Mafia The Story - 4. Kapitola "Bežná rutina"

Tomovi sa začalo prvýkrát v živote dariť. Dobre zarábal a mal veľa priateľov. Salieri mu povedal, aby si chvíľu odpočinul a pripravil sa na poriadny nástup do práce. Dostal prvú výplatu, aby sa zabezpečil a inštrukcie, aby sa presťahoval a prerušil všetky kontakty s rodinou a známymi mimo Salieriho rodiny. Vzhľadom k tomu, že z rodiny už nikto nežil a priateľov nemal veľa, tento bod nebol problém a presťahovať sa, tiež nie. S radosťou vymenil svoj malý byt za nový, omnoho väčší a pohodlnejší. Po pár týždňoch, kým si zvykol, si ho Don Salieri znovu zavolal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Tom prišiel zase do malej príjemnej miestnosti, kde Salieri trávil veľa času spolu so svojim consigliere Frankom. Zväčša tam len pracovali ale niekedy si dokázali len tak zafajčiť a posedieť. Frank bol očividne Donov najbližší priateľ aj zamestnanec. Vedel o všetkom čo sa v rodine dialo a mnoho krát rodinu dostal z právnych ťažkostí. O Frankovi sa vedelo že ma manželku a malú dcéru. Napriek tomu vídal Tom Franka každý deň so Salierim. Stál vždy za ním ako šedá eminencia v pozadí. Dnes v miestnosti hral swing. Hudba vytvárala veľmi príjemnú atmosféru, akoby ... domova. Tomovho jediného pravého domova, ktorý si tu postupom času vytváral. Salieri sedel na svojom mieste za vrch stolom s Frankom za chrbtom. Don si pofajčieval drahú cigaru a s pôžitkom vyfukoval husté obláčiky dymu. Popri tom rozprával o práci, ktorú bolo treba urobiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Dnes je potrebné ísť vybrať poplatky za ochranu z dvoch reštaurácii a motelu za mestom." znovu si potiahol z cigary a vyfúkol kúdoľ dymu, ktorý ho na chvíľu zahalil.

„Bill sa minule s platbou trochu oneskoril, pretože mal nejaké problémy, takže dnes zaplatí o trošku viac." prehovoril spoza dymovej clony. Tom sa tváril trochu neisto a Frank, ktorý si to hneď všimol, Toma rýchlo poučil.

„Možno si počul niečo o tom, ako mafia vydiera obchodníkov pod rôznymi hrozbami. Ale to určite nie je náš prípad. Ľudia, ktorí nám platia, dostávajú za svoje peniaze služby, ktoré im polícia rozhodne nemôže poskytnúť. Minulý mesiac napríklad Sam a Pauli vyriešili dosť závažný prípad násilia v jednej rozkošnej reštaurácií. Ku spokojnosti majiteľa sa tam už nič vážne nestalo." Toma to mierne uspokojilo, ale už nebol až taký dôverčivý aby uveril všetkému. Chcel sa presvedčiť na vlastné oči.

SkryťVypnúť reklamu

„Ty budeš aj tak len šoférovať, Tom. Vyberať peniaze bude Pauli a Sam. Je to len bežná rutina. Povedz Ralfovi, nech ti dá auto a môžete ísť." ukončil krátku inštruktáž Salieri.

„Áno, pane." pritakal Tom a odchádzal spolu s Paulim a Samom na dvor k Ralfovi.

„No a my sa spolu napijeme, čo povieš, Frank?" ponúkol Salieri Franka a spolu popíjali kým Tom, Sam a Pauli vykonávali bežnú rutinu, počas ktorej takmer prišli o život.

Tom vyšiel na dvor a dal sa do reči s Ralfom.

„Ahoj Ralf! Ideme s chlapmi na akciu a potreboval by som nejaké auto." oznámil mu Tom pomaly a zreteľne, aby Ralfovo spomalené myslenie stíhalo.

SkryťVypnúť reklamu

„A-a-ahoj T-tom! M-m-mám tu pre teba n-n-nejaké a-auto. M-m-má asi š-štyridsať koní a ide skoro s-stovkou." vykoktal Ralf a odvádzal ho k autu, ktoré mal pre nich pripravené.

