reklama

List učiteľovi od "toho dieťaťa"

Preložený článok od Kelly Treleaven z portálu WEARETEACHERS.com

List učiteľovi od "toho dieťaťa"
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Milý pán učiteľ,

viem, že ma netreba predstavovať, ale ja som to dieťa.

Viete. To dieťa.

Niekedy som fyzicky deštruktívny. Ako tornádo sa predieram cez vaše starostlivo usporiadané stanovištia. Hádzanie je mojou silnou stránkou - stoličky, knihy, celý kontajner na ceruzky, čo len chcete. Pravidelne udieram, fackujem alebo hryziem.

Alebo sú moje činy skôr verbálne. Používam jazyk, aby som ublížil iným - vrátane vás. Moja "jemnosť" v narábaní so slovami dokáže mojich rovesníkov (a občas aj učiteľov) rozplakať. Jednoduchou vetou dokážem zničiť energiu celej triedy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Inokedy som vysoko zručný v neverbálnej komunikácii. Dobre načasovaný prst v sekunde, keď sa otočíte. Prevrátenie očí. Dramatický povzdych. Dokonca aj z blahosklonného kašľa dokážem urobiť niečo provokatívne.

Ale prosím, urobte mi láskavosť.

Berte moje správanie ako komunikáciu, nie ako osobný útok.

Niekedy (a viem, že to môže byť ťažké počuť) sa snažím oznámiť, že od vás ako učiteľa potrebujem viac. Možno mám pocit, že neviete, čo robíte, alebo nemáte kontrolu nad našou triedou, a táto nestabilita je frustrujúca. Môžem si všimnúť, že dávate prednosť (alebo pohŕdate) niektorým žiakom. Je možné, že som zachytil nechuť, ktorú máte k určitým aspektom svojej práce, čo zase pociťujem ako nechuť voči mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto nie sú ospravedlnenia, napríklad keď hodím hrozno z druhej strany miestnosti a hystericky sa zasmejem, keď vás pritom trafím do zátylku. Očividne som si vybral zle. Ale môže vám to ukázať, odkiaľ pochádza frustrácia, ktorá sa za tou zlou voľbou skrýva.

Inokedy to vôbec nie je o vás. Môžete byť ten najúžasnejší, najmilší, najtalentovanejší učiteľ, ale do cesty sa mi stavia niečo iné. Nemusí to mať nič spoločné s tým, čo sa deje v triede.

Som dobré dieťa - myslím, že to viete. Je toľko vecí, na ktorých mi záleží. Mám schopnosti a silné stránky, ktoré chcem využiť na pomoc iným ľuďom. V skutočnosti chcem, aby ste o mne vedeli všetky tieto dobré veci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale bohužiaľ, nie vždy tieto dobré veci vidíte.

Možno sa bojím. Môžem mať bolesti.

Viete, ako keď dáte do nádoby spolu olej a vodu, olej vypláva na povrch? Je to akoby môj strach a bolesť boli olej a všetky dobré veci vo mne boli voda. Raz za čas môžete so mnou zatriasť a uvidíte len záblesk tých dobrých vecí na povrchu, ale nech sa snažím akokoľvek, strach a bolesť opäť vybublajú a všetko zakryjú. Je ľahké myslieť si, že spôsob, akým reagujem na strach a bolesť - hnev, vzdor - je moje skutočné ja. Vlastne som tomu dokonca začal veriť.

Ľudia si často myslia, že takto sa môžem správať len vtedy, ak doma čelím násilnému, zneužívajúcemu alebo zanedbávajúcemu zaobchádzaniu. A hoci to tak môže byť, je dôležité si uvedomiť, že to tak nie je vždy. Vytváranie domnienok o mojom domácom živote nie je fér voči mne, mojim rodičom ani voči iným žiakom ako som ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môže sa stať, že trávim veľa času premýšľaním v naozaj hlbokých a desivých myšlienkach o stave sveta a o tom, čo by sa mohlo stať mojej rodine alebo mne - najmä po tom, čo som sa dva roky obával pandémie.

Možno neviem, čo si mám počať s veľkými pocitmi.

Možno nemám pocit, že niekam patrím, a bojím sa to niekomu povedať.

Možno ma desí niečo, čo som raz videl na internete u kamarátky.

Možno je to tlak na to, aby som bol dokonalý alebo iný, taký silný a zdrvujúci, že si myslím, že som zlyhal.

Možno sa v nejakej situácii mimo domova alebo vo vlastnej hlave dozvedám veľmi nebezpečné posolstvo. Možno sa stalo niečo, o čom nikto okrem mňa nevie, a ja sa veľmi dobre snažím predstierať, že mi je to jedno.

Možno sa na mňa pozeráte a myslíte si, že pre moje správanie neexistuje ospravedlnenie. Možno si myslíte: "Toto dieťa má stabilnú rodinu, milujúcich rodičov a bezpečné prostredie. Poznám deti, ktoré majú oveľa menej a ich správanie je úplne v poriadku."

Ale prosím, pamätajte, že vždy existuje niečo viac, než len to, čo vidíte.

Viem, že vám to robím ťažké. Viem, že si to nezaslúžite. Ale mám pocit, že by ste to mali vedieť: Chcem to isté, čo všetci ostatní. Niekam patriť. Nemať strach ani obavy. Chcem byť v niečom dobrý.

Neviem, ako napraviť to, ako sa cítim (inak by som to už urobil). A nie je vašou povinnosťou napraviť ma. Ale tu je spôsob, ako mi môžete pomôcť.

Začnite v malom. Nežiadajte odo mňa, aby som sa hneď otvoril svojmu strachu a bolesti.

Ukážte mi, že si ma všímate - nie moje správanie, ale niečo na mne.

Pýtajte sa ma otázky. Ľahké, nenáročné otázky, nie otázky terapeuta (pokiaľ nie ste odborník na duševné zdravie a toto je vaša práca). Začnite tým, kto robí najlepší sendvič na raňajky vo fastfoodoch.

Nepodľahnite, keď sa vás budem snažiť vytočiť. Keď zostanete pokojný, mám pre seba silný príklad ako zvládnuť emócie.

Možno sa vám pomaly naučím dôverovať. Alebo možno nie, a to je tiež v poriadku. Napriek tomu, čo sa problematické príbehy o učení snažia vykresliť, nepotrebujem "zachraňovať".

Stačí, ak mi preukážete trpezlivosť a láskavosť. Stačí mi dať čistý štít. Stačí byť spoľahlivým človekom, kým ste mojím učiteľom.

S Láskou,

To dieťa

Miroslav Sopko

Miroslav Sopko

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  79x

manžel, otec, tvorca a správca webu www.zavretaskola.sk Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoSpoločnosťNezaradenéVzdelávanie

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu