálneho pôvodu, je právom, kde na rozdiel od vnútroštátnych právnych poriadkov (jeho prameňom nie je zákonná či podzákonná norma), ale medzinárodným spoločenstvom konsenzuálne vytvorená alebo samovoľne vzniknutá právna norma, kde zvrchovanosť v danom kontexte znamená vlastnosť, kedy subjekt nie je a ani nemôže byť obmedzený normou, ktorá by vznikla bez jeho súhlasu, vyjadreného buď explicitne v prípade medzinárodných zmlúv alebo implicitne v prípade medzinárodnej obyčaje. Pokiaľ ide o právny rámec a pristúpenie Slovenskej republiky k právnemu rámcu zmlúv NATO – t. j. Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl (podpísanej v Londýne 19.6.1951), protokolu k uvedenej zmluve (podpísaný v Paríži 28.8.1952) a ďalších nadväzujúcich dohôd NATO (podpísané v Ottawe 20.9.1954, Bruseli 14.9.1994, Paríži 21.9.1960, Bruseli 19.10.1970, Bruseli 6.3.1997, Paríži 18.6.1964) a dotknutých bilaterálnych zmlúv (ďalej len „právny rámec „acquis NATO“"), tie predstavujú právny rámec spolupráce členských štátov NATO obsahujúci záväzky uznané medzinárodným spoločenstvom, ktorých plnenie je vynútiteľné z hľadiska medzinárodného práva verejného. Pričom  z návrhu Dohody vyplýva značná nerovnosť strán, predovšetkým na strane Slovenskej republiky a zvýhodňovanie na strane USA (viac povinností a menej práv na strane Slovenskej republiky a naopak vo vzťahu k USA), pričom návrh bilaterálnej Dohody (zmluvy) je iniciovaný práve americkou stranou. Nepochybne za pozornosť stojí fakt, že anglická jazyková verzia vždy začína vetou začínajúcou USA stranou ako prvou a následne stranou Slovenskej republiky (viď napr. nadpis v anglickej verzii a nadpis v slovenskej verzii), pričom slovenská jazyková verzia má uvedené poradie obrátené. Určité jazykové nepresnosti si je možné všimnúť napr. aj ďalej v texte, napr. v recitáli „...to enhance their common security… versus ... posilniť svoju spoločnú bezpečnosť…”.

 

Teda rovnosť strán neexistuje a nie je do dnešného dňa zaručená, čím môže a priamo ohrozuje priame akty s EÚ a naše postavenie ako Členského štátu v ňom.

 

II.

 

Používanie zbraní výlučne  konvenčných nie je zakotvené v dohode preto hrozí, možnosť prepravy jadrových, termonukleárnych zbraňových systémov a to  že bude režim dovozu a vývozu takýchto materiálov zakázaný a  je definovaný v Zmluve o nešírení jadrových zbraní, zárukovom systéme MAAE, v Dodatkovom protokole k dohode s MAAE o implementácii článku III. ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a na úrovni EÚ v hlave 7 Zmluvy EURATOM, v článkoch 101 až 103 Zmluvy EURATOM, v Nariadení Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému záruk Euratomu a Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím.

 

V prípade dovozu ide o nedodržanie politiky členským štátom, súčasne podporujeme možný Terorizmus ako Slovenská Republika.

 

III.

 

V článku 24 obrannej zmluvy dochádza k čl. 24 ods. 2  k porušeniu sociálnej politiky a rovnakého zaobchádzania teda civilný zamestnanec ktorý môže byť občanom SR nemá zaručený rovnaký štandard a podmienky prístupu k sociálnemu poisteniu ako ostatným zamestnancom na Slovensku. Nie je možné zabezpečiť hradením povinného sociálneho poistenia zamestnávateľom, ktorým budú pre tieto účely ozbrojené sily Spojených štátov amerických alebo refundáciou nákladov na dobrovoľné sociálne poistenie a úrazové komerčné poistenie hradených zamestnávateľom zamestnancom, ktoré však v prípade úrazového komerčného poistenia nemusí byť každému zamestnancovi dostupné. Odôvodnenie: V čl. 24 ods. 2 návrhu dohody sa uvádza: „Mzdy a platy, výhody, doplnkové platby a zvýšenia týchto platieb musia byť v súlade so zákonmi a predpismi USA. Mzdy pre miestnych civilných zamestnancov sa stanovia s prihliadnutím na daňové povinnosti zamestnanca ako aj zamestnaneckých odvodov a platieb, vrátane sociálneho, zdravotného ako aj úrazového poistenia. Zamestnávanie miestnych civilných zamestnancov ozbrojenými silami USA neukladá ozbrojeným silám USA žiadne povinnosti v súvislosti so slovenskými zákonmi o sociálnom zabezpečení.“

 

Ide o  nerovnaké postavenie oproti povinne sociálne poisteným osobám – zamestnancom, môže napokon spočívať nielen vo výške zaplateného poistného (vzhľadom na zohľadnenie poistných rizík komerčnými poisťovňami), ale aj vo výške prípadného poistného plnenia, resp. dávky úrazového poistenia, že uvedený návrh čl. 24 ods. 2 dohody vytvára dve skupiny zamestnancov s nerovnakým postavením v systéme sociálneho poistenia.

 

 

V praxi to znamená že dochádza k porušovaniu Ústavy SR a Zmluvy o fungovaní EÚ a príslušných zákonov i smerníc ktoré vyplývajú z predmetných predpisov.

 

Nakoľko podľa obrannej zmluvy čl. 2 ods. 4 - Ide o negatívne vymedzenie fyzických a právnických osôb, ktorých jediným kvalifikačným znakom je zmluvný vzťah s ozbrojenými silami USA. Teda v danom prípade by mohlo ísť o fyzické a právnické osoby aj iného - tretieho štátu v prípade, ak tieto majú zmluvný vzťah s Ministerstvom obrany USA. Teda v praxi „...zahŕňa neslovenské fyzické osoby ako aj neslovenské právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v jurisdikcii USA ich zamestnancov, ktorí... V článku 24 ods. 1   citujem „Od týchto závislých osôb sa nevyžaduje, aby mali pracovné povolenie na zamestnanie uvedené v tomto článku.“  Slovenský právny poriadok upravuje zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny u zamestnávateľa, ktorý má postavenie slovenského zamestnávateľa. U týchto štátnych príslušníkov tretej krajiny sa vyžaduje povolenie na zamestnanie. Uvedená právna úprava sa nevzťahuje na zamestnávanie závislých osôb, ktoré budú vykonávať prácu pre ozbrojené sily a organizácie Spojených štátov amerických, nakoľko tieto nemajú postavenie slovenského zamestnávateľa.

Podľa EÚ pravidiel a Slovenských pravidiel každý mimo Členských štátov EÚ potrebuje zvláštne povolenie ktoré si vybavuje podľa osobitných predpisov ktoré deklarujú členské štáty. Ak ide o občanov EÚ môže sa použiť systém EURI a podobné systémy.

 

V rámci ochrany zamestnancov a ich práv či už Európskych občanov alebo Slovenských  Predmetná zmluva vylučuje predloženie sporu a iných otázok akémukoľvek súdu, resp. tretej strane. Pričom  samotné správne, právne poriadky vysokých zmluvných strán sú z iných právnych systémov - kontinentálny právny systém vz. angloamerický právny systém  neexistuje priame doplnenie definícií v návrhu tých pojmov, ktoré sú odlišné, resp. môžu byť odlišné svojím obsahom ako napr. podmienky zamestnávania, doplnkové platby atď.

 

IV.

 

Úmyselné zlé slovné spojenie v čl. 24 návrhu „pracovnoprávnej legislatívy Slovenskej republiky“. Slovenský výraz slova legislatíva sa nejaví byť totožný s rovnako znejúcim anglickým slovom „legislation“, pretože slovo legislatíva v kodifikovanej podobe štátneho jazyka označuje tvorbu, vydávanie práv. predpisov. Právny poriadok Slovenskej republiky tvoria zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom zákon je jedným z právnych predpisov. Táto ide aj o   čl. 26 v zmluve.

 

V.