„N-nie je ťažké sa doň d-dostať. Stačí si z-z-zobrať takúto v-ve-vecičku..." vytiahol z náprsného vrecka ufúľaných montérok malý drôtik „...chvíľu sa t-t-tam vŕtaš a j-j-je to." celý čas bol Ralf chrbtom k Tomovi, takže Toma mal z toho len to čo počul. Prax musel zvládnuť sám.

„N-nie je to nič ť-ť-ťažkého." Ralf bol naozaj čudný, vyzeral aj bol dobrák, ale inak to bol naozaj debil.

„Dobre, hádam to zvládnem. Ďakujem Ralf. Maj sa!" rozlúčil sa Tom a odchádzal si po malú pomoc k Vincenzovi. Vyšiel hore schodmi k jeho malej pracovni a už otváral dvere do jeho miestnosti so zbraňami od výmyslu sveta.

SkryťVypnúť reklamu

„Ahoj, Vincenzo!" pozdravil ho Tom. Vincenzo zdvihol hlavu od práce, aby zistil, kto ho vyrušuje.

„Zdravím ťa, Tom." odzdravil mu Vincenzo flegmaticky.

„Ideme na akciu a potreboval by som nejakú zbraň." požiadal Tom pokojne no s miernym vzrušením. Bola to jeho prvá zbraň. Pre jeho „kolegov" bola zbraň všednou záležitosťou, ako pre kováča kladivo. No pre Toma to bola nová skúsenosť.

„Stačila by takáto?" spýtal sa Vincenzo a šmátral pod pracovným stolom. Po chvíli vytiahol malý kolt. Mierne ju naklonil takže sa zaleskla vo svetle stolnej lampy. Tomovi sa páčil jej lesk. Bola stelesnením sily a predsa bola malá. Ľudia ktorý nosia takéto veci majú rešpekt a Tom chcel mať rešpekt. Nemyslel v tej chvíli však na to že pre rešpekt bude musieť naozaj zabíjať.

„Samozrejme, dnes ju aj tak nepoužijem. Veď je to len bežná rutina, nie?" ubezpečoval sa.

„Nikdy nevieš, čo sa môže prihodiť, chlapče." odpovedal záhadne Vincenzo a sadal si naspäť k práci.

„Ale nemusíš sa ničoho báť, naozaj ide len o rutinu. Chlapi to robia každý mesiac a zatiaľ nebol nikdy problém." ubezpečoval ho Vincenzo.

„Tak ďakujem a maj sa!" Tom si to nepriznal ale dosť sa mu uľavilo. Zišiel dolu schodmi so zbraňou v náprsnom vrecku jeho nového drahého obleku. Dobré oblečenie bolo jednou z výhod ktoré patrili k mafii. Sam a Pauli naňho už čakali. Tom nastúpil a naštartoval.

„Takže najprv zájdeme k reštaurácii, tu v centre." povedal Pauli. Tom vyšiel na ulicu a vydal sa tým smerom. Keďže bol v minulosti taxikár, vedel kam má ísť, keď mu Sam povedal ako sa tá reštaurácia volá. Po piatich minútach jazdy, boli na mieste.

„Hneď som späť." oznámil Pauli a vystúpil z auta. Tom ho sledoval. Keď Pauli vchádzal do podniku, Tom zbadal že má ruku vo vnútornom vrecku saka. Zvieral ňou svoju zbraň. Začal mať pochybnosti. Ale keď sa Pauli v pokoji za dve minúty vrátil s čiernou aktovkou v ruke, jeho neistota sa zase rozplynula.

„A teraz ideme do Hobokenu, k reštaurácií Pompei." oznámil Pauli nový cieľ a podával Samovi aktovku. Sam začal prepočítavať bankovky. Tom zatiaľ prechádzal cez mesto, až kým sa nedostali do rozostavanej štvrte Hobokenu. Pauli znovu vystúpil a vošiel do baru s rukou v náprsnom vrecku saka. Tom videl cez presklené dvere reštaurácie zvláštnu scénu. Pauli mierne odhalil zbraň a barman namiesto zdesenej tváre, vyčaril úsmev. Pozdravil Pauliho ako starého kamaráta a spolu odchádzali do dverí, kde bol nápis: Len pre zamestnancov. Sam si nič nevšímal, len ďalej prepočítaval výpalné, ktoré bolo vybraté ako prvé. Tom sa znovu pozrel do reštaurácie a Pauli už otváral dvere z reštaurácie, držal v ruke ďalšiu aktovku a mával priateľsky barmanovi na rozlúčku. Barman mával naspäť, bez známok strachu alebo úľavy. Naopak bolo vidieť, že sa Pauliho návštevám teší. Tom bol mierne prekvapený. Mal pocit, že výpalné sa vždy vyberalo s násilím a krikom. Salieriho mafia mala však nenásilné metódy, ako si vybudovať rešpekt a úctu. Pauli raz večer v Salieriho bare pri poháriku Toma poučil že prvá mafia na Sicílii vznikla so zámerom oslobodiť a zjednotiť Taliansko. Mafia sa neskôr rozšírila aj do Ameriky vďaka imigrantom ktorý prichádzali a chceli zaviesť poriadok v inak rozhádzanej zemi. Salieriho mafia očividne dodržovala svoje záväzky aj keď za isté poplatky. Veď nič nie je zadarmo. Každý člen, ako aj Tom musel zložiť sľub mlčanlivosti ktorý volali omerta. Ak niekto porušil posvätný zákon omerty bol to mŕtvy muž.

„Taká je cena Tom." dohováral mu s vážnou tvárou Pauli v bare. Tom si to svedomito zapamätal. Nikdy nemienil porušiť omertu, prečo by to aj robil. Veď vďaka mafii sa mal konečne dobre. Sam medzi tým dorátal peniaze, očividne spokojný a Pauli sa vrátil naspäť do auta

„Tak, a teraz ideme až do motelu za mestom, k Billovi." povedal Pauli a znovu podával aktovku Samovi. Sam začal ihneď prerátavať peniaze, ktoré boli v nej. Tom vyšiel na hlavnú ulicu a zrazu sa za ním ozvala policajná siréna. Pozrel sa do spätného zrkadla a videl, ako im policajt gestikuluje, aby zastavili. Toma to veľmi vystrašilo. V hlave mu hneď vybuchol vír myšlienok. Cítil, ako sa mu do krvi dostáva adrenalín. Policajt mu ďalej naznačoval, aby zas- tavil. Na pár bláznivých okamihov pomyslel na to, že by im mal začal unikať. Ale keď pozrel na Sama a Pauliho, upokojil sa. Vyzerali, akoby sa ich to netýkalo a ďalej sa venovali peniazom. Niečo z ich pokoja sa prenieslo aj na Toma Pauli sa pustil do prepočítavanie peňazí z prvého výpalného a Sam ďalej prepočítaval tie druhé. Tom teda odstavil auto pri krajnici. Vystúpil a policajti vystúpili tiež. Boli traja. Jeden z nich vykročil k Tomovi a Tom začal byť nervózny. Nevedel, čo má robiť v takejto situácii. Vždy, keď sa stretol ako taxikár s policajtmi, bolo to nepríjemné. Stával sa každým policajtovým krokom neistejší a nervóznejší. Policajt k nemu dorazil a prehovoril autoritatívnym hlasom.

„Dobrý deň, pán vodič. Musím vás upozorniť že ste parkovali na..." zasekol sa v strede vety. Tom si všimol jeho pohľad, ktorý smeroval do auta. Uvidel Pauliho a Sama, ako prepočítavajú peniaze. V okamihu zbledol ako stena a tackal sa späť.

„Prepáčte, n-nevedel som, že ste od Salieriho. Mali ste hneď p-povedať." povedal vystrašený už napoly preč. Tom bol z toho mierne ohúrený. Ešte nie je ani mesiac mafián a už má pred ním rešpekt aj polícia? Byť členom mafie sa mu pozdávalo čoraz viac. Nasadol naspäť do auta a s novonadobudnutým sebavedomím pokračoval v ceste. Po chvíli mu Sam povedal.

„To, čo sa ti teraz stalo s polišmi, sa ti už nestane. Už ťa nikdy nezastavia. Budú si ťa nadosmrti pamätať. Nechcú mať problémy. Dostávajú svoje peniaze, sú spokojný a neotravujú nás. Tento krát to bolo výnimočne lebo si u nás nový." Tomovi sa začínal jeho nový život páčiť. Rešpekt, peniaze, komfort. Čo by si mohol viac priať? Ich auto pomaly vychádzalo z mesta. Dostali sa na výpadovku a v diaľke sa už črtal hotel. Veľká značka nad cestou oznamovala že o päťsto metrov ďalej je odbočka na letisko. Keby šli rovno mohli by sa dostať až k vodnej elektrárni za mestom. Bol odtiaľ nádherný výhľad na mesto. V duchu si poznamenal že sa tam musí ísť niekedy previezť s nejakou krásavicou. Odbočka na letisko bola neprehľadná a ostrá. Tom si ju všimol už z diaľky ale nevenoval jej pozornosť keď prechádzali okolo. No škripot kolies a trúbenie znovu upútali jeho pozornosť. Obzrel sa aby zistil čo sa stalo. Auto vychádzajúce z letiska nedalo prednosť autu v pruhu ktorý smeroval do mesta. Autá do seba prudko narazili a auto na hlavnej ceste sa prevrátilo na bok. Začala sa tvoriť kolóna do oboch smerov. Tom sa znovu sústredil na ich cieľ cesty ktorý už bol len nejakých tristo metrov ďaleko. Cesta späť bude dlhá, pomyslel si. Dorazili na parkovisko pred hotelom, ktoré bolo spojené s pumpou. Pred hotelom bolo už zaparkované žlté športové auto. Nerobili si z toho starosti. Tom si pomyslel, že je to auto majiteľa, ktorý prišiel osobne odovzdať výkupné. Tom zaparkoval pri čerpadle, akoby chcel ísť tankovať. Tento krát vystúpili Sam aj Pauli.

„Počkaj nás tu, hneď sa vrátime." povedal Pauli s pokojom. Veď to bola len bežná rutia.

„Jasné." pritakal Tom a vystúpil tiež. Pauli a Sam nečujne vstúpili do hotelu. Zavládlo ticho. Bolo prerušované len striedavým piskotom starého pútača, ktorý sa hompáľal nad dverami. Ticho, piskot, ticho, piskot. Bolo to na nervy. Tom si teda na upokojenie vytiahol cigaretu. Fajčil a čakal v tichu, striedajúcim sa z piskotom pútača na Samov a Pauliho príchod. Čakanie sa stávalo monotónne. Tomove myšlienky odbehli. Pofajčieval a myslel na to, ako sa bude mať od teraz dobre. S touto prácou bude zarábať veľa peňazí. Mať veľa peňazí, znamená mať veľa dievčat, s ktorými si môže užiť. Znamená to lepšie jedlo. Lepšiu spoločnosť. Lepších priateľov. Lepšie všetko. Peniaze sú jednoducho krvou spoločnosti a mafia túto krv prelieva podľa potreby. Znamenalo to mierne narušenie rovnováhy. Vytvorila sa skupinka ľudí, ktorá bola bohatšia a mocnejšia ako tá druhá. Do tej teraz patril aj Tom a bol s tým spokojný. Neuvedomoval si však, že miesto v takejto spoločnosti býva dosť vrtkavé. Jeho myšlienky prerušil výstrel. Odhodil cigaretu. Nasledovali ďalšie dva výstrely. To už tasil svoju novú zbraň. Vincenzo mu vo voľnom čase dával lekcie strieľania na dvore za Salieriho barom. Mal taký pocit že teraz sa mu budú hodiť. Dvere sa otvorili a vyšiel z nich postrelený Pauli. Skrčený od bolesti s krvavým bokom.

„Do riti... Tom! Ja... ja... , kurva, schytal som to!" vyjachtal zo seba Pauli keď prešiel pár krokov a spadol na zem. Tom sa k nemu rozbehol.

„Panebože, Pauli! Čo sa tam, kurva, stalo?" spýtal sa, no odpovede sa nedočkal, lebo z dverí vyšiel ďalší muž. V ruke mal kolt a mieril ním na Toma.

„Odkáž Salierimu, že odteraz je to tu naše. Už sa tu nikdy neukazuj, lebo skončíš horšie, ako tvoji kamaráti!" Morellova mafia to tu chce ovládnuť, pomyslel si Tom. Chlap zaliezol naspäť do hotela.

„Majú Sama... chcú z neho vymlátiť... nejaké informácie!" vyjachtal zo seba Pauli na pokraji zamdlenia.

„Ale ty teraz potrebuješ doktora!" upozornil ho Tom a začal ho vliecť k jednému z čerpadiel, aby ho mal o čo oprieť.

„To počká! Zachráň... Sama!" dopovedal a omdlel.

„Do riti aj s bežnou rutinou!" zanadával Tom a rozbehol sa k dverám do hotela. Boli však zamknuté. Vydal sa to teda skúsiť to cez zadný vchod. Keď prechádzal popri zatiahnutých oknách, roztrieštili sa a pár kúskov olova, ktoré ich rozbili, skoro zasiahli Toma. Hodil sa na zem a čakal, kedy stíchne paľba. Hneď potom sa začal plaziť ďalej. Vstal, až keď už mal okná za sebou. Dostal sa do zadného dvora. Pribehol k dverám, ale aj tie boli zamknuté. Lomcoval s nimi, ale nešli otvoriť. Zrazu sa naňho niečo zozadu vrhlo. Bol to strážny pes. Skákal naňho a chcel ho pohrýzť do krku, tak ako bol vycvičený. Tom do neho kopal, ale to ho len viac rozzúrilo a bol agresívnejší. Pes besne vrčal a brechal, až mu sliny odletovali z papule. Nakoniec to Tom nevydržal a namieril psovi priamo na hlavu. Vystrelil jeden náboj. Jeden bezbolestný, priamo do hlavy. Pes padol na zem, mŕtvy. Začala sa okolo neho tvoriť kaluž jeho vlastnej krvi. Tom sa však nepozastavoval. Nemal rád psov. Ďalej hľadal cestu, ako sa dostať do hotela. Nad zadným vchodom uvidel balkón. Viedlo k nemu požiarne schodisko. Potichu po ňom vyliezol hore. Prehupol sa cez zábradlie a skúsil balkónové dvere. Boli otvorené. Zbraň mal pripravenú kedykoľvek použiť. Na chodbe, v ktorej sa ocitol, sa poobzeral napravo aj naľavo. Naľavo bolo schodisko, ktoré viedlo na recepciu. Pred schodiskom sa dalo ešte ísť doprava, do ďalšej chodby, v ktorej boli hotelové izby. Napravo bola jedna hotelová izba a dvere s nápisom WC. Poschodie bolo inak prázdne. Pomaly vykročil ku schodom, keď už bol skoro pri nich, zrazu začul za sebou tlmené zakašlanie. Prudko sa otočil. Za ním boli len dvere s nápisom WC a pár hotelových izieb. Prikradol sa k záchodom a načúval. Niekto tam určite bol. Počul, ako šuští novinami. Prudko vykopol dvere. Na záchode sedel chlap v čiernom obleku s čiernymi nohavicami, spustenými na kotníkoch. Sedel na mise, šokovaný kto mu vtrhol do jeho súkromia. Mohol to byť len mafián. Tom namieril zbraň.

„Čo to kurva má..." začal mafián, ale nedokončil lebo Tom mu poslal dva kusy olova. Jeden do srdca a jeden do hlavy. Chcel si byť istý. Mafián bezvládne zosunul z misy a padol doluznačky na zem. Tom k nemu pribehol a prehľadával mu vrecká. Vo vnútornom vrecku saka našiel kolt. Mal plný zásobník a v ďalšom vrecku našiel Tom ešte pár nábojov. To by malo stačiť, pomyslel si. Nad smrťou neznámeho chlapa, nepociťoval žiadnu ľútosť či zhrozenie. V návale adrenalínu boli všetky pocity vytlačené do pozadia. Ani sa mu netriasli ruky. Dominantný bol len jeden pud. A to pud sebazáchovy. Vydal sa znovu ku schodom. Prešiel len pár krokov a počul, ako niekto vychádza hore. Rýchlo sa vrhol do jediného možného úkrytu. Do hotelovej izby pri záchodoch.

„Preboha! Joe! Čo sa ti stalo?" zakričal prvý na mŕtvolu pri záchode. Obaja k nemu pribehli a sklonili sa. Tom sa schovával v hotelovej izbe, tesne vedľa záchodu. Našťastie si mafiáni nevšimli, že dvere boli otvorené a ešte sa mierne hýbali.

„Kto ti toto spravil?" spýtal sa tragicky druhý.

„Ja!" povedal Tom, keď sa vyklonil z izby. Obaja mafiáni sa pozreli naňho, šokovaní. Jeden nestihol urobiť vôbec nič. Nestihol byť dokonca ani poriadne šokovaný. Dostal od Toma guľku rovno do hlavy. Veľmi rýchlo a expresne. Tom mal v ten deň veľmi presnú mušku. Sám nechápal, ako je možné, že zrazu zo dňa na deň môže len tak zabíjať. Neskôr zistil, že si v ten deň neuvedomoval, čo vlastne spravil. Aký hrozný osud si spečatil v ten deň bežnej rutiny. Všetko naňho doľahlo až priveľmi neskoro. Druhý muž stihol vystreliť, ale úplne minul a guľka letela ponad Tomovu hlavu. Toma jeho výstrel trochu vyviedol z koncentrácie a strelil o čosi nižšie, ako mal namierené. Guľka prestrelila mafiánove hrdlo. Krv mu začala prúdom vytekať. Začal vydávať chrčivé a bublavé zvuky. Znelo to, ako keby ste si kloktali hrdlo ústnou vodou. Tom sa pousmial. Spôsobovalo mu to...radosť? Potešenie? Mafiánova biela košeľa bola rázom celá od krvi. Tom nevedel definovať ten pocit ktorý ho napĺňal. Preto sa so záujmom prizeral. Mafián si priložil trasľavé ruky k hrdlu, akoby chcel zastaviť ten prúd krvi. Pokľakol. Stále bublal a chrčal. Dusil sa vlastnou krvou. V tejto pozícii vyzeral, akoby prosil o milosť. Akoby prosil o rýchle ukončenie jeho agónie bolesti. Tom sa len mierne usmieval a sledoval ako sa trápi. Ako sa pomaly dusí. Krv sa mu pomaly dostávala do dýchacích ciest a zaplavovala pľúca. Padol na zem tvárou dolu. Jeho chrčanie a bublanie pomaly utíchalo ako jeho dych slabol. Umieral. Tom toto všetko sledoval bez mihnutia oka. Stal sa z neho úplne nový človek. Chladnokrvný mafiánsky zabijak. Bol ako tí, ktorých zabil. Podpísal zmluvu s diablom krvou iných a ochutnal ako chutí moc. Otočil sa a kráčal ku schodom. Potichu a ostražito zišiel dolu. Na prízemí bola hneď za schodmi dlhá chodba, ktorá viedla k ďalším záchodom. Veľký priestranný otvor v ľavej stene bol cez celú dĺžku chodby a viedol do miestnosti s barom. Bola to miestnosť do ktorej vstúpite hneď ako vojdete do hotela. Tam boli všetci zostávajúci mafiáni pripravení na Tomov príchod. Určite počuli výstrely z hora a čakali na ich pôvodcu. Tom sa oprel o stenu a vykukol do miestnosti. Spustila sa na neho salva výstrelov z dvoch pištolí a jedného samopalu značky Thompson. Stihol si však zapamätať, ako miestnosť vyzerala. Bola stredne veľká. Naľavo od vchodových dverí, ktoré boli teraz priamo oproti Tomovho úkrytu, bol barový pult a za ním číhal chlap so samopalom. V strede miestnosti boli dva biliardové stoly. Za nimi sa schovávali dvaja chlapi s obyčajnými koltmi. Veľmi ho podcenili. Mysleli si, že keď je nováčik tak nič nezvládne. Veď ja im ukážem, čo som zač, pomyslel si Tom. Počkal, kým si mafiáni hlúpo všetci naraz vystrieľajú muníciu. V tej chvíli, ako počul, že všetci nabíjajú sa vyklonil a pár výstrelmi poslal dvoch chlapov na druhý svet. Zostával už len jeden za najvzdialenejším biliardovým stolom. Odhodil svoju zbraň a vytiahol kolt, ktorý zobral mŕtvole na záchode. Vyzrel do miestnosti. Chlap sa kryl za biliardovým stolom. Tom rýchlo prebehol skrčený pri zemi za prvý biliardový stôl. Pri ňom kedysi tiež striehol mafián, ktorý teraz bezvládne ležal na zemi. Chlap sa postavil a naslepo vystrelil párkrát do zeleného plátna stola. Skrčil sa za stôl a začal nabíjať. Tom si ľahol na zem a videl popod biliardový stôl mužove nohy. Zamieril a vystrelil. Chlap sa so zavíjaním zvalil na bok. Hneď ako dopadol, mu Tom uštedril ešte jednu ranu do boku. Muž zvreskol od bolesti. Prvá guľka mu odstrelila palec na nohe a druhá sa mu zaryla do boku. Tom vstal. Podišiel nad muža, ako sama „Spravodlivosť". Chlap sa načahoval po zbraň, ktorá mu vypadla, no Tom mu ju odkopol. Namieril mu na hlavu a vystrelil. Jeho telo ochablo. Zrazu sa rozleteli dvere, ktoré viedli do malej miestnosti, kde pravdepodobne mučili Sama. Z miestnosti vyletel gigantický chlap v tielku s krvavými päsťami. Krv bola pravdepodobne Samova. Tom naňho zamieril, ale obor bol príliš rýchly a zbraň mu vyrazil z ruky. Chytil ho pod krk a hodil cez celú miestnosť. Tom sa prevalil cez prvý biliardový stôl a spadol na zem. Keď trochu pozdvihol hlavu, uvidel kolt, ktorý vykopol mafiánovi. Bleskovo ho chytil a otočil sa na chrbát. Gigant sa už týčil nad ním a chystal sa ho umlátiť na smrť. Tom trikrát na slepo vystrelil. Obra zasiahli iba dve guľky. Jedna do pravého ramena a druhá do brucha. Zvalil sa na zem a stonal od bolesti. Vstal zo zeme a prešiel do miestnosti, kde mučili Sama. Bola malá, hneď vedľa vchodových dverí. Sam tam sedel bezvládne na stoličke a stonal. Miestnosť používali pravdepodobne ako sklad lebo Sam sedel na provizórnej stoličke zo škatúľ.

„Sam! Môžeš chodiť?" spýtal sa ho Tom.

„Neviem... asi nie..." zachrčal Sam. Vyzeral hrozne, tvár mal celú modrú a zakrvavenú. Nos pravdepodobne zlomený. Tom ho podoprel a s jeho pomocou vychádzali z miestnosti. Zrazu niekto poklopal Tomovi na plece. Tom sa obzrel. Bol to gigant, ktorého dvakrát zasiahol. Pustil Sama na zem, ale nestihol už vytiahnuť zbraň. Obor ho odhodil o pár metrov ďalej. Tom sa postavil na nohy akurát vtedy, keď k nemu dorazil. Chytil ho pod krk a Tom pocítil chladivú hlaveň jeho zbrane na jeho spánku. Toto je koniec? Teraz predsa nemôžem zomrieť! Prebleslo mysľou Tomovi, keď videl nenávisť v chlapových očiach. Tom zavrel oči a čakal na smrť. Zaznel výstrel a on spadol na zem. Obor, ktorý ho držal, padol vedľa neho mŕtvy. Sam ležal na zemi a v ruke mal Tomov kolt ktorý pustil keď ho obor omráčil.

„Tak poď ideme preč, skôr než prídu ďalší." zodvihol Sama a vliekol ho k dverám z hotela. Tom si myslel že už je naozaj po všetkom. No zrazu sa rozleteli dvere za barom a vyletel z nich chlap so zbraňou v jednej ruke a s čiernou aktovkou v druhej. Zbraňou mieril priamo na Toma. Tom nemohol nič urobiť. Oboma rukami držal Sama a zbraň už nemal.

„Vypadni mi z cesty! Ustúp a nesnaž sa ma ojebať!" reval na Toma chlap. Zbraň sa mu mierne triasla, Tom si domyslel, že to bude možno tiež nováčik len z Morellovej strany.

„V pohode..." ukľudňoval ho Tom a uvoľňoval mu cestu. „...tam sú dvere, môžeš pokojne odísť."

„Nesnaž sa ma ojebať! Ani to neskúšaj!" jačal ďalej. Chvíľu bol nerozhodný, no nakoniec vybehol von.

„Nie!" zastonal Sam.

„Má naše peniaze, musíš ho dostať!" hovoril z posledných síl Sam. Tom teda pustil Sama na zem pred hotel a utekal k ich autu. Uvidel, ako chlap v rýchlosti nasadá do žltého športového fára, zaparkovaného pred hotelom. Tom si rýchlo zobral Pauliho zbraň a nastúpil do ich auta. Utečenec zatiaľ vyštartoval z hotelového parkoviska. Pustil sa za ním. Morellov nováčik smeroval naspäť do mesta. Zrejme nevedel o tej havárii čo sa stala pri letisku. Neujde ďaleko, pomyslel si Tom. Žlté športové auto bolo omnoho rýchlejšie ako Tomove. Tom sa aspoň pokúsil zasiahnuť pneumatiky jeho auta, aby ho spomalil. Vyklonil sa z okienka a vystrieľal celý zásobník. Netrafil sa za jazdy prirodzene ani raz, ale bolo vidieť ako utečenec mierne stratil istotu. Jeho dráha s trochu vykrivila ale zase sa upokojil a pokračoval rovno. Tom už videl kolónu áut ktoré sa zhromaždili pri letisku. Utečenec si to všimol pravdepodobne tiež. Bláznivo začal trúbiť na kolónu, no nikto nereagoval. Nepohlo sa ani jedno auto. Keď videl že po ceste neprejde, prudko zatočil doľava na trávu vedľa cesty. Začal sa rýchlo vzďaľovať. Tom dupol na plyn až k podlahe a motor zavíjal na plné obrátky no na nové športové auto nestačil. Víťazstvo Morellovej bandy bolo skoro na dosah. Zrazu však z veľkého radu áut jedno vycúvalo priamo na trávu do cesty utečenca. Chcel sa mu vyhnúť no dostal šmyk a nabúral priamo do toho auta. Športové auto nemalo strechu a preto chlapa z auta katapultovalo a odletel niekoľko metrov od auta. Tom vystúpil a pribehol k autu. Čierna aktovka skĺzla z predného sedadla na podlahu auta. Muž na zemi sa začal pomaly zviechať. Kútikom oka si Tom všimol ako vyťahuje z vrecka saka zbraň. Bleskurýchle sa otočil a bolo počuť dvojitý výstrel. Utečencovo telo ochablo po priamom zásahu do hrude. Tomovi sa nič nestalo, guľka zasiahla koleso auta ktoré bolo len pár centimetrov vedľa jeho nohy. Tom si vydýchol. Celá dráma skončila. Vrátil sa znovu do motelu, vyzdvihol Pauliho a Sama a vrátil sa naspäť do mesta. Pomyslel si že keď toto bola len bežná rutina, tak sa naozaj teší čo bude nabudúce.

Miroslav Sedláček

Miroslav Sedláček

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jednoduchý človek ktorý vyjadruje svoje nie vždy jednoduché názory. Zoznam autorových rubrík:  Mafia The StoryVodná fajkaEkonomická UniverzitaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu