Mafia The Story - 1. Kapitola "Ponuka, ktorá sa neodmieta!"

Jeseň 1930 Pôvodne bol Tom Angelo taxikár. Aj keď to veľmi nevynášalo a robil od ráno do večera, bol rád, že má aspoň nejakú prácu. Bola kríza a nie každý sa mal aspoň tak ako on. K prvej práci pre Salieriho prišiel ako slepý k husliam práve vďaka taxíku. Jedného večera, mal už po nočnej šichte, len tak relaxoval v aute. A zrazu sa prázdnymi ulicami prehnala strašná rana. Auto značky Falconer sa rozbilo v prudkej zákrute a motor skapal. Tom to všetko len počul, ale o pár sekúnd sa k tomu pridali aj hlasy dvoch mužov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Ach do riti! Sam! Ja som to schytal! Schytal som to, do piče! Kurva to bolí!" kričal ten prvý na druhého, ktorý sa práve vynoril spoza rohu a zbadal ma stojac pri aute.

„No tak poď! Je tu auto, to zvládneme!" Tomovi bolo jasné, že títo dvaja chlapíci budú potrebovať veľmi rýchlo niekam zaviesť. A keď videl zbrane, tak si povedal, že bude lepšie spolupracovať skôr, ako skončí s dierou v hlave, krvácajúc na chodníku.

„Poď! Poď! Nastupuj! Rýchlo!" kričal na Toma a pri tom mu mieril na hlavu zbraňou, takže veľmi rýchlo poslúchol. Keď už zdravý muž nastúpil dozadu a postrelený odkrivkal k sedadlu spolujazdca, našiel ešte trochu odvahy a tuctovo sa zo zvyku opýtal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Kam to bude?"

„Preč! A dúfam, že šoféruješ pekelne rýchlo! Rýchlejšie ako tuto Sam!" Tom sa obzrel dozadu na zadné sedadlo, kam sa usadil druhý mafián a videl, že namiesto neho tam bola len hlaveň jeho zbrane. Náhle sa spoza vzdialenejšej zákruty vyrútilo modré auto značky Schubert. Lepšie, rýchlejšie a obratnejšie. Zrazu sa z okienok vystrčili dve ruky so zbraňami a začali strieľať po Tomovom taxíku. V tej chvíli bolo Tomovi jedno kam, len hlavne čo najďalej od tých chlapov čo naháňali jeho nových zákazníkov. Prudko stlačil plyn až úplne k podlahe a vystrelili z jeho odpočívacieho stanoviska rovno do ulíc. Mafiáni z druhého auta boli mierne prekvapený jeho rýchlou reakciou a zaostali. Ale ich náskok sa veľmi rýchlo znižoval.

SkryťVypnúť reklamu

„Rýchlo! Lebo ak nás dostanú, tak skôr ako zabijú nás, zabijem ja teba!" hrozivo zreval Sam zozadu auta. Nebolo veľmi veľa času na premýšľanie, kam zabočiť, či je zelená alebo snáď pozastavovať sa nad takou maličkosťou či vôbec ide povolenou rýchlosťou. Tom len jednoducho šiel a zabáčal tak prudko, ako ešte nikdy v živote. Keď na to neskôr spomínal, vôbec si nepamätal kadiaľ išiel. Mafiáni mu však boli v pätách. Boli to profesionáli. Kľučkovali presne tak, ako on a stále sa držali za ním. Tom začal vyberať jednu z tých náročnejších zákrut, ale nevyšlo mu to tak, ako si predstavoval. Skončil na električkovej trati. V diaľke videl električku. Mafiánov, ktorí ich naháňali tiež vynieslo až na električkovú trať tak prudko že vrazili do pouličnej lampy. Ich dvere trochu ohlo a mierne zaostali ale rozdiel medzi nimi sa rýchlo zmenšoval. Oba motory boli túrované až do krajností. A zrazu Tomov taxík zastavil. Motor nevydržal toľké obrátky a skapal. Išli len na zotrvačnosť. Tomov taxík šialene rýchlo spomaľoval a auto druhých mafiánov ich šialene rýchlo dobiehalo.

SkryťVypnúť reklamu

„ČO SI SA NAČISTO POMIATOL?" zreval naňho Sam, ktorý sa zatiaľ spolu s kolegom vyklonil z okna a strieľal do auta, ktoré bolo už na dostrel pre obe posádky.

