Prvého apríla 2026 ministerstvo školstva spustilo portál vzdelavamsa.iedu.sk. Prvých päťtisíc záujemcov môže získať príspevok 200 eur na vzdelávanie, celkový objem vyčlenených prostriedkov na tri roky dosahuje 10,4 milióna eur.
Pekné gesto. Len má jeden problém.
Ponúkame ľuďom peniaze na vzdelávanie v krajine, kde čoraz viac dospelých nerozumie tomu, čo číta. A nikto sa nahlas nepýta, či si nepletieme príčinu s následkom.
Marek si vyberie kurz. Zmluvu si neprečíta
Marek má 28 rokov. Vyštudoval ekonomiku, pracuje v banke, denne strávi pri obrazovke osem hodín. Číta správy, píše e-maily, vypĺňa tabuľky. Keď mu zamestnávateľ predložil pracovnú zmluvu, Marek ju podpísal. Prečítal prvú stranu, zvyšok odložil. Nie preto, že je lenivý. Preto, že dlhý súvislý text mu spôsobuje neistotu, ktorú si nechce pripustiť.
Teraz si cez IVU môže objednať kurz práce v Exceli. Alebo angličtiny. Alebo digitálnych zručností.
Len mu nikto nepovedal, že jeho základný problém nie je v tom, čo nevie. Je v tom, ako — a či vôbec — rozumie tomu, čo číta.
Čísla, ktoré ministerstvo nezdieľa
OECD každých desať rokov meria skutočné zručnosti dospelých. Nie tituly ani vysvedčenia, ale to, čo človek naozaj vie. Výsledky z roku 2023 sú pre Slovensko nepríjemné čítanie.
Medzi mladými dospelými vo veku 25 až 34 rokov patrí Slovensko ku štvrtici krajín s najväčším poklesom gramotnosti v celom OECD — naše skóre kleslo o 26 bodov za desať rokov, pričom priemer OECD predstavoval pokles o 9 bodov.
Klesáme trojnásobne rýchlejšie ako vyspelý svet. A štvrtina slovenských dospelých dnes rozumie len krátkym a jednoduchým vetám — to nie je odhad, to je výsledok reprezentatívneho merania OECD na vzorke tisícov respondentov.
Štvrtina. To nie je smiešne. To je každý štvrtý človek vedľa vás — pri volebnej urne, na porade, pri podpisovaní zmluvy.
Prečo portál problém nevyrieši
Podľa údajov Európskej komisie sa na Slovensku do celoživotného vzdelávania aktívne zapája len 4,5 percenta dospelej populácie — hlboko pod cieľom EÚ, ktorá požaduje 60 percent do roku 2030. IVU má tento stav zmeniť. A áno — je to krok správnym smerom. Systém individuálnych vzdelávacích účtov funguje v iných krajinách.
Lenže tu je pasca, o ktorej sa pri spustení portálu nehovorilo. OECD vo svojom prieskume PIAAC meria aj to, kto sa vzdeláva: dospelí s vysokou úrovňou gramotnosti sa ďalej vzdelávajú — 52 percent z nich sa zúčastnilo nejakého vzdelávania za posledný rok. Tí s nízkou úrovňou čítania? Len 19 percent.
Tento jav má v pedagogike meno — Matthew effect: kto má viac, dostáva viac. Portál teda štatisticky osloví predovšetkým tých, ktorí pomoc potrebujú najmenej. Tí, ktorí ju potrebujú najviac, sa s vysokou pravdepodobnosťou nezapoja — nie zo zlej vôle, ale preto, že systém ich opakovane nenašiel skôr, nenájde ich ani teraz. Nerovnosť sa neprehĺbi, ale ani nezmenší.
To nie je kritika úmyslu. Je to štrukturálny problém, ktorý žiadny portál — bez paralelných opatrení — sám nevyrieši.
Estónsko to vie. My zatiaľ nie
Estónsko je krajina veľkosti Slovenska, s podobnou postkomunistickou minulosťou. Dnes patrí medzi päť najlepšie hodnotených krajín sveta v gramotnosti dospelých a podiel dospelých s veľmi dobrými zručnosťami sa oproti predchádzajúcemu meraniu dokonca zvýšil. Nejde o kopírovanie modelu — každá krajina má iný kontext. Ale keď krajina s rovnako ťažkou históriou dosiahne opačný výsledok, stojí za to sa pýtať prečo.
Čo urobili inak?
Estónske reformy v 90. rokoch nepriniesli len nové učebnice. Priniesli inú filozofiu: škola nerozvíja pamäť, ale myslenie. Učitelia dostali slobodu aj zodpovednosť. Vznikli komunity praxe, kde si pedagógovia navzájom odovzdávajú overené metódy — nie príkazy zhora, ale skúsenosti zdola. Dieťa sa v estónskych školách neučí odpovedať správne. Učí sa premýšľať, riešiť problémy, spájať poznatky z rôznych predmetov.
A kľúčové: 94 percent estónskych detí vo veku štyri až sedem rokov navštevuje predškolské zariadenia, kde sa rozvíja jazyk, zvedavosť a vzťah k čítaniu ešte pred prvou triedou.
Porovnajte: slovenská predškolská dochádzka patrí medzi najnižšie v EÚ.
Estónsko neinvestovalo primárne do portálov. Investovalo do učiteľov, do predškolského vzdelávania a do kultúry, kde čítanie nie je povinnosť, ale predpoklad pre všetko ostatné.
Čo skutočne chýba
Nový štátny vzdelávací program, ktorý od roku 2024 postupne zavádzajú základné školy, zaraďuje čitateľskú gramotnosť priamo do vzdelávacích oblastí naprieč predmetmi. To je správny krok na papieri.
Lenže reforma bez učiteľa, ktorý jej naozaj rozumie a verí, je len ďalší dokument v šuplíku. A učiteľ, ktorý zarába o 26 percent menej ako jeho rovesník s rovnakým titulom v inej profesii, nemá veľa priestoru na experimenty po pracovnom čase.
Metodický portál Učíme - metodický portál ponúka konkrétne nástroje — čitateľské dielne, stratégie hlbokého čítania — zadarmo, v slovenčine. Chýba jediné: aby to nestálo na nadšení jednotlivcov, ale stalo sa bežnou praxou v každej triede.
Ak chce ministerstvo, aby IVU skutočne fungoval pre všetkých, potrebuje ho doplniť tromi vecami: systematickým vzdelávaním učiteľov v čitateľských stratégiách, dostupným predškolským vzdelávaním pre každé dieťa bez ohľadu na to, kde vyrastá, a intervenciami priamo v základných školách — nie len portálom pre dospelých, ktorí sa problém už naučili obchádzať.
Marek dnes pracuje, zarába, vychováva dieťa. Možno si cez IVU spraví kurz. Možno mu to pomôže.
Ale kým nevyrastie generácia, ktorá sa od prvej triedy učí nielen čítať slová, ale rozumieť textom — budeme ďalej vydávať diplomy ľuďom, ktorí nevedia prečítať, čo v nich stojí.
A za to nestojí portál ani tlačová správa.
