Rozhodujú o tom, čo vidíte na Facebooku a čo nevidíte. Kto vás naštve a kto vás uteší. Čo si myslíte o susedovi, o politikovi, o krajine. Za posledné desaťročie z nás sociálne siete a ich neviditeľné výpočty spravili rozbitú spoločnosť — ľudí, ktorí sa boja toho druhého, neveria inštitúciám a nevedia sa dohodnúť ani na základných faktoch.
A teraz príde algoritmus, ktorý rozhodne o budúcnosti vašich detí.
Nie je to dystopický román. Je to 21. máj 2026. A volá sa to vyhodnocovací automat ministerstva školstva.
Karolína má pätnásť rokov a od šiestej triedy plní skicáre. Zátiší, portréty, portfóliá. Každý týždeň prípravný kurz na Školu umeleckého priemyslu, rok prípravy. Mama pracuje v sklade na zmeny, ale na kurzy ju vozila — lebo Karolína chcela na umeleckú školu tak veľmi, že to cítiť z každého jej výkresu.
Keď v februári otvorili ePrihlášky, mama si vzala voľno, sadla k notebooku a vyplnila prihlášku. Škola umeleckého priemyslu na prvom mieste. Stlačila odoslať. Bola rada, že to zvládla.
O pár dní jej zavolala Karolínina triedna. Otvorili prihlášku v systéme. Na prvom mieste nesvietila umelecká škola. Bola tam stredná odborná. Systém sám od seba prehodil poradie.
Mama nechápala. Dvakrát prečítala tú istú vetu. Potom zavrela notebook.
O čom to celé je — bez servítky
Slovensko tento rok spustilo ePrihlášky. Jeden portál, jedna prihláška, školy zoradené podľa záujmu. Bez papierov a behania. Zámer dobrý.
Alebo tak to znie.
V skutočnosti si môžete vybrať len dve bežné školy — gymnázium, obchodnú akadémiu, odbornú školu. Ďalšie dve miesta sú vyhradené pre takzvané talentové odbory: školy umeleckého priemyslu, konzervatóriá, bilingválne a športové gymnáziá. Spolu štyri, ale z toho len dve sú to, čo väčšina ľudí pod pojmom „výber školy" rozumie. V Česku, na ktoré sa ministerstvo rado odvoláva, sú pritom štyri plnohodnotné školy bez tohto obmedzenia. Táto dôležitá vec sa akosi nedostala do žiadneho z tých informačných materiálov, ktorými ministerstvo ePrihlášky propagovalo.
Karolína robila talentovú skúšku na Škole umeleckého priemyslu v marci. Kreslila zátišie na formát A2, robila test farebného cítenia, priniesla portfólio. Uspela.
Dňa 21. mája 2026 sa spustí vyhodnocovací automat — algoritmus, ktorý definitívne rozhodne, kam každý žiak nastúpi. Pracuje s poradím škôl zo systému. Ak má Karolína v systéme prehodené poradie — a mama to nezistila, lebo ministerstvo jej povedalo, že chyba bola len v emailovej prílohe, nie v systéme — automat 21. mája bez zaváhania pošle Karolínu na strednú odbornú školu.
Miesto na umeleckej škole, kde má talent overený a skúšku za sebou, dostane niekto iný.
Rok prípravy. Stovky hodín kreslenia. Jedno prehodené číslo v databáze.
Presne tak, ako algoritmus Facebooku rozhodol, čo uvidíte vo feedku — len tentokrát to nie je reklama na topánky. Je to život vášho dieťaťa.
Martin a jeho desiatky telefónnych hovorov za jeden deň
Kým Karolínina mama dúfala, že je všetko v poriadku, Martin — výchovný poradca na základnej škole — zažíval február trochu inak.
Presnejšie: zažívala ho jeho kolegyňa, kariérová poradkyňa Zuzana Gondeková. „Vo štvrtok som mala vyše 66 telefonátov. Uznajte, je to znak bezproblémovosti celého systému?" — to sú jej slová, citované v médiách s celým menom. Nie nejaký anonymný zdroj. Pomenovaná učiteľka. Zo Slovenska.
Martin si začal písať zoznam. Systém samovoľne menil poradie škôl. Žiakom prisudzoval štátnu príslušnosť Botswanská republika. Niektorí rodičia dostali emailové potvrdenie s prázdnym PDF. Iní mali v emaile prehodené poradie škôl oproti tomu, čo zadávali.
A odpoveď ministerstva? „Všetky údaje sú uchované presne tak, ako ich rodičia zadali do systému, aj v prípade, že sa niekde dočasne zobrazia nesprávne."
Preložím: neverte tomu, čo vidíte. Verte nám.
Počujete to? Rovnaká logika, akou funguje každý algoritmus sociálnych sietí. Systém vie lepšie. Vy len nerozumiete. Dôverujte procesu.
Za tento systém zaplatilo ministerstvo firmám DITEC a.s. a Alistiq s.r.o. — v rámci jestvujúcich zmlúv — do konca roka 2025 viac ako šesť miliónov eur. Vyplýva to z infožiadosti Progresívneho Slovenska. Vývoj systému pritom ešte stále pokračuje.
Riaditeľka Marta a kapitola, ktorá neexistuje
Kým všetko toto prebieha, ministerstvo 16. marca 2026 vydalo 131-stranovú príručku pre riaditeľov základných škôl. ePrihlášky sa rozširujú ďalej — na základné školy, hneď teraz, v apríli.
Marta je riaditeľka základnej školy niekde na strednom Slovensku. Zodpovedná, príručky číta. Otvorila tú marcovú a hľadala kapitolu o tvorbe poradia uchádzačov — teda to miesto, kde sa dozvie, ako algoritmus rozhodne, ktoré dieťa dostane miesto v jej škole.
Našla tam toto:
„Podrobnejšie informácie o tvorbe poradia... nájdete v kapitole Tvorba poradia, ktorá bude doplnená neskôr."
Kapitola neexistuje.
Systém ide do ostrého nasadenia. Príručka je neúplná. Marta bude na jeseň podpisovať právne záväzné rozhodnutia o prijatí detí. Keď príde rodič s advokátom a opýta sa, podľa čoho algoritmus rozhodol — Marta otvorí príručku a ukáže mu prázdne miesto.
Predstavte si, že si kúpite auto a v manuáli chýba kapitola o brzdách. Bude doplnená neskôr. To je presne o tom.
Ale veď sme mali niečo, čo fungovalo
Tu sa dostávame k veci, o ktorej sa veľa nehovorí.
Celý tento projekt — ePrihlášky ako jedna z 16 digitálnych „životných situácií" z Plánu obnovy — nepatrí pod ministerstvo školstva. Patrí pod MIRRI, teda Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Práve MIRRI dostalo od EÚ mandát digitalizovať 16 životných situácií. A práve MIRRI rozhodovalo, ktoré životné situácie to budú.
Problém je, že prihlásenie dieťaťa do školy sa na tento zoznam dostalo nie preto, lebo v školstve chýbalo elektronické podávanie prihlášok. To tam bolo. Fungujúce. Tisíce škôl ho používali roky. Volá sa EduPage.
MIRRI to vo vlastnom analytickom dokumente k životnej situácii č. 13 samo uznalo: „V súčasnosti veľmi často používaný systém EduPage bol vytvorený ako komerčný produkt." A napriek tomu sa rozhodlo vybudovať nový štátny systém od nuly.
Exminister školstva Ján Horecký — jeden z tých, ktorých Drucker dnes uvádza ako pôvodcov tohto záväzku — to pomenoval priamo: systém považuje za zbytočný, lebo elektronické podávanie prihlášok cez EduPage sa osvedčilo a neboli s ním žiadne problémy. Aj tento rok, keď ePrihlášky bežali s chybami a chaos bol na dennom poriadku, stále 18 percent rodičov radšej použilo EduPage.
Čiže: ministerstvo školstva roky hovorilo — nepotrebujeme nový systém, máme funkčný. MIRRI si prihlášky do zoznamu životných situácií zaradilo samo. A teraz minister Drucker používa tento záväzok ako štít — a tvári sa, že nemal inú možnosť.
Mal. A jeho predchodcovia tiež.
Čo sa urobilo inde
Americký ekonóm Alvin Roth dostal za vývoj algoritmov prideľovania žiakov do škôl v roku 2012 Cenu Švédskej riksbanky — tú, ktorú všetci poznajú ako Nobelovu cenu za ekonómiu. Algoritmy, na ktorých to stojí, dnes úspešne fungujú v mnohých krajinách.
Prvým veľkým mestom, ktoré to zaviedlo, bol New York v roku 2003 — pre takmer 100 000 žiakov naraz. Výsledok: 90-percentné zníženie počtu detí umiestnených na školy, o ktoré vôbec nestáli. Boston nasledoval v roku 2005 — po dvoch rokoch sledovania newyorských skúseností. Žiadne z týchto miest nespustilo algoritmus bez toho, aby vedelo, s akými dátami pracuje.
Amsterdam prideľuje žiakov pod dohľadom notára. Nie preto, že systému neverí. Preto, že rozhodnutie o vzdelaní dieťaťa je právny akt — a právne akty sa robia transparentne, s nezávislou kontrolou. Nie s ubezpečením: verte nám.
Slovensko otestovalo systém na 600 rodičoch v 13 materských školách v jednej bratislavskej mestskej časti. Potom ho spustilo na 60 000 prihlášok.
To nie je odvaha ísť do moderny. To je hazard s deťmi.
Ten záväzok z POO, ktorý minister stále spomína
Ministerstvo opakovane tvrdí: musíme to zachovať, je to záväzok z Plánu obnovy EÚ.
Prečítal som si ten dokument. Doslova. Tu je to, čo sa tam píše:
„Investícia pozostáva z nasadenia integrovaných eGovernment riešení v prípade 16 prioritných životných situácií. Riešenia obsahujú jednotný prístup k vyhľadávaniu služieb, jednotné miesto pre realizáciu služieb, mobilnú verziu, jednotný dizajn a jasnú navigáciu..."
Záväzok z POO je: portál. Digitálna služba. Jedno miesto na podanie prihlášky.
Nikde v texte POO nestojí: spustite vyhodnocovací automat.
Nikde: rozhodujte algoritmom o deťoch.
Nikde: spustite to, aj keď dáta nie sú overené.
Portál je záväzok. Automat je rozhodnutie ministra Druckera. A toto rozhodnutie môže zmeniť — bez toho, aby sa dotkol čo i len jedného eura z eurofondov.
Pán minister, priamo k veci
Vaši komunikační stratégovia sú dobrí. Viem, že každú nepresnosť v kritike využijú na diskreditáciu celého argumentu. Preto som si fakty preveril vrátane textu Plánu obnovy.
Ale ani tí najlepší stratégovia vám nepomôžu, keď v júni prídu odvolania a za nimi žaloby od rodičov, ktorí preukážu, že systém evidoval iné poradie, ako zadávali. Zodpovednosť za to neprenesie nikto na školy. Príručka to potvrdzuje čierne na bielom: rozhodnutie podpisuje riaditeľ, ale riaditeľ nemá ako overiť správnosť dát, s ktorými automat pracoval. Tú zodpovednosť si necháte vy.
Preto:
Zastavte automat. Záväzok z POO ste splnili portálom. Algoritmus prideľovania v POO nie je. Jeho zastavenie neohrozí ani cent z eurofondov.
Ak ho nezastavíte: zverejnite ho. Záväzným dokumentom, nie videom. Každý rodič musí vedieť, podľa čoho 21. mája rozhodlo o jeho dieťati.
Otvorte rodičom okno na overenie dát. Medzi 13. a 20. májom musí mať každý rodič zákonný nárok písomne potvrdiť poradie škôl v systéme. Nie odporúčanie — právny nárok s potvrdením.
Doplňte chýbajúcu kapitolu príručky. Ak nie je hotová, rozšírenie na základné školy odložte.
Zriaďte nezávislý audit dát pred spustením automatu. Nie interný tím — odborníkov, ktorí písomne potvrdia, že v systéme je to, čo rodičia zadali.
Záver
Pred desiatimi rokmi nám hovorili: sociálne siete sú len nástroj. Neutrálna technológia. Spojíte sa s priateľmi, nájdete komunitu. A potom algoritmy začali rozhodovať, čo uvidíte a čo nie — a zistili sme, že roztrieštená, nahnevaná spoločnosť im prináša viac kliknutí. Tak nás urobili roztrieštenými a nahnevanými. Nástrojom. Neutrálnym.
Teraz nám hovoria to isté o algoritme na stredné školy. Je to len nástroj. Neutrálna technológia. Spravodlivejšia ako ľudia.
Možno. Ale len vtedy, ak pracuje so správnymi dátami. A len vtedy, ak ho niekto — nie minister, nie interný tím, ale niekto skutočne nezávislý — skontroloval pred tým, ako rozhoduje o Karolíne.
Karolína má za sebou rok prípravy, stovky hodín kreslenia a talentovú skúšku, na ktorej obstála. Či sa na umeleckú školu dostane, závisí od čísla v databáze — nie od jej talentu.
Algoritmus o tom rozhodne 21. mája.
Ešte máme chvíľu na to, aby to nebol ten istý príbeh ako so sociálnymi sieťami — kde sme nechali systém rozhodovať, dôverovali procesu, a potom sme sa čudovali, ako sme sa tu ocitli.