„Viac z toho nevytiahnem, toto je iba taxík!!!" odreval mu naspäť Tom v návale adrenalínu. Auto ich prenasledovateľov ich už úplne dobehlo a bolo takmer na ich úrovni. Mafiáni oboch áut boli plne zaujatý výmenou olova namiesto toho, aby sledovali koľaje. CRRRRRRRN CRRRRRRRRN CRRRRRRRRRRN. Električka, idúca oproti autu prenasledovateľov začala šialene zvoniť a brzdiť, až iskry odletovali spod koľají. Mafián za volantom sa v poslednej chvíli pozrel pred seba a zreval tak, že to počul aj Tom.

SkryťVypnúť reklamu

„DO ..." nedopovedal, lebo električka nestihla ubrzdiť svoju rýchlosť a zotrvačnosťou zmiatla všetkých mafiánov z Tomovho zorného poľa a taxík len tak tesne škrtla. Odrazila spätné zrkadielko na vodičovej strane. Bolo počuť len pekelnú ranu rozbíjajúceho sa skla a krčiaceho sa plechu. Vo vnútornom spätnom zrkadielku Tom uvidel, ako sa auto rozletelo v oblaku čierneho dymu, ktorý vystriedal oheň.

„Výborne chlapče! Na taxikára to nebolo zlé!" pochvalne a zároveň s úľavou povedal Pauli a Sam len súhlasne zamrmlal. Tom cítil, ako mu búši v hlave a adrenalín pomaly ustupuje. Triasol sa po celom tele a lapal po dychu. Nebol zvyknutý na takúto dopravu zákazníkov.

„Tak a teraz nás zoberieš do jedného baru, ja ti budem hovoriť kadiaľ máš ísť." povedal Pauli, sediac pokojne vedľa neho. Vyzeral, akoby sa mu takéto veci stávajú denne. A asi aj stávali. Tom ani nevnímal jeho pokyny, len slepo šoféroval. Robil to už podvedome. Pred očami mal stále posledný výraz toho mafiána, tesne pred nárazom. Bol mierne osvetlený svetlometmi električky, najprv nahnevaný, potom zúfalý a vystrašený. Nevedel sa zmieriť s tým, že to bol on, kto to spôsobil a ešte k tomu ten pocit, ktorý sa s tým spájal. Bolo to niečo, ako radosť alebo triumf. Tí ostatní si to ani nestihli všimnúť. Len ucítili náraz a zomreli. Jednoducho, ale bolestne. Tom precitol, až keď boli na mieste a Pauli vystupoval z auta.

„A sme doma, počkaj tu, Sam pôjde za pánom Salierim po tvoju odmenu. Ďakujeme za pomoc, maj sa!" povedal Pauli a odkrivkal spolu zo Samom do baru, ktorý bol cez ulicu. Vyzeral celkom prívetivo. Cez veľké výkladové okná, na ktorých bolo napísané Salieriho bar, bolo vidieť do malého, ale útulného baru s pultom. Za pultom bol barman, ktorý práve leštil poháre. V bare už nebol nikto, ale pred barom stáli dvaja chlapi v čiernych plášťoch pohrúžený do konverzácie. Keď Pauli a Sam vstupovali do baru, priateľsky si kývli na pozdrav. Tom sa už skoro spamätal z tej hektickej noci, ale ešte mu asi bude trvať, kým úplne zabudne na výraz toho mafiána tesne pred smrťou a na ten pocit... radosti? Triumfu? Oči sa mu zatvárali. Dúfal, že sa mu už nič takéto nestane. Zaprisahal sa, že už nikdy nebude brať nočné služby. Už ani nevedel poriadne myslieť. Triasli sa mu ruky. Rozhodol sa, že si zapáli. Nefajčieval v aute, ale tento krát cítil, že môže urobiť výnimku. Muži pred barom sa už pred nejakou chvíľou prestali rozprávať a len hľadeli naňho, ako sedí v taxíku a pofajčieva. Ich pohľady im opätoval. Pozeral sa priamo do očí toho, čo bol bližšie. Priamo do jeho chladných šedých očí, ktoré videli už toľko vrážd. Snažil sa v nich nájsť iskierku života, ale boli prázdne. Prázdne, ako oči toho mafiána, čo ho zlisovala električka. Zrazu sa s cvengotom vchodového zvončeka otvorili dvere do baru. Vyšiel z nich Sam. Letmo sa významne pozrel na oboch mafiánov pri vchode a tí sa rýchlo odvrátili. Sam sa vydal cez ulicu k Tomovmu taxíku. Tomovi zrazu došlo prečo ho tu podržali trochu dlhšie. Chceli ho odstrániť. Nechceli predsa svedkov tohto večerného incidentu nechať nažive pobehovať medzi ľuďmi. Sam si šiel po náboje a nie po odmenu pre Toma. Tomovi sa vrátil adrenalín do krvi, dnes už po druhýkrát za jediný večer. Sam sa blížil cez ulicu a pomaly začal vsúvať ruku do vnútorného vrecka saka. Určite už má pripravenú zbraň, aby ma mohol rovno zastreliť hneď ako príde, panicky si pomyslel Tom. Tomovi začalo znovu búšiť v hlave. Chytil do rúk kľúče a chcel naštartovať, ale triasli sa mu ruky tak, že sa nevedel trafiť do zapaľovania. Sam už bol v polovici ulice a jeho ruka sa začala pomaly vyťahovať zo saka. Očami sledoval Toma. Boli to také isté oči, ako oči toho mafiána pred vchodom. Prázdne. Všetci mali tie isté prázdne oči bez života. Kľúče mu vypadli na podlahu auta a Sam dorazil k jeho okienku. Zo saka vytiahol... bielu obálku.