 

Súčasne v zmluve je uvedené prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi sa uvádza, že: „Predmet medzinárodnej zmluvy nie je upravený v práve Európskej únie.“ . Pričom „Z hľadiska obsahu je táto zmluva medzinárodnou zmluvou vojenskej povahy a súčasne medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.“, hoci s poukazom na napr. čl. 24 návrhu, je nutné uviesť, že pracovné právo je upravené v práve Európskej únie, rovnako i otázky rozhodného práva vrátane právomocí súdov členských štátov (napr. čl. 1, 3, 8, 9 a 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“), smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 662/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje postup pre vedenie rokovaní a uzatváranie dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami o špecifických otázkach, ktoré sa týkajú rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky). Uvedené normy sú v rámci aproximácie práva a prebratí z európskej legislatívy zakotvené  v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, prípadne aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

 

VI.

 

V obrannej zmluve a to v  čl. 3 ods. 6 -  Uvedené znenie umožňuje druhej strane vykonávať stavebné činnosti bez ohľadu na postoj zástupcov SR, čím by mohol nastať stav úpravy nehnuteľností bez vedomia vlastníka nehnuteľnosti. Teda v praxi každý má právo vlastniť majetok a jeho obydlie je nedotknuteľné. Ide o základné ľudské právo definované v Ústave SR, Európskom Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd. Uvedená ochrana majetku a obydlia podľa   čl. 5 ods. 2 - „Ozbrojené sily USA vrátia ako výhradný a nezaťažený majetok Slovenska akékoľvek dohodnuté zariadenie alebo priestor alebo akúkoľvek ich časť vrátane budov, nepremiestniteľných stavieb a montovaných sústav postavených ozbrojenými silami USA, hneď ako ich ozbrojené sily USA prestanú používať, a v prípade, že Spojeným štátom tým nevzniknú žiadne náklady. Strany alebo ich výkonní zástupcovia budú vzájomne konzultovať podmienky vrátenia akéhokoľvek dohodnutého zariadenia alebo priestoru vrátane náhrady za vzájomne určenú zostatkovú hodnotu vylepšení alebo výstavby, ktoré uskutočnili Spojené štáty.“. Tento odsek je  rozpore s čl. 3 ods. 5 návrhu Dohody, v zmysle ktorého sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť nehnuteľnosti bezodplatne, a na druhej strane v prípade ich zhodnotenia druhou stranou je povinnosť uvedené zhodnotenie preplatiť. Neexistuje je riešenie náhrady škody na majetku Slovenskej republiky, ak užívaním nad mieru obvyklú okolnostiam dôjde k znehodnoteniu majetku Slovenskej republiky, prípadne k dlhodobej ekologickej škode (napr. z úniku látok, ktoré budú dlhodobo nepriaznivé pre prírodu a zdravie človeka, napr. v rámci „skládky“), teda druhá zmluvná strana nie je viazaná náhradou takto znehodnoteného majetku.

 

VII.

 

Trestnoprávna zodpovednosť na území Slovenskej Republiky súčasne a súčasný program spravodlivosti EÚ.   To znamená že v čl. čl. 12 ods. 1  Dohody, ktorý znie: „Slovenská republika uznáva osobitnú dôležitosť disciplinárnej kontroly ozbrojených síl USA nad jej príslušníkmi a vplyv, ktorý má taká kontrola na operačnú pripravenosť. Slovenská republika preto na žiadosť Spojených štátov a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane týmto uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA. V konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre Slovenskú republiku osobitný význam, môžu slovenské orgány toto vzdanie sa právomoci odvolať, a to písomným vyhlásením, ktoré sa predkladá príslušnému orgánu ozbrojených síl USA najneskôr do tridsiatich (30) dní od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 2 tohto článku. Slovenské orgány môžu predložiť vyhlásenie aj pred prijatím tohto oznámenia.”. Neexistuje žiadny rozumný dôvod na vzdanie sa prednostného práva na výkon trestnej právomoci zo slovenskej strany, upraveného podľa článku 7 ods. 3 písm. c) NATO SOFA. Práve naopak, čl. 7 ods. 3 písm. c) NATO SOFA v dostatočnej miere a štandardným spôsobom poskytuje riešenie otázky trestnej právomoci. Ani zo samotnej Dohody nevyplýva, akým spôsobom chcú kompetentné orgány Slovenskej republiky chrániť Ústavou SR garantované práva fyzických osôb, štátnych občanov SR, v prípade porušovania trestnoprávnych noriem príslušníkmi ozbrojených síl USA nachádzajúcimi sa na území Slovenskej republiky.

K takýmto prípadom došlo opakovane v iných krajinách, ktoré mali uzavreté obdobné zmluvy a Dohody. K čl. 12 ods. 5, ktorý znie: „Na určenie, či údajný trestný čin bol následkom akéhokoľvek konania alebo opomenutia príslušníka ozbrojených síl USA pri výkone služobnej povinnosti podľa článku VII odseku 3 písm. a) bodu ii) NATO SOFA, je rozhodujúce osvedčenie vydané príslušným orgánom ozbrojených síl USA nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky, že k takémuto konaniu alebo opomenutiu došlo pri výkone služobnej povinnosti.”.

 

V rámci článku 13 ods. 2 - Z: „Príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba, ktorú slovenské orgány vyšetrujú, alebo sa voči nej vedie súdne konanie, zotrvá alebo bude umiestnená pod kontrolu orgánov ozbrojených síl USA, ak o to tieto orgány požiadajú, až do ukončenia všetkých súvisiacich súdnych konaní (vrátane odvolacieho konania). V takýchto prípadoch orgány ozbrojených síl USA zaručia, aby sa na týchto konaniach zúčastnil príslušník ozbrojených síl a vynaložia maximálne úsilie na zabezpečenie prítomnosti príslušníka civilnej zložky alebo závislej osoby pred slovenskými orgánmi v konaní, ktoré môže vyžadovať prítomnosť tejto osoby. Ak sa slovenské súdne konania neukončia do jedného (1) roka od ich začatia, povinnosť orgánov ozbrojených síl USA podľa tohto odseku zaniká. Na žiadosť slovenských orgánov môže byť táto lehota predĺžená podľa dohody medzi orgánmi ozbrojených síl USA a príslušnými slovenskými orgánmi. Ozbrojené sily USA posúdia danú žiadosť s porozumením.”

 

Ide o porušenie Článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa zaručuje všetkým osobám v EÚ právo na účinný prostriedok nápravy a to právo obeti trestných činov, ďalej len spresnenú v Smernica o obetiach trestných činov (smernica 2012/29/ EÚ). A kodifikovanú v trestnom zákone Slovenskej Republiky.

 

VIII.

 

V obrannej zmluve čl. 17 ods. 1  ktorý znie: „Príslušníci ozbrojených síl USA a závislé osoby nie sú povinné na území Slovenskej republiky platiť žiadne dane vrátane DPH, poplatky, licenčné poplatky ani podobné poplatky z nákupu, vlastníctva, držby, používania, vzájomného prevodu, alebo prevodu v súvislosti s úmrtím, ich hmotného hnuteľného majetku dovezeného na územie Slovenskej republiky alebo tam nadobudnutého pre vlastnú osobnú potrebu. Oslobodenie od dane sa realizuje, ak je to možné, v mieste nákupu, alebo prostredníctvom vrátenia dane do tridsiatich (30) dní od podania žiadosti, v súlade so vzájomne dohodnutými postupmi stanovenými vo vykonávacom dojednaní. Príslušníci ozbrojených síl USA a závislé osoby, ktoré na území Slovenskej republiky vlastnia alebo používajú zariadenia na príjem zvukového a televízneho vysielania a zariadenia na internetové pripojenie, sú oslobodené od daní, poplatkov, licenčných poplatkov a podobných poplatkov spojených s takýmto používaním alebo vlastníctvom. Motorové vozidlá vo vlastníctve príslušníkov ozbrojených síl USA a závislých osôb budú oslobodené od slovenských cestných daní, registračných alebo licenčných poplatkov a podobných poplatkov, nie však od platenia mýta za používanie ciest, mostov a tunelov plateného širokou verejnosťou.”.

Ide generálne oslobodenie „príslušníkov ozbrojených síl USA a závislých osôb“ od daní a poplatkov. Nie je zrejmé prečo napr. vojaci, resp. ich rodinný príslušníci USA, ktorí v podstate budú vykonávať služobný pomer obdobný služobnému alebo pracovnému pomeru domáceho obyvateľstva, by nemali platiť DPH.  

 

Zmluva o fungovaní EÚ Štátna pomoc v rámci daňovej politiky :

 

Opatrenie, ktorým orgány verejnej moci poskytujú určitým podnikom zvýhodnené daňové zaobchádzanie, ktoré ich stavia do výhodnejšej finančnej situácie ako ostatní daňovníci, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. Európskej únie (ZFEÚ). „princíp dĺžky“ má zabezpečiť, aby sa so všetkými hospodárskymi subjektmi zaobchádzalo rovnako (3) V roku 1998 Komisia prijala oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov, Od roku 1958 sú členské štáty Európskej únie povinné informovať Európsku komisiu o akýchkoľvek plánoch na poskytnutie štátnej pomoci a Komisia je zodpovedná za posúdenie, či opatrenia, ktoré jej oznámili členské štáty, predstavujú štátnu pomoc, a ak áno, či tieto opatrenia možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

 

Komisia nespochybňuje vydávanie daňových rozhodnutí daňovými správami členských štátov. Uznáva dôležitosť predbežných rozhodnutí ako nástroja na poskytnutie právnej istoty daňovým poplatníkom. Za predpokladu, že daňové rozhodnutia neposkytujú selektívnu výhodu konkrétnym hospodárskym subjektom, nevyvolávajú problémy podľa právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci.

Kontrola štátnej pomoci v daňových rozhodnutiach vyplýva z právomoci Komisie v oblasti štátnej pomoci, ako je ustanovené v zmluvách EÚ, vyšetrovať prípady podľa pravidiel štátnej pomoci s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže poskytovaním osobitných daňových výhod, ktoré nie sú dostupné všetkým daňovníkom s podobným postavením v danom členskom štáte.

 

„ Procedurálne nariadenie “: Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ktoré nahrádza nariadenie Rady č. 659/1999) , Ú . L 248, 24.9.2015, s. 9-29.

„ Vykonávacie nariadenie“ : nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 , zmenené okrem iného nariadením Komisie (EÚ) č. 372/2014 z 9. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. limity, vybavovanie sťažností a identifikácia a ochrana dôverných informácií, Ú. v. EÚ L 109, 12.4.2014, s. 14-22.

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc

 

V článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že pokiaľ zmluvy neustanovujú inak, akákoľvek pomoc poskytnutá členským štátom alebo zo štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže zvýhodňovaním určitých podniky alebo výroba určitého tovaru sú nezlučiteľné s vnútorným trhom, pokiaľ to ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Preto musí byť kumulatívne splnených týchto päť podmienok, aby sa opatrenie klasifikovalo ako štátna pomoc:

1.      Použitie štátnych zdrojov

2.      Ekonomická výhoda

3.      Selektivita (tj pomoc zvýhodňuje určité obchodné podniky alebo výrobu určitého tovaru)

4.      Vplyv na hospodársku súťaž

5.      Vplyv na obchod medzi členskými štátmi

Ďalšie podrobnosti nájdete aj v oznámení Komisie o pojme štátna pomoc , ako sa uvádza v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

Ochrana jednotného trhu EÚ. Je definovaná v Zmluve o fungovaní EÚ a to v článkoch 101 a 102. Súčasne ÉÚ má výlučnú prenesenú právomoc v rámci ochraný jednotného trhu.

 

Pričom v čl. 26 -  „Dodávatelia USA sú vyňatí zo slovenských zákonov a právnych predpisov pokiaľ ide o podmienky ich zamestnania na výkon práce podľa zmlúv s ozbrojenými silami USA a pokiaľ ide o udeľovanie licencií a registráciu podnikateľských subjektov výlučne v súvislosti s poskytovaním tovarov a služieb ozbrojeným silám USA na území Slovenska. Takíto dodávatelia USA sú oslobodení od všetkých daní, vrátane dane z príjmov právnických osôb, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, vyplývajúcich výlučne z dodania tovaru alebo služieb ozbrojeným silám USA alebo z výstavby zariadení pre ozbrojené sily USA. Takíto dodávatelia USA tiež nebudú podliehať akémukoľvek druhu dane z príjmov alebo zo zisku zo strany Slovenskej republiky alebo jej územných celkov na tú časť ich príjmov alebo zisku, ktorá plynie zo zmluvy alebo zo subdodávateľskej zmluvy s ozbrojenými silami USA.”. Uvedené ustanovenie úplne zbavuje dodávateľa USA akejkoľvek povinnosti voči Slovenskej Republike a Európskej Únií.

 

Teda ide o bezohľadné porušenie nasledujúcich aktov :

 

Konkurencia podnecuje spoločnosti, aby spotrebiteľom ponúkali tovary a služby za najvýhodnejších podmienok. Podporuje efektívnosť a inovácie a znižuje ceny. Aby bola hospodárska súťaž efektívna, vyžaduje, aby spoločnosti konali nezávisle od seba, ale podliehali tlaku, ktorý vyvíjajú ich konkurenti.

Protimonopolná politika EÚ vychádza z článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Článok 101 zakazuje protisúťažné dohody medzi dvoma alebo viacerými nezávislými subjektmi na trhu.

Článok 102 zakazuje zneužívajúce správanie spoločností, ktoré majú dominantné postavenie na akomkoľvek danom trhu.

 

Hospodárska súťaž povzbudzuje spoločnosti, aby spotrebiteľom ponúkali tovary a služby za najvýhodnejších podmienok. Podporuje efektívnosť a inovácie a znižuje ceny. Aby bola hospodárska súťaž efektívna, vyžaduje, aby spoločnosti konali nezávisle od seba, ale podliehali konkurenčnému tlaku zo strany ostatných.

Európska protimonopolná politika vychádza z dvoch hlavných pravidiel stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie:

1.      Článok 101 zmluvy zakazuje dohody medzi dvoma alebo viacerými nezávislými subjektmi na trhu, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Toto ustanovenie sa vzťahuje na horizontálne dohody (medzi skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi pôsobiacimi na rovnakej úrovni dodávateľského reťazca) aj vertikálne dohody (medzi firmami pôsobiacimi na rôznych úrovniach, tj dohoda medzi výrobcom a jeho distribútorom). Vo všeobecnom zákaze sú stanovené len obmedzené výnimky. Najmarkantnejším príkladom nezákonného konania porušujúceho článok 101 je vytvorenie  kartelu  medzi konkurentmi, ktorý môže zahŕňať určovanie cien a/alebo rozdelenie trhu.
 

2.      Článok 102 zmluvy zakazuje firmám, ktoré majú dominantné postavenie na danom trhu, aby toto postavenie zneužívali, napríklad účtovaním nespravodlivých cien, obmedzovaním výroby alebo odmietnutím inovácií na úkor spotrebiteľov.

Komisia je na základe zmluvy splnomocnená uplatňovať tieto pravidlá a má na tento účel množstvo vyšetrovacích právomocí (napr.  inšpekcie v obchodných a neobchodných priestoroch, písomné žiadosti o informácie atď.). Komisia môže tiež uložiť pokuty   podnikom, ktoré porušia protimonopolné pravidlá EÚ. Hlavné pravidlá postupov sú stanovené v nariadení Rady (ES) 1/2003.

Vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž (NCA) sú oprávnené plne uplatňovať články 101 a 102 zmluvy, aby sa zabezpečilo, že hospodárska súťaž nebude narušená alebo obmedzená. Vnútroštátne súdy môžu tiež použiť tieto ustanovenia na ochranu individuálnych práv priznaných občanom na základe zmluvy. Na základe týchto úspechov sa v oznámení o desiatich rokoch presadzovania antitrustových pravidiel určili ďalšie oblasti na vytvorenie spoločnej oblasti presadzovania hospodárskej súťaže v EÚ.

Ako súčasť celkového presadzovania práva hospodárskej súťaže EÚ Komisia tiež vypracovala a implementovala politiku uplatňovania práva hospodárskej súťaže EÚ na žaloby o náhradu škody pred vnútroštátnymi súdmi . Spolupracuje aj s vnútroštátnymi súdmi, aby zabezpečila jednotné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v celej EÚ

 

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie 94/1/ESUO, ES o uzavretí Dohody o Európskom hospodárskom priestore

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO DOHODY?

·         Dohodou sa vytvorila zóna s voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu v 31 európskych krajinách.

·         Jej cieľom je „podporovať neustále a vyvážené posilňovanie obchodu a hospodárskych vzťahov“ medzi týmito krajinami.

·         V súčasnosti zahŕňa 28 krajín EÚ (1) a tri zo štyroch krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

·         Okrem 4 „slobôd“ (t. j. voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb) a určitých aspektov ďalších súvisiacich oblastí politiky (napr. vzdelávanievýskumsociálne záležitostiochrana spotrebiteľapodnikové právo a životné prostredie) sa Dohoda vzťahuje aj na pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci.

·         Dohodou sa zaručujú rovnaké práva a povinnosti v rámci jednotného trhu EÚ pre občanov, pracovníkov a podniky z troch krajín EZVO. V týchto troch krajinách EZVO majú občania, pracovníci a podniky EÚ podobné práva a povinnosti .

·         Dohodou sa neupravujú tieto oblasti politiky EÚ:

·         spoločné politiky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (hoci ich súčasťou sú odkazy na obchod s produktmi rybolovu a poľnohospodárskymi produktmi);

·         colná únia;

·         obchodná politika;

·         spravodlivosť a vnútorné záležitosti (hoci tri krajiny EHP z EZVO sú súčasťou Schengenskej dohody – ktorou sa odstránili vnútorné hraničné kontroly medzi jej signatárskymi krajinami);

·         spoločná zahraničná a bezpečnostná politika;

·         priame a nepriame dane;

·         hospodárska a menová únia.

Spoločné orgány

Dohodou sa vytvorilo niekoľko spoločných orgánov EHP, ktoré vo veľkej miere odrážajú inštitúcie EÚ:

·         Spoločný výbor EHP sa stretáva pravidelne a na základe konsenzu prijíma rozhodnutia týkajúce sa začleňovania právnych predpisov EÚ do Dohody o EHP. EÚ zastupuje Európska komisia [Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a ďalšie oddelenia] a EZVO zastupujú veľvyslanci troch krajín EZVO.

·         Rada EHP pozostáva z členov Rady Európskej únie a Komisie (zastúpenej ESVČ a jej ďalšími oddeleniami), ako aj ministrov zahraničných vecí z troch krajín EZVO začlenených do EHP. Stretáva sa dvakrát ročne s cieľom určiť strategické smerovanie Dohody a usmernenia pre Spoločný výbor EHP.

·         Poradný výbor EHP je zložený z členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a členov Poradného výboru EZVO.

·         Spoločný parlamentný výbor EHP tvoria členovia Európskeho parlamentu a členovia národných parlamentov troch krajín EZVO. Nezapája sa do rozhodovania, ale monitoruje a kontroluje politiky a rozhodnutia EÚ relevantné pre EHP.

Okrem toho:

·         Dozorný úrad EZVO zaisťuje, aby Island, Lichtenštajnsko a Nórsko dodržiavali svoje povinnosti v Dohode o EHP; Európska komisia vykonáva podobnú úlohu, pokiaľ ide o krajiny EÚ;

·         Súd EZVO rozhoduje o žalobách, ktoré vzniesol Dozorný úrad EZVO voči krajine EZVO v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním alebo výkladom pravidiel EHP, rovnako ako Súdny dvor EÚ v prípade krajín EÚ.

Ako sa právne predpisy EÚ stávajú právnymi predpismi EHP?

·         Krajiny EZVO nie sú formálne zapojené do procesu tvorby právnych predpisov EÚ. Môžu sa však zúčastňovať prípravnej činnosti a predkladať pripomienky.

·         Keď EÚ prijíma právne predpisy, tri krajiny EZVO posudzujú, či je daný akt relevantný pre EHP. Ak sa všetky tri krajiny zhodnú na jeho relevantnosti, Sekretariátu EZVO pripraví návrh rozhodnutia spoločného výboru s cieľom zmeniť Dohodu o EHP.

·         Návrh rozhodnutia spoločného výboru následne schváli Komisia alebo, ak obsahuje zásadné zmeny, zašle sa Rade na schválenie.

·         Sekretariát EZVO a ESVČ následne prekonzultujú načasovanie schválenia rozhodnutia v Spoločnom výbore EHP.

Účasť v programoch a agentúrach EÚ

·         Tri krajiny EZVO sa zúčastňujú na širokej škále programov a agentúr EÚ. Po odsúhlasení tejto účasti sa daný program začlení do Dohody o EHP a krajiny sa zaviažu, že budú prispievať k prevádzkovým nákladom.

Finančné aspekty

Členovia EZVO prispievajú na základe tejto Dohody k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi EHP – v súčasnosti prijíma pomoc 16 krajín EÚ. Tieto granty EHP spoločne financuje Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, pričom každá krajina prispieva podľa svojej veľkosti a bohatstva.

Okrem príspevkov týchto troch krajín EZVO na prevádzkové náklady programov EÚ prispievajú aj na administratívne náklady (napr. kancelárske priestory, stretnutia atď.).

KONTEXT

Dohodu o EHP podpísalo v roku 1992 vtedajších 12 krajín EÚ a 6 krajín EZVO: Fínsko, Island, Lichtenštajnsko, Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko a Švédsko, hoci Švajčiarsko sa neskôr rozhodlo Dohodu zamietnuť. Účinnosť nadobudla v roku 1994. V roku 1995 pristúpili k EÚ tri krajiny EZVO (Fínsko, Rakúsko a Švédsko). Dohoda sa postupne upravovala so zreteľom na pristúpenie desiatich krajín k členstvu v EÚ v roku 2004, ďalších dvoch krajín v roku 2007 a napokon Chorvátska v roku 2013.

Ďalšie informácie:

·         Vzťahy EÚ s Európskym hospodárskym priestorom (EHP) na webovom sídle Európskej služby pre vonkajšiu činnosť

·         Európsky hospodársky priestor na webovom sídle EZVO

AKT

Rozhodnutie Rady a Komisie 94/1/ESUO, ES z 13. decembra 1993 o uzavretí Dohody o Európskom hospodárskom priestore medzi Európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Rakúskou republikou, Fínskou republikou, Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 1)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore – Záverečný akt – Spoločné vyhlásenia – Vyhlásenia vlád členských štátov Spoločenstva a štátov EZVO – Dojednania – Schválený zápis z rokovania – Vyhlásenia jednej alebo viacerých zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3 – 522)

Následné zmeny Dohody boli zapracované do základného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

 

 

IX.

 

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a Slobôd a uplatnenie článku 6 a to právo na spravodliví proces a ochrana svojich občianskych práv. V obrannej dohode  je znemožnené právo na spravodliví proces pretože nebude mať právo na jeho podanie. A to podľa  čl. 15 ods. 1 uvedenej Dohody  znie: „Príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností. Takéto nároky môžu byť predložené a posudzované v konaní pred príslušnými slovenskými orgánmi v súlade s ustanoveniami článku VIII NATO SOFA.” Ide o ochranu nárokov pri vzniku škody na území Slovenskej republiky tretím domácim stranám (fyzické a právnické osoby). „Príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty“. Takéto znenie vytvára možnosť neuplatnenia týchto nárokov. K čl. 15 ods. 4 návrhu Dohody, ktorý znie: „Príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky nebudú postihovaní rozsudkom pre zmeškanie ani úkonmi, ktoré by poškodzovali ich záujmy, ak im služobné povinnosti alebo riadne schválená neprítomnosť dočasne bráni v účasti na občianskoprávnom konaní.” Uvedené ustanovenie, o zachovanie princípu rovnosti strán, pričom napr. ustanovenia § 274 a § 278 Civilného sporového poriadku umožňujú v rámci voľnej úvahy súdu akceptovať včasnosť a vážnosť okolností ospravedlnenia strany konania ako napríklad proklamované služobné povinnosti s neprítomnosťou na území Slovenskej republiky.

 

Neexistuje a existovať nebude ani právo na opravný prostriedok ktorý nám zaručí nápravu.

 

X

 

Z uvedených dôvodov žiadam o zrušenie obrannej dohody s USA.

Súčasne pri tak dôležitom akte boli občania Slovenskej republiky úmyselne vynechaní, pretože pri tak závažných zmluvách ktoré priamo ignorujú „základný zákon, najvyššej právnej sily teda Ústavu SR“ malo byť podľa Ústavy SR článku 7. Ods. 1 vykonané referendum s ktorým občania SR potvrdila svoj súhlas o takom obmedzení práv na Území SR. Tak ako bolo referendum o vstupe do EÚ a následná ratifikácia uvedených dohôd a prenesených právomocí EÚ.

 

 

 

S úctou Miroslav Sabol

Miroslav Sabol

Miroslav Sabol

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Blogujem o Európska legislatíva, Politika EÚ, Vnútroštátna legislatíva, Ekonómia. Uplatňovanie Európskej legislatívy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

710 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu