„Čo to bude pane?" prerušila Normanove rozjímanie servírka, ktorá prišla pre objednávku od toho grobiana, hulváta...
„Capuccino."
„Nech sa páči." servírka odišla vrtiac zadkom, tak ako to mal Norman rád, k baru a začala pripravovať kávu pre toho ulízaného chlapa. Prisahámbohu, že servírky v takýchto podnikoch sú to jediné, čo stojí v tomto posranom štáte za to. Rozhodol sa, že to vybaví rýchlo. Aby si mohol ešte chvíľu posedieť pred prácou v tejto kaviarni na Central Islande a nechať sa obsluhovať týmito nádhernými servírkami.
„Čo chcete? Nemám vo zvyku vysedávať s ľuďmi ako ste vy." opýtal sa ho Norman s neskrývanou nechuťou a odporom.
„Mám pre vás obchodnú ponuku, detektív." povedal tým svojim napoly basom a napoly tenorom úplne pokojne a vyrovnane.
„Nie som obchodník. A keby som aj bol, s ľuďmi ako ste vy, by som určite neobchodoval." A je to tu! Pomyslel si Norman. Ide mi snáď ponúknuť zase nejaký prevoz alkoholu alebo drog? To je pre tieto typy úplne typické. Ale nakoniec, nechám ho nech sa vysloví, pomyslel si, veď z toho môže nakoniec niečo vyplynúť.
„Tiež bežne neobchodujem s ľuďmi ako ste vy, ale toto je trochu zvláštny obchod. Výhodný ako pre vás, vašich nadriadených, tak aj pre mňa."
„Uhm." v Normanovi skrsla iskrička nádeje, že by predsa len pre neho možno mal tento muž nejaké informácie, ktoré by ho mohli povýšiť. Možno, že mu predsa len venujem nejakú tu minútku.
„Jedna sa o istý druh výmeny." Povedal trochu váhavo a záhadne, akoby sa za tým skrývalo niečo naozaj veľké.
„Výmeny?" spýtal sa so začudovaním Norman. Ide snáď o nejaký únos? A vlastne, keby aj, takýto barter nie je predsa jeho parketa, takže s ním rozhodne nechcel nič meniť. Plánoval to tak, že z tohto chlapa vyžmýka všetky informácie a potom ho dá zavrieť. Rozhodne neuvažoval o žiadnej výmene. Ešte by to pokašľal a hodili by to v práci naňho, ako vždy.
„No povedzme... povedzme že zástavám istú funkciu v nie veľmi legálnej organizácii... čisto teoreticky. Je to presne ten druh organizácie, o ktorej činnostiach a predstaviteľoch by ste toho chceli vedieť čo najviac... a ja naopak by som ich nechcel z určitých..."
„Tu je vaša káva pane."
„Ehm, ďakujem." Norman znovu videl, ako sa servírka predklonila, aby položila tomu chlapovi na stôl kávu a hneď sa mu zlepšila nálada. Nie každý deň predsa sedáva s takouto špinou z podsvetia v kaviarni. Pre Normana bolo toto úplne týranie. Musí tu teraz mierumilovne sedieť s týmto potkanom, proti ktorým bojuje už 20 rokov svojej bezvýznamnej policajnej kariéry.
„Mám proste svoje osobné dôvody, prečo nechcem mať s touto organizáciou nič spoločného. Nie je to samozrejme jednoduché, odísť len tak z tohto biznisu, chápete?" Norman mal taký pocit, že už riešili na polícii nejaké prípady, keď si mafiáni vybavovali medzi sebou účty. Ale nikdy nič nedoriešili, lebo na konto polície prišla vysoká čiastka buď od Salieriho alebo od Morella. Týchto dvoch záhadných darcov financií ktorý tak milovali políciu že jej venovali takmer každý mesiac aspoň dvakrát toľko ako vláda. Takže bolo na nové zbrane a autá a kapitán nariadil, aby sme sa v tom prestali všetci vŕtať a bolo to v.... . Uzavreté pre nedostatok dôkazov. Nevadí, veď aj jemu sa z tej sumy ušlo. Nech sa tam aj vyzabíjajú, keď si za to ešte aj platia. Ale vedel presne, ako tí čo nedodržali mafiánsky zákon skončia.
„Myslím že rozumiem veľmi dobre, skončíš s guľkou v čele, ak sa rýchlo nevyparíš, že?"
„Je to možné ale... máte deti detektív? Ja mám ženu a dieťa a nechcem aby sa im kvôli mne niečo stalo." a teraz z neho začal hovoriť rodinný duch! No len sa na to pozrime.
„Ja ale nie som žiadny ochranca talianov, ktorí si pokašlali život, na deti si mal myslieť skôr pretože..." Tom však prerušil jeho už rozbehnutú kázeň.
„Samozrejme... samozrejme... ja nechcem nič zadarmo. Preto vám ponúkam tento obchod. Hovorí vám niečo meno Salieri?"
„Salieri? To by som povedal, že hovorí, máte s nim snáď niečo spoločné?" v Normanovi sa z iskry zapálil malý ohník.
„Dá sa to tak povedať. Niekoľko rokov som pre neho pracoval. Teraz ma chce zabiť. Keď mne a mojej rodine poskytnete ochranu, môžem vám o ňom povedať všetko. Mená, dátumy, finančné čiastky, proste všetko. Myslím že to bude stačiť." z ohníka sa stal priadny oheň. Ale stále musel byť opatrný. Všetko musí ísť pekne poporiadku. A hlavne ho nesmie vystrašiť. Takéto typy sú schopné vyvraždiť celú kaviareň len tak a potom ešte aj dopiť kávu a zaplatiť.
„Nie som ale žiadny Santa Klaus. Ak s týmto pôjdem za šéfom musím vedieť všetko, čo vieš a musím mať istotu že pôjdeš svedčiť na súd." tak a teraz sme obaja položili podmienky, som veľmi zvedavý čo my na toto povieš, pomyslel si Norman.
„Spoľahnite sa. Ak máte dosť času môžem vám porozprávať celý môj príbeh. Všetky akcie, na ktorých som makal." Norman nevycítil žiadny náznak klamstva. Takže ak neklame tak sa jeho rodine blýska na lepšie časy.
„Prosím, môžete začať. Ja mám času dosť." povedal s kľudom, no nezakryl náznak vzrušenia. Mafián sediaci oproti nemu sa zatiaľ pripravoval na dlhé rozprávanie. V Normanovi sa už pomaly oheň nádeje na povýšenie premieňal na vatru.