„Pán Salieri ti ďakuje. A samozrejme, aj ja a Pauli. Tiež ti posiela nejakú kompenzáciu za škody, ktoré ti vznikli na aute a za tvoje služby." Tomovi odľahlo, že teraz preberal obálku a nie guľku do hlavy. Bolo mu už jedno skoro všetko, len aby už bol doma a na všetko zabudol.

„Áno, Áno, jasné ďakujem. Odkážte že pána Salieriho pozdravujem." Tom už chcel naštartovať a odísť, ale Sam mu ešte povedal vetu, ktorá mu zmenila celý život.

„Pán Salieri ti ešte odkazuje, že je ti veľmi zaviazaný. Keby si niekedy niečo potreboval, môžeš sa kedykoľvek zastaviť, pretože pán Salieri nezabúda na priateľov, ktorí mu pomohli. Keby si mal záujem, možno by sme pre teba mali aj prácu. Za slušné peniaze samozrejme. Takých dobrých chlapov ako si ty, berieme vždy." Tom sa už chcel naozaj dostať z tohto miesta, takže už len pritakával na všetko, čo Sam povedal.

„Samozrejme, áno. Budem o tom premýšľať." Sam sa na neho neveriacky pozrel, akoby mu čítal myšlienky.

„Fakt!" snažil sa ho presvedčiť. Chcel aby sa jeho pohľad zmenil, ale zdalo sa, že Sam sa takto podozrievavo tvári normálne, asi to bola už len súčasť Tomovej paranoje. Dnes večer toho zažil už veľa.

„Ale už asi budem musieť ísť, nechať opraviť auto a..."

„V poriadku, chápem. Premysli si to. Maj sa!" Tom už naštartoval a skoro odišiel, keď sa Sam v poslednej chvíli otočil a dodal.

„A je ti dúfam jasné, že táto príhoda je len medzi nami..." Tom poslušne prikývol.

„Tak, maj sa!" konečne odišiel z toho miesta. Ale uvoľnil sa až dlho potom, čo sa mu Sam stratil zo spätného zrkadielka, pretože za ním celý ten čas hľadel. Prenikavo a vytrvalo. Stál v strede cesty a hľadel. Tom mal v ten večer plné zuby prázdnych pohľadov. Keď Tom ešte ten večer rozbalil obálku s peniazmi, skoro ho šľahlo o zem. Bolo tam o dosť viac, ako len na opravu taxíku. Bolo tam dosť na splatenie všetkých jeho dlhov a ešte mu aj tak ostalo dosť peňazí. Ale ani na chvíľu neuvažoval o tej ponuke, ktorú dostal od Sama. Nechcel sa zapliesť s nejakými grázlami, nech majú peňazí koľko chcú. Lepšie je byť chudobný a živý, ako bohatý a mŕtvy. Nechal opraviť auto, splatil všetky dlhy a snažil sa na všetko čo najrýchlejšie zabudnúť. Ale ako sa hovorieva: cesty Pána sú nevyspytateľné.

Miroslav Sedláček

Miroslav Sedláček

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jednoduchý človek ktorý vyjadruje svoje nie vždy jednoduché názory. Zoznam autorových rubrík:  Mafia The StoryVodná fajkaEkonomická UniverzitaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu